Podnikateľ Jozef Jurčišin by odbornú prípravu študentov vo vlastnej firme privítal

<h3>„Dnes je problém nájsť skutočne kvalitného nástrojára.“

Nový minister školstva Dušan Čaplovič verí, že ak sa školy
prispôsobia potrebám zamestnávateľov, bude to mať pozitívny vplyv na
zamestnanosť absolventov. Jeho víziou je, aby teoretickú časť prípravy na
odborných školách zabezpečoval štát, praktickú časť firma, teda budúci
záujemca o odborne kvalifikovaného absolventa.

<p>Pilotné projekty už bežia napríklad v železiarňach Podbrezová, ale aj
v Košiciach-Šaci, kde vychovávajú odborníkov pre U. S. Steel. Majiteľ
firmy KOVOROB Jozef Jurčišin si myslí, že takýto spôsob výučby na
odborných školách prinesie prospech obom stranám, teda absolventom aj
firmám. Dvadsať rokov pôsobil ako majster odborného výcviku na SOŠE
(bývalé SOUE – pozn. red.) v Stropkove, jedenásť rokov podniká
v strojárenstve. „Ideálne by bolo otestovať deviatakov na
konkrétne schopnosti, zručnosti, nadanie a podľa výsledkov testovania
zvoliť ďalšie smerovanie. V súčasnosti je trend taký, že väčšina
mladých ľudí sa rozhoduje pre povolanie podľa hesla Nedělat a vydělat.
A aj z tých, ktorí idú na stredné odborné školy, vzíde len málo
kvalitných odborníkov. Dôvod? Školu si vyberajú na základe rôznych
dôvodov, nie vždy preto, že k danej profesii inklinujú, majú na ňu
talent, baví ich. Po ukončení školy síce majú maturitné vysvedčenie, ale
to ešte nezaručuje, že sú aj odborníkmi.“
J. Jurčišin sa
ešte pamätá, keď sa mal rozhodnúť, kam pôjde po skončení základnej
školy študovať on. Do úvahy pripadala SVŠ-ka, umelecká škola, ale jeho
otec napokon rozhodol, že pôjde na učilište do Tesly, lebo v tom videl
synovu budúcnosť. Z viac ako tridsiatich spolužiakov ostali po ukončení
štúdia vo fachu asi štyria. Ako majster odborného výcviku zaregistroval
podobný vývoj u svojich žiakov. „Keď som sa s nimi po rokoch
stretol, zistil som, že história sa opakuje. Len minimum absolventov sa
v ďalšom živote živilo tým, čo vyštudovali. Prečo? Lebo ich tá práca
jednoducho nebavila. V podstate stratili štyri roky, ktoré im nedali do
ďalšieho života absolútne nič.“
Podobný trend badať aj
v iných odvetviach. Rodič dá dieťa vyučiť napríklad za kuchára alebo
čašníka, lebo má pocit, že ide o perspektívne odbory. Absolventi sa
zamestnajú niekde v reštauračnom zariadení, varia alebo obsluhujú hostí,
aby sa uživili. že ich práca nebaví, zistí zákazník už po niekoľkých
návštevách reštaurácie. „Za predpokladu, že by sa
u deviatakov robili spomínané testy, na základe ich výsledkov by som
prijímal na konkrétny odbor len žiakov, ktorí by k nemu inklinovali.
Z praxe totiž viem, že keď študenta odbor baví, má oveľa lepšie
výsledky. A keby sme mali možnosť osobne si vychovávať odborníkov pre
našu firmu, len by som to privítal. Oni by mali istotu budúceho zamestnania,
my by sme presne vedeli, čo sme si vychovali,“
uvažuje
podnikateľ a dodáva, že problém by nebol ani v prípade recesie, pretože
strojár, ktorý má všeobecné vzdelanie, ovláda sústruh, frézu, brúsku,
navyše je úzko špecializovaný napríklad na CNC stroje, nájde uplatnenie
všade. Podľa neho je najväčším problémom, že na Slovensku sa neučí
nič nové. „Niekedy bolo Slovensko nástrojárska veľmoc, teraz
tu máme len dve alebo tri nástrojárne. Nič nové sa neučí. Ja keď
prijímam nového človeka, musím si ho najskôr sám zaučiť, pretože on
nemá kde získať špecializované vzdelanie. Štyri roky sa učí za
nástrojára, ďalších päť trvá, kým sa stane odborníkom na určitú
špecifickú činnosť. To je spolu deväť rokov. Z časového hľadiska by
bolo oveľa úspornejšie a hlavne rentabilnejšie, ako pre absolventa tak aj
pre firmu, keby sme mali možnosť vychovávať si odborníkov už počas ich
štúdia na strednej škole.“

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter