Primátor mesta Peter Obrimčák hodnotí uplynulý rok

„Myslím si, že za prvý rok vo funkcii sme v meste
urobili dosť“

Prvý rok vo funkcii má za sebou primátor mesta Peter Obrimčák.
V nasledujúcom rozhovore prinášame jeho pohľad na uplynulý rok a tiež
plány radnice na ďalšie obdobie.

Keď sme pripravovali hodnotenie uplynulého roka, jednou z posledných tém
rozhovoru malo byť ohliadnutie primátora za „kauzami“, respektíve
citlivými témami, ktoré v roku 2007 zarezonovali v stropkovskej
verejnosti. Išlo predovšetkým o nezrealizovaný predaj nemocnice
nejestvujúcej spoločnosti, prevod Mestskej lekárne s.r.o. na príbuznú
bývalého konateľa a tiež správu kontrolórky, ktorá poukázala na
nezrovnalosti v nakladaní s financiami mesta v MŠK Tesla. K témam, ktoré
v súvislosti s dianím na mestskom úrade verejnosť v uplynulom roku
zaujali sme zaradili aj platené poradenstvo predsedu OR SNS Milana Ďuricu
primátorovi mesta.
Ja by som začal témou, ktorú ste mali pripravenú nakoniec – spätný
pohľad na niektoré „kauzy“. Hovoríte o zamýšľanom predaji nemocnice
nejestvujúcej spoločnosti… To som si overoval u právnikov tu aj
v Bratislave a pokiaľ niekto založí firmu a má živnostenský list, de
facto tá firma môže podnikať. To je jedna vec, ale o to nejde. Ja som
s touto spoločnosťou nikdy nejednal osamote. Ide o to, že oni mali určité
podmienky, s ktorými sme na mestskej rade nesúhlasili. K tomu sa už nechcem
viacej vracať, lebo o tom bolo popísané veľmi veľa. Len si kladiem jednu
otázku, kto je za tým a o čo mu šlo? Dotyčná firma viacej do Stropkova
investovať nepríde. Nebolo za tým nič zlé a bol tu normálny úmysel, aby
tá stavba z roku 1995 nestála. K tejto záležitosti je to z mojej strany
všetko a nechcem sa k tomu viacej vracať.

Prevod mestskej lekárne na príbuznú bývalého konateľa – na túto
vec som svoj názor povedal aj v televízii, pán bývalý konateľ tiež.
Ľudia to počuli, takže na čo sa k tomu vracať? Stalo sa, problém sa
vyriešil. Ďalej, správa o kontrole v MŠK Tesla. Neviem, čo tým
myslíte.

Myslím tým to, že v správe boli uvedené viaceré nedostatky
v súvislosti s využitím dotácie z mestského rozpočtu. Zaujíma ma teda
váš názor na to, že v mestskej eseročke sa zistili problémy takéhoto
druhu.

My sme spravili kontrolu v MŠK Tesla v roku 2007 na podnet jedného
z poslancov. Poznatky o fungovaní MŠK Tesla do roku 2007 nemáme. Len za
rok 2007 a za to nesieme plnú zodpovednosť. Tam nie sú z našej strany
žiadne riziká. Ako fungovala ekonomika a financovanie do roku 2007, to my
nevieme. Doplním ešte, že v uplynulom roku sme sa pre futbalistov snažili
urobiť maximum. Nikto nemá záujem aby stropkovský futbal zanikol, ale na
jeho financovanie musíme mať aj iné zdroje ako mestského rozpočtu. Z mesta
sme dali v roku 2007 maximum a oveľa viac ako sa dávalo v predchádzajúcom
období. Viacej si nemôžeme dovoliť. Problémy s financovaním futbalu sú
dlhodobé a aj zo strany funkcionárov je potreba zvýšenej aktivity
v hľadaní sponzorov.

Takže uzavrime túto časť rozhovoru otázkou, aký bol prínos
externého poradcu pána Ďuricu pre mesto?

Neviem či je to kauza, pretože žiadny predpis sa neporušil. SNS je
jednoducho koaličnou stranou a aj keď som poslanec NR SR, potrebujeme mať
styky aj s predstaviteľmi SNS. A pán Ďurica tieto styky má. Nič zlého na
tom nevidím. Bol tu tri mesiace, niektoré stretnutia nám aj zorganizoval a
čo je prínosom? Po prvom zasadnutí NR SR v tomto roku tu prídu dvaja
poslanci za SNS. Budeme riešiť aj pána Ďuricu a budeme riešiť aj ďalšie
vzťahy myslím zo strany SNS čo sa týka pomoci mestu Stropkov.

Prejdime na ďalšiu tému. Ako by ste komplexne zhodnotili
uplynulý rok? Aké mal pozitíva, negatíva, ako ste boli spokojní
s fungovaním MsÚ či prácou mestského zastupiteľstva?

Každé nové vedenie mesta si pri nástupe do funkcie dáva určité
predsavzatia. Vieme, čo je v Stropkove potrebné robiť. Osobne si myslím,
že za prvý rok sme urobili pomerne dosť. Negatíva sú aj také
záležitosti, o ktorých sme hovorili na začiatku. Nazvali ste to kauzy.
Človek sa učí. Ja na tom nevidím nič zlé a nič zlého sa ani nestalo.*

S fungovaním MsÚ som veľmi spokojný. Zaviedol som tu filozofiu, aby
ľudia pracovali v pokojnom prostredí, ale aby bol podaný čo
najkvalitnejší výkon. Ten výkon nebude ani u mňa, ani u ostatných
stopercentný, ale dôležité je, aby ľudia pracovali v pokojnom prostredí a
aby pracovali zodpovedne. A ja si myslím, že za prvý rok sa nám to tu
podarilo. Určite tu nevládne atmosféra napätia. Čo sa týka poslancov,
každý je aktívny v tom, v čom sa vyzná. Osobne som spokojný ako
vystupujú. Nejde o to, ako sa prezentujú na zasadnutiach zastupiteľstva. Aj
mimo nich podávajú rôzne podnety. Ak to zhrniem s fungovaním MsÚ a
zastupiteľstva som spokojný.

Čo ste si do prvého roku vo funkcii predsavzali a nepodarilo sa to
naplniť.

Myslel som si, že asanujeme všetky objekty na námestí, čo sa však
nepodarilo uskutočniť. Ale aj to čo sa nám podarilo pokladám za úspech,
pretože to nebolo jednoduché. V súčasnosti je stav taký, že objekt
zmrzliny môžeme začať búrať kedykoľvek a rokovania s ďalšími dvoma
vlastníkmi nehnuteľností sú prakticky na konci. Verím, že v tomto roku
budú asanované ďalšie budovy s tým, že sa začne stavať aj námestie.
Môže sa zdať, že po asanačných prácach sme s námestím nerobili nič,
ale nie je to pravda. Aby sme mohli začať s reanimáciou, je potrebné
urobiť kus práce v oblasti administratívy, ktorej je nesmierne
veľa.

Ako ste spokojný s aktivitou mesta v oblasti predkladania
projektov a získavania rôznych dotácií?

Boli sme pomerne úspešní a zo žiadostí, ktoré sme predložili sa nám
podarilo prakticky všetko. Investície išli do školstva, životného
prostredia (rekultivácia skládky TKO). S predkladaním projektov som
spokojný.

Ktoré projekty sú zahrnuté medzi priority roku
2008?

Máme hotový a podaný projekt na rekonštrukciu kultúrneho strediska. Ak
sa ho podarí realizovať, budeme veľmi radi. Ide o celkovú rekonštrukciu
tejto budovy, pretože dôstojný kultúrny stánok Stropkovu chýba. Projekt
ráta s obnovou kúrenia, strechy, sociálnych zariadení, spoločenskej
i kultúrnej sály. Plánuje sa tiež inštalácia veľkoplošnej obrazovky,
vďaka čomu by sme mohli divadelnú sálu využívať aj ako kino. Investičné
náklady by sa mali pohybovať okolo 27 mil. korún.

Okrem toho sa budeme snažiť získať peniaze z eurofondov na realizáciu
prvej fázy námestia za 15 mil. korún. Ďalší z väčších projektov je
kompletná rekonštrukcia I. ZŠ, najstaršej školy v meste. Keďže projekt
zahŕňa aj rozšírenie školy, vďaka rekonštrukcii chceme definitívne
vyriešiť priestorový problém medzi I. ZŠ a Cirkevnou školou. Projekt na
rekonštrukciu podáme po zverejnení výzvy. Ak budeme úspešní,
preinvestovaných by malo byť okolo 65 mil. korún. Ak to bude možné, zo
štátneho rozpočtu sa pokúsime získať peniaze na dokončenie kaštieľa.
Okrem spomínaných projektov budú opravené ulice Nábrežná, Letná, Nový
riadok, Kukučínova a Jarková. Boli by sme radi, ak by sa nám do roku
2010 podarilo dokončiť všetky ulice v meste.

Na poslednom zasadnutí zastupiteľstva ste medzi najboľavejšie
problémy mesta zaradili fungovanie nemocnice…

Najväčším problémom našej nemocnice dnes nie je nedostatok financií,
pretože limity nemocnica má. Najväčším problémom, o ktorom sme rokovali
aj na minulotýždňovej mestskej rade je nedostatok lekárov. Na tento problém
som upozorňoval už dávno. Myslím si, že už v minulosti bolo potrebné
sledovať, koľko absolventov z daného regiónu končí lekársku fakultu a
oslovovať ich. Teraz sme v stave, že nemáme lekárov a nerobí sa dostatok
výkonov. Nemáte výkony – nemáte peniaze. A dnes zohnať lekára je
problém. Musíme hľadať ďalej. A pokiaľ to bude potrebné, mesto nemocnicu
podporí z vlastného rozpočtu.

Ako teda vidíte budúcnosť tohto zariadenia?
Opakujem, keď budú výkony vidím nemocnicu v reálnom stave. Veď koľko
nemocníc na Slovensku je ziskových? Ak by sme boli na nule alebo aj v miernom
mínuse nevidím v tom problém.

Medzi priority svojho volebného programu ste zaradili aj výstavbu
bytov. Tak ako v iných mestách, aj v Stropkove ich je nedostatok. Bude sa
mesto v roku 2008 uchádzať o prostriedky zo ŠFRB?

Som veľmi rád, že prvýkrát v histórii stavia byty v meste tunajší
podnikateľ a mesto tak môže o čosi viac peňazí sústrediť na výstavbu
námestia. Cez Štátny fond rozvoja bývania chceme v tomto roku realizovať
výstavbu rómskych bytov. Od štátu sa dá na tento účel získať až 70%
nákladov, zvyšok doplatí mesto. Pri ostatných bytoch je tento pomer
opačný. Na projekty rómskych bytoviek sme už dostali peniaze z Úradu
splnomocnenkyne vlády SR pre rómsku otázku vo výške 200 tis. korún.
Stavať sa budú opäť dve 24-bytové jednotky a podobne ako pri výstavbe na
Orgovánovej ulici, aj v tomto prípade dáme na verejnú diskusiu, kde by sa
mali postaviť. Rómsku otázku v meste je potrebné riešiť. Aj kvôli tomu
by do Stropkova mala v najbližších týždňoch prísť splnomocnenkyňa
vlády pani Botošová.

Okrem komplexnej bytovej výstavby sú v Stropkove obmedzené
možnosti aj na výstavbu rodinných domov. Neplánuje mesto vytvoriť lokalitu
na tento druh stavieb?

Čo sa týka pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu, v tomto roku na
ich výkup nemáme vyčlenené peniaze. Máme možnosť pripraviť lokalitu na
pozemkoch bývalej inseminačnej stanice na ulici Chotčanskej, ale bolo by
potrebné investovať do vybudovania inžinierskych sietí, čo je finančne
náročné. Toto je jedna lokalita, kde by sa v budúcnosti mohli stavať
rodinné domy, inak v Stropkove nie je veľa vhodných pozemkov.

Napriek tomu, že v najbližšom období by malo v Stropkove
pribudnúť niekoľko moderných športovísk, tie jestvujúce sú v pomerne
zlom stave. Mám na mysli hlavne mestskú halu, kúpalisko, lyžiarsky vlek či
zimný štadión. Bude mesto investovať aj do ich rozvoja?

Jednoznačne sme sa s poslancami i na mestskej rade zhodli, že ak by sa
našiel investor, ktorý by športoviská vzal pod seba, maximálne mu vyjdeme
v ústrety. Podotýkam však, že v prípade záujmu ich nepredáme, ale dáme
do dlhodobého prenájmu. Zoberme si neďaleký Svidník, kde prenajali
kúpalisko a každý je spokojný. Naše kúpalisko výrazne zaostáva za
úrovňou kúpalísk v rámci Slovenska. Veď tam by sa dal urobiť prekrásny
areál s možnosťou jeho rozšírenia. V súčasnosti je však veľký bazén
prakticky nefunkčný. Dozvedel som sa, že aj o prevádzkovanie lyžiarskeho
vleku tu bol záujem. A aj tam treba investovať peniaze. Nech sa to
sfunkční. Takže keď bude mať niekto záujem a predloží záruky a dobrý
projekt, nech zainvestuje a berie to pod seba. Zoberte si koľko rokov sa už
rozpráva o rekonštrukcii zimného štadióna. A čo sa s tým urobilo?
Nič. Napríklad v Sabinove som sa rozprával o využití športovej haly.
U nich je využívaná neustále, pretože tam chodia na sústredenia rôzne
športové kluby. O krátky čas sa v Stropkove rozšíria aj ubytovacie
kapacity a športová hala by po rekonštrukcii mohla byť využívaná celý
rok.

Ďalším pálčivým problémom Stropkova je dopravná situácia.
V akom štádiu sú v súčasnosti práce na plánovanom obchvate
mesta?

Môže sa zdať, že sme v tejto oblasti nerobili nič, ale nie je to
pravda a viackrát sme sa informovali o výstavbe obchvatu na ministerstve
dopravy. Naposledy pred Vianocami. Prípravné práce na obchvate prebiehajú,
ale celý proces sa dostal na „bod nula“. Mám teraz na mysli realizáciu
rýchlostnej komunikácie R4. Opäť bola otvorená otázka jej trasy. Prakticky
bolo definitívne rozhodnuté, že povedie cez Šar. Štiavnik a nedávno som sa
dozvedel, že v hre je opäť aj Stropkov. Kedy sa o všetkom rozhodne neviem,
ale my na obchvate budeme pracovať ďalej. Bez ohľadu na to, či R4 povedie
cez Stropkov alebo nie, obchvat bude vybudovaný. Ak by už bol vybudovaný
obchvat a R4 by viedla cez naše mesto, bolo by potrebné jeho technické
rozšírenie. V prvom rade pracujeme na tom, aby sme začali s jeho
výstavbou. Jeho dĺžka by mala byť 5,3 km a výstavba mala trvať
18 mesiacov.

Kedy by sa mohlo pristúpiť k jeho realizácii?

Ak budeme pokračovať ako doteraz, s výstavbou by sa mohlo začať
začiatkom roka 2009. Do samotného začiatku je však potrebné urobiť veľa
prípravných prác.

Od svojho nástupu do NR SR a najmä po uvedení do funkcie
primátora ste viac na očiach verejnosti a objavujete sa častejšie
v médiách. Ako vnímate medializáciu vašej osoby?

Zvykol som si.
…a váš vzťah k médiám a novinárom
Dobrý