Po návšteve Etiópie začal Michal Fedorco uvažovať o dobrovoľníctve

<h3>„Veci, ktoré som
v Afrike zažil, zmenili môj hodnotový rebríček.“

Tento príbeh je o hodnotách, lepšie povedané o tom, ako ich môže
jedna cesta do Afriky prevrátiť úplne naruby. Skontaktoval sa s nami Michal
Fedorco, pretože chcel kontakt na dobrovoľníčku Soničku, o ktorej sme
uverejnili sériu článkov. Dôvod? Po návrate z dovolenky v Etiópii sa
rozhodol, že chce pomáhať deťom v tejto krajine. Ale nepredbiehajme…

<p>Môžete sa našim čitateľom bližšie
predstaviť?

Mám 24 rokov a mojím papierovým bydliskom je dedinka Breznička pri
Stropkove, kde sme sa s rodinou pred pätnástimi rokmi presťahovali
z rodného Humenného. V Stropkove som sa síce nenarodil, ale keďže
väčšiu časť života som prežil práve tam a v Brezničke, vnímam ho ako
svoje rodisko. Mám tam aj všetky doteraz trvajúce väzby, teda kamarátov,
spolužiakov, metalových spolupútnikov. Skrátka, cítim sa byť
Stropkovčanom.
Ako dlho pôsobíte v zahraničí?
V Českej republike žijem od roku 2006. Po ukončení 8-ročného gymnázia
v Stropkove som išiel na vysokú školu do Brna. Moje štúdium však trvalo
len dva roky, pretože som lajdák a nechcelo sa mi učiť. Po nedokončenom
štúdiu som sa v roku 2008 presťahoval do Prahy a odvtedy pracujem vo
finančnej spoločnosti už tretí rok na pozícii upisovateľ poistných
rizík, resp. poistný matematik. Pozdravujem môjho profesora z gymnázia
pána Mikitu.
Čomu sa ešte venujete?
Druhým najväčším žrútom môjho času hneď po práci je bubnovanie. Tu
som si splnil detský sen a začal som sa aktívne venovať bicím. Hrám
v dvoch metalových kapelách, s jednou zatiaľ skladáme materiál, s druhou
aktívne koncertujeme po celých Čechách a po Slovensku. Minulý rok pred
jarmokom sme mali dokonca koncert aj v Stropkove.
Vy ste sa s nami skontaktovali najmä kvôli tomu, že sa chcete
stať dobrovoľníkom a potrebovali ste kontakt na skúsenú dobrovoľníčku,
o ktorej sme písali. Máte aj nejaké osobné skúsenosti
s dobrovoľníctvom?

Zatiaľ nie. O tento typ práce, respektíve pomoci, som sa začal zaujímať
až po návrate z Afriky. Mám na mysli to aktívne dobrovoľníctvo, teda
vycestovanie na miesto problému a aktívnu pomoc ľuďom. S pasívnym
dobrovoľníctvom, teda s finančnou alebo materiálnou pomocou
prostredníctvom rôznych neziskových organizácií a združení už nejaké
skúsenosti mám, ale tento spôsob nevnímam ako najvhodnejší.
Čo bolo účelom vášho trojtýždňového pobytu
v Etiópii?

