Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Peter Obrimčák je po polovici volebného obdobia so smerovaním mesta spokojný

Prelom rokov 2008 a 2009 symbolicky uzavrel prvú polovicu pôsobenia na
čele mesta pre súčasného primátora Petra Obrimčáka. Po tom, ako sa
začiatkom roka 2007 ujal funkcie, začal napĺňať priority svojho volebného
programu. Rok 2008 hodnotí ako náročný, ale zároveň aj úspešný. Medzi
hlavné priority mesta zaradzuje predovšetkým výstavbu námestia, obchvat
mesta, zachovanie nemocnice, bytovú výstavbu… „A čo je
veľmi podstatné, zabezpečiť našim ľuďom prácu. Toto sú veci, ktoré nie
je možné vyriešiť z večera do rána, ale na ich realizácii sa pracuje
postupne,“
povedal v úvode nášho rozhovoru Peter
Obrimčák.

Zdravotníctvo

Azda najdiskutovanejšou témou uplynulého roka bola problematika zotrvania
lôžkovej časti nemocnice v meste. Po tom, ako dve najväčšie zdravotné
poisťovne v lete neuzavreli s tunajšou nemocnicou zmluvy, podobne ako
v iných mestách na Slovensku, aj Stropkovu hrozilo, že nemocnica ostane
zatvorená. Aby tomu vedenie mesta zabránilo, koncom júna na mimoriadnom
zasadnutí mestského zastupiteľstva poslanci schválili „korunový“
30-ročný prenájom celého objektu Vranovskej nemocnici, n.o.
„Poviem to v skratke – nemocnica je v meste zachovaná,
zdravotná starostlivosť beží, výkony sa zvýšili takmer o 100%, platy
zamestnancov išli hore zhruba o 20 %. Toto je pre nás podstatné. V tomto
roku navyše dôjde k rozširovaniu zdravotnej starostlivosti. Filozofia
zdravotných poisťovní je aj v tomto roku taká, že uzatvárať zmluvy budú
s nemocnicami, ktoré poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť. A aj to
nie so všetkými. S malými nemocnicami v žiadnom prípade. Riešením pre
Stropkov bola symbióza s väčšími celkami. Som veľmi rád, že sme boli
pozitívne hodnotení minulý týždeň v Bratislave a na základe spojenia
Vranov – Stropkov viacero malých nemocníc požiadalo, aby mohlo aj v ich
prípade k takémuto spojeniu dôjsť. S týmto krokom sme spokojní.
V najbližších týždňoch tu budú otvorené lôžka domova opatrovateľskej
starostlivosti a pracuje sa aj na otvorení ďalších ambulancií. Zároveň sa
intenzívne pracuje na projekte dokončenia objektu nedostavanej časti.
Mimochodom, neviem koľkí o tom vedia, ale nová budova nemocnice dodnes nie
je skolaudovaná.“

V súvislosti so zdravotníctvom primátor informoval, že v súčasnosti
prebieha proces likvidácie dvoch mestských eseročiek – Nemocnice Stropkov
a Mestskej lekárne. Snahou mesta je, aby likvidácia oboch dopadla „na
nulu“, teda bez záťaže na mestský rozpočet. Proces by mal byť ukončený
do konca marca.

Obchvat mesta a dopravná situácia

Pálčivým problémom mesta je komplikovaná dopravná situácia a hustá
premávka v centre. Vyriešiť by to mal dlhoočakávaný obchvat mesta.
„Sme kritizovaní za to, že sme upustili od tzv. modrého
variantu rýchlostnej cesty R4 a zamerali sa len na obchvat. Bolo by dobré, aby
tí, ktorí nás kritizujú, prečo tu nejde R4, aby zistili, kto a kedy navrhol
tzv. červenú trasu cez Šarišský Štiavnik, za koho sa to schválilo a kto
to podpísal. Ak si teraz niekto myslí, že sa všetko bude prehodnocovať a
budú vracať projekty, ktoré sú už prakticky dokončené je na omyle.
Jediným riešením pre dopravnú situáciu v meste je, aby sme mali obchvat.
Harmonogram všetkých potrebných projekčných prác prebieha podľa
časového harmonogramu. Plánovaná R4 sa, ak vôbec, bude budovať najskôr
v roku 2016 alebo 2017. Chceme dovtedy čakať a mať tu denne tisícky
kamiónov prechádzajúcich cez mesto? Zopakujem, trasa R4 bola dávno
rozhodnutá. V súvislosti s dopravou chcem povedať, že ma teší, že sa
nám v roku 2007 podarilo posunúť realizáciu závažnej bodovej závady na
ceste I. triedy, tzv. miňovskej zákruty, ktorá bola v plánovaných akciách
na 14. mieste a realizovala by sa oveľa neskôr. To sa nám podarilo posunúť
na prvé miesto.“
V záujme riešenia dopravnej situácie je
primátorovým zámerom zrekonštruovať do konca roka 2010 takmer všetky
miestne komunikácie v meste. Pozitívne hodnotí rekonštrukciu Nábrežnej
ulice, vybudovanie parkoviska na ulici Chotčanskej a v jarných mesiacoch sa
začne s rekonštrukciou Jarkovej ulice, ktorá nebola udržiavaná dlhé
desaťročia. Z prostriedkov VÚC sa začne v jari rekonštruovať ulica
Mlynská. Mesto zároveň podniká kroky na to, aby na najfrekventovanejšej
križovatke pri VÚB banke boli vytvorené podmienky pre inštaláciu
semaforov.

Rekonštrukcia námestia

Výstavbu námestia plánuje mesto financovať z prostriedkov získaných
z eurofondov. Definitívny projekt je krátko pred dokončením a plánujú ho
podať v marci tohto roka. „Poviem to otvorene, na námestí
máme problém s výkupom nehnuteľností. Povedal som to viackrát, boli tu
jednania a je z toho urobený zápis. Každému z vlastníkov nehnuteľností
sme núkali polyfunkčný dom, ale s tým, že nehnuteľnosti budú vykupované
za reálne znalecké posudky. Táto ponuka stále platí. Ak by sa nám podarilo
asanovať dva domy, ktoré sú v samom centre námestia je reálne, aby sme
začali stavať ďalších osem polyfunkčných domov. Záujem tu
je.“
Napriek tomu, že spomínaných osem domov nie je
v projekte, primátor uviedol, že nie je problém ich tam zapracovať.
V súvislosti s komplikovaným výkupom nehnuteľností nás zaujímalo, či
za negatívny precedens v tomto smere nepovažuje vedenie mesta sporné
odkúpenie budovy a pozemku bývalej pivárne Šariš od podnikateľa Jána
Paraniča za 6 mil. korún. „To nebol sporný výkup, tak to bolo
dohodnuté, tam sa nejednalo len o budovu, ale aj o rozsiahle pozemky. Každý
však má na to svoj názor…“
Dodal, že v jarných mesiacoch
začnú polyfunkčné domy pri budove Úradu práce stavať ďalší dvaja
stavebníci (B. Mustafaji plánuje ukončiť prebiehajúcu výstavbu do
1. mája). Na jednom z najbližších zasadnutí mestskej rady sa rozhodne,
komu bude pridelený štvrtý polyfunkčný dom. Mesto však napriek kritike
neplánuje vypísať na pridelenie parcely a výstavbu domu verejnú súťaž.
„My sme ponúkali majiteľom domov na námestí nové domy. Pán
Mustafaji na to pristúpil a dom dostal. Chceme mať záruku, že ten kto tam
pôjde bude aj finančne zdatný a aby sa výstavba zrealizovala. To je celá
filozofia.“
Argumentovali sme, že ak by bola vyhlásená
verejná súťaž, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa o štvrtý dom
uchádzali len „finančne zdatné“ subjekty. „Rozhodne
mestská rada a podľa toho sa budeme riadiť. Nič v tom zlého nevidím…
Budeme postupovať rovnakým spôsobom ako to bolo v prípade pána Motyku a
pani Dzurjaninovej.“

Všetky štyri domy by mali byť hotové do leta tohto roka.

Zamestnanosť

Ďalšou z priorít, ktoré si súčasné vedenie mesta vytýčilo je rozvoj
zamestnanosti v meste a regióne. V uplynulých dňoch bolo mesto úspešné
v projekte vytvorenia hnedého priemyselného parku. „Našou
prioritou je zabezpečiť vytvorenie ďalších pracovných miest. Veľmi
dôležitý je prínos existujúcich fabrík. Vážim si aj tunajších malých
a stredných podnikateľov. A sme veľmi radi, že sa nám vďaka intenzívnej
práci a dôkladnému vypracovaniu projektu podarilo získať prostriedky vo
výške 106 mil. korún na realizáciu hnedého priemyselného parku. Prácu tu
ľudia potrebujú a v prvom rade chceme dosiahnuť, aby odtiaľ ľudia
neodchádzali. Teší ma, že už v prvých hodinách po oznámení
úspešného projektu sa nám ozvali miestni podnikatelia, ktorí majú záujem
využívať priestory v novom parku. A okrem toho je predpoklad, že sem
môžu prísť dvaja ďalší veľmi významní investori, o ktorých,
pochopiteľne, zatiaľ nemôžem hovoriť. Ide však o zahraničných
investorov. Od jari nás teda v súvislosti s realizáciou hnedého
priemyselného parku čaká náročná práca. Celý projekt je veľmi
významný nielen pre okres Stropkov, ale pre celý
región.“

Školstvo

V hodnotení prvej polovice funkčného obdobia sa primátor zvlášť
pochvalne vyjadril o stave a vybavenosti škôl v meste. Samospráva ako
zriaďovateľ dvoch materských, základnej umeleckej školy a troch
základných škôl bola úspešná pri získavaní prostriedkov na realizáciu
rozličných projektov. Medzi najvýznamnejšie možno zaradiť projekty za
rekonštrukciu ZŠ na Mlynskej a Hrnčiarskej za zhruba 1,8 mil. eur (55 mil.
korún) či výstavbu ihrísk s umelým trávnikom na ZŠ Mlynská a
Konštantínova. „Je logické, že keď máme možnosť,
využívame čo sa dá. Dovolím si povedať, že vybavenosť škôl
v Stropkove je na veľmi vysokej úrovni. Budeme v tom ďalej pokračovať.
V tomto roku chceme zrekonštruovať aspoň jednu z materských škôl a ak sa
nám podarí, chceme ešte viac zatraktívniť športový areál na III. ZŠ.
V jari tam začíname s výmenou okien a podali sme projekt na zatraktívnenie
plavárne. Pribudnúť by tam malo solárium, vírivka, svetelná tabuľa a
nealkoholický minibar. Zároveň je vypracovaný projekt na kompletnú
rekonštrukciu mestskej športovej haly, ktorá je vo veľmi zlom stave. Musím
povedať, že pomerne nevyužitý a prázdny je areál ZŠ na Hrnčiarskej
ulici. Chceli by sme tam vybudovať viacúčelové ihrisko v atypických
rozmeroch 47×26 m a 60-metrovú atletickú dráhu.“

Bytová výstavba

Napriek víziám o rozvoji bytovej výstavby v meste sa za dva uplynulé
roky vybudovalo v Stropkove len 19 bytov. Stalo sa tak z iniciatívy
miestneho podnikateľa Milana Pašeňa, ktorému mesto predalo pozemky pod novou
bytovkou. Podľa dostupných informácií plánuje M. Pašeň stavať aj
ďalších 19 bytov. Samotné mesto však v rozvoji bytového fondu príliš
nepokročilo. Primátor uviedol, že v súčasnosti je reálnejšia možnosť
rozvoja individuálnej bytovej výstavby na pozemkoch v areáli bývalej
inseminačnej stanice na ulici Chotčanskej. „Naša filozofia
vychádza z celoslovenského trendu, keď samospráva vytvára podmienky pre
bytovú výstavbu pre súkromných investorov, čo je najoptimálnejšie
riešenie. Preto sme spolupracovali a spolupracujeme s M. Pašeňom, ktorému
sme odpredali pozemky. Pokiaľ sa zrealizuje projekt v bývalej tesláckej
slobodárni, kde súkromný investor plánuje zrekonštruovať súčasné
priestory na byty, myslím si, že Stropkov nebude trpieť akútnym nedostatkom
bytových kapacít.“

Mesto má spracovanú projektovú dokumentáciu na ďalšie dve 24-bytové
rómske bytovky. Ich výstavba je však aspoň nateraz otázna.
„Aj kvôli finančnej kríze sú na tento účel obmedzené
finančné prostriedky aj od štátu. Kým niekedy bolo možné získať na
tieto bytovky až 80 % nenávratných finančných prostriedkov, dnes je to len
70 %. Boli by sme však radi, ak by sa nám podarilo zrealizovať aspoň jednu
z nich.“

Aktuálne