
Veľkropom rekonštruujú pravdepodobne najväčší cintorín z I. svetovej
vojny nielen na Slovensku, ale na celom východnom fronte. K tomuto poznatku
dospeli historici na základe výskumov dostupných archívnych materiálov.
Viac o unikátnom vojenskom cintoríne hovorí podpredseda KVH Beskydy PhDr.
Radoslav Turik.
<p>Ako ste sa vlastne dozvedeli o tom, že vo Veľkrope sa nachádza
veľký vojenský cintorín z obdobia I. sv. vojny?
KVH Beskydy vznikol preto, aby prebádal dejiny I. sv. vojny. Cintoríny
z tohto obdobia nás zaujali už niekedy v roku 2004. V tejto súvislosti
treba povedať, že o I. sv. vojne v regióne ste sa nikde nedočítali.
A ak, tak len útržkovito. Trúfam si povedať, že publikácie nášho
združenia a množstvo článkov na webe tému I. sv. vojny značne
spopularizovali. V Nižnej Polianke sme v tomto roku dokonca zorganizovali už
druhú ukážku bojov z obdobia I. sv. vojny. Zhruba v období rokov 2005 –
2006 sme začali historický výskum, ktorý si kládol za úlohu zmapovať
všetky vojenské cintoríny v šiestich prihraničných okresoch východného
Slovenska. Výsledky nášho výskumu boli zdokumentované v publikácii
Mementá I. sv. vojny. Každá z častí trilógie zmapovala stav cintorínov
dvoch okresov. V druhom diely sme sa venovali okresom Snina a Stropkov. Vďaka
výskumu sme zistili, že staršia história odsúdila tento cintorín na
zánik. Jednoducho, že neexistuje. Reálne sa však naňho nebol nikto
pozrieť. Chvíľu sa dokonca pochybovalo, či vôbec existuje, čo bolo úplne
smiešne. Keď sme totiž prvýkrát prišli na plochu cintorína, bol síce
zarastený, ale hrobové polia, gigantické šachty, boli vidieť aj voľným
okom. Dostupnej dokumentácie nie je veľa. Je však zaujímavé, že
československé úrady v medzivojnovom období tu zaznamenali až 10 700
padlých vojakov. Z tohto počtu je však známych len 10 mien. To
jednoznačne robí z Veľkropa nielen najväčší vojnový cintorín na
území Slovenska. V spoločnom bádaní s kolegami z Maďarska, Poľska a
Čiech sme dospeli k predpokladu, že Veľkrop by mohol byť najväčší
vojenský cintorín na celom východnom fronte. Počet pochovaných vojakov
však treba overiť a dokázať.
Prečo vznikol cintorín takéhoto rozsahu práve vo
Veľkrope?
To je takisto otázka na dlhšiu debatu. V prvom rade musím povedať, že
celý priebeh vojenských operácií v tomto okrese má ešte veľmi ďaleko
k tomu, aby bol dokonale zmapovaný. Nič nenasvedčuje tomu, aby boli v tomto
priestore významnejšie boje ako povedzme pri Medzilaborciach alebo Zborove.
Predpokladáme preto, že tento cintorín je zberový. To znamená, že veľmi
dlho tu prebiehali exhumácie a telá padlých sústredili na jedno miesto. No a
vyzerá to tak, že z drvivej väčšiny sú to ruskí vojaci. Toto by však
mohli dokázať len veľmi nákladné exhumácie. Narovinu však treba povedať,
že dokázať počet pochovaných vojakov je veľmi ťažké. Skúsenosti
z podobných cintorínov na severovýchodnom Slovensku i archívne dokumenty
sú však dôkazom, že v šachtách s rozmermi 10×2 metre bolo pochovaných
aj niekoľko sto tiel. Padlí pritom boli zbieraní aj pol roka po skončení
vojny.
V ktorom období bol vytvorený?
Cintorín vznikol po odchode frontu niekedy v rokoch 1916 -1917. Ďalšie
pochovávanie sa tam konalo v medzivojnovom období. Nešlo teda o súvislú
akciu v presne stanovenom termíne. Situáciu s pozostatkami vojakov na
území, ktoré bolo postihnuté bojmi, riešila rakúsko-uhorská armáda. Boli
preto zriadené špeciálne armádne jednotky, tzv. kriegsgräber-komandá,
ktoré s pomocou vojnových zajatcov komplexne riešili problematiku
dôstojného pochovania pozostatkov vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej
armády. Úlohou jednotiek bolo vyčistiť územie, na ktorom prebiehali boje.
V prvom rade zbierali vojenský materiál, ktorý zostal na bojisku, a
následne sa zaoberali pozostatkami vojakov. Bolo potrebné zozbierať
nepochované telá vojakov, exhumovať jednotlivé hroby roztrúsené po
krajine, vybrať vhodné miesta na centrálne pohrebiská a vybudovať ich.
V každom tom komande pôsobil aj profesionálny architekt. Keď teda cintorín
vznikal, bola tam daná jasná architektúra. Má tiež veľmi zaujímavý
pôdorys.
Ide o vojakov, ktorí padli v boji, alebo tých, ktorí ranení či
chorí zomierali v nemocniciach a lazaretoch?
Toto je cintorín, kde sú padlí vojaci z bojovej činnosti. Cintoríny
vojakov, ktorí zomreli na choroby nájdete skôr pri mestách, kde boli veľké
lazarety, nemocnice. Napríklad v Stropkove. Na týchto cintorínoch je preto
oveľa viac identifikovaných vojakov a dokumentácia je tam omnoho
bohatšia.
Máte v pláne rekonštruovať aj ďalšie podobné cintoríny
v stropkovskom okrese?
Súčasne s cintorínom vo Veľkrope pracujeme aj v okresoch Snina a Bardejov.
Tam by sme chceli ukončiť rekonštrukcie v Chmeľovej a Becherove.
Stropkovské vojenské cintoríny sú vo veľmi zlom stave. A to aj z dôvodu,
že sú dosť atypické. Sú totiž pomiešané s civilnými cintorínmi. Aj
preto zanikli omnoho rýchlejšie. Celú jednu tretinu tunajších cintorínov
môžeme kvôli tomu vyhlásiť za zaniknutú.
![]() |