Išiel som tam ako turista. Keďže veľmi rád cestujem, koncom minulého roka
som začal rozmýšľať nad výletnou destináciou na rok 2012. Chcel som sa
pozrieť niekam mimo Európu, pretože tú už mám pomerne dosť scestovanú.
Zhodou okolností som v tej dobe čítal cestopis, ktorý napísal z ciest po
Etiópii muzikant Pavel Hirax Baričák z Lunatic Gods. Napísal ho veľmi
pútavo, tak mi napadlo skúsiť to tiež. V Afrike som nikdy predtým nebol,
je dosť vzdialená akémukoľvek miestu, ktoré som videl v Európe. To bolo
presne to, čo som hľadal. Neznáma krajina, iný svet, iná civilizácia,
dobrodružstvo. Potom som si kúpil letenku a už nebolo cesty späť.
Absolvoval som všetky potrebné očkovania, zbalil batoh, stan, spacák a
koncom februára som vyrazil.
Ako na vás Etiópia zapôsobila?
Úžasne. To sa nedá opísať, to treba zažiť. Po dvanástich hodinách a
6 000 kilometroch letu vystúpite na letisku v Addis Abebe do úplne iného
sveta. Mesto leží vo výške 2 700 metrov nad morom, je to štvrté
najvyššie položené hlavné mesto na svete. Väčšinu krajiny tvoria
masívne pohoria a kaňony. V Etiópii totiž začína Veľká priekopová
prepadlina, tzv. Great Rift Valley, ktorá sa tiahne východnou Afrikou cez
Etiópiu, Keňu, Ugandu, Kongo, Tanzániu a Mozambik v dĺžke viac ako 5 000
kilometrov. Pohoria pokrývajú viac než 70 percent povrchu krajiny. Dominuje
im Etiópska vysočina na severe, ktorá sa nazýva aj strecha Afriky. Práve
tam som nasmeroval svoje putovanie a celkovo som prešiel 2 300 kilometrov.
Priemerná nadmorská výška je tam 2 200 až 2 500 metrov nad morom.
Najvyššie, do výšky 4 430 metrov nad morom, som vystúpil v Simienských
horách na druhú najvyššiu horu v Etiópii Mt. Bwahit. Krajina je to veľmi
drsná, málo úrodná. Bol som tam v období sucha (koncom apríla začne
obdobie dažďov a bude pršať až do septembra), takže to tam vyzeralo skoro
ako v púšti. Slnko je veľmi silné, nachádzame sa totiž asi 11 stupňov
na sever od rovníka. Denné teploty sa pohybovali od 30 do 32 stupňov,
nočné od 15 do 18 stupňov, takže takúto zmenu oproti februárovému
počasiu u nás som si naplno užíval. Mal som menší problém, pretože
opaľovací krém bola jediná vec, ktorú som si na cestu zabudol zabaliť.
Z kultúrneho hľadiska má krajina obrovské množstvo historických pamiatok
porovnateľných s tými v Egypte. Spomeniem miesta ako Wukro a jeho skalné
chrámy, Aksum – prvé kráľovstvo na území Afriky, kláštor –
pevnosť Debre Damo pri hraniciach s Eritreou zapísaný v UNESCO,
kráľovské mesto Gonder, skalné chrámy v Lalibele a tak ďalej. žiaľ,
vláda nemá peniaze ani na nasýtenie všetkých obyvateľov a ostatné
základné potreby, preto sú pamiatky často vo veľmi zlom stave. Nejakú
výraznejšiu propagáciu cestovného ruchu a turizmu som tiež nezaznamenal.
Aký dojem na vás urobili domáci?
Boli to úplne najlepší ľudia, akých som kedy v cudzine stretol.
Samozrejme, ste pre nich atrakcia, chcú sa s vami rozprávať , vedieť
odkiaľ ste, prečo ste pricestovali práve k nim a podobne. Na rozdiel od
Egypťanov alebo Tunisanov nie sú vôbec otravní, nevnucujú sa. Stačí
povedať raz „nie“ a ďalej vás neotravujú. Sú veľmi priateľskí,
ochotní, nápomocní. Nikdy sa mi nestalo, že by mi niekto neporadil na ulici,
keď som sa ho opýtal na cestu, hotel, múzeum, autobus. Dokonca som
niekoľkokrát navštívil aj ich domáce príbytky, kde ma zavolali na
tradičnú kávu. Etiópia je pravlasť kávy a tá je tam najlepšia, akú som
kedy pil. Taliani sa ešte majú čo učiť. Čo by som chcel vyzdvihnúť, bol
náboženský mix v mestách na severe ako Sinkata, Addigrat, kde žili pokope
kresťania, ortodoxní židia, muslimovia a nikde som nevidel ani náznak
nejakej neznášanlivosti alebo segregácie na základe viery. Izrael sa od nich
môže učiť.
Väčšina Etiópčanov zrejme bohatstvom
neoplýva…

Pre väčšinu obyvateľov Etiópie je život veľmi ťažký. Priemerný
mesačný plat sa tu pohybuje okolo 30 eur. Obyvatelia žijú prevažne na
vidieku a hospodária na kamenistej neúrodnej pôde ako u nás v stredoveku
s drevenými pluhmi, ktoré ťahajú voly. Chovajú hlavne ovce, kozy a
oslíkov.
V mestách sa žije trošku lepšie. Je tam všetko to, čo u nás –
obchody, hotely, reštaurácie, bary. Akurát sú oveľa špinavšie,
rozbitejšie a nekvalitnejšie. Na druhej strane je tam veľmi lacno. Pivo
stojí 20 centov, obed euro, noc v hoteli dve, tri eurá.
Ste úspešný mladý muž, máte dobré zamestnanie, koníčky,
vlastne by sa dalo povedať, že vám k šťastiu nič nechýba. Prečo teda
uvažujete o radikálnej zmene života a chcete ísť pracovať ako
dobrovoľník do Afriky?

Po návrate z Etiópie a po tom, čo som videl, som začal uvažovať nad
zmyslom mojej súčasnej práce, nad tým, ako žijú ľudia v takýchto
chudobných krajinách a podobne. Preto mi napadlo, či im nepomôcť aj svojou
troškou, ale nie takým spôsobom, že pošlem peniaze nejakej neziskovke. Som
uchvátený aj krajinou a ľuďmi, preto mám veľkú chuť vrátiť sa do
Afriky a zároveň robiť niečo zmysluplné. Teraz sedím v práci pri
počítači celý deň a uvedomujem si, že sa v podstate len hrám
s číslami a nejakým spôsobom generujem peniaze. Pomáhať deťom v Afrike
s učením alebo so stavbou vodovodu mi príde oveľa zmysluplnejšie, pretože
oni to tam fakt potrebujú. My všetci tu, v Európskej únii, sme neskutoční
milionári už len preto, že nám z kohútikov tečie voda. A vôbec si to
nevážime. Každého tínedžera, ktorý doma prosí o nový mobil, by som
povinne poslal do Etiópie aspoň na týždeň, aby si trošku prehodnotil
priority. Mne to veľmi pomohlo usporiadať si hodnotový rebríček. Tie tri
veci – chuť vrátiť sa do Afriky, cestovanie a zmysluplná pomoc, sa dajú
pri práci dobrovoľníka perfektne skĺbiť, preto som rozhodnutý ísť do
toho.
Foto: Michal Fedorco

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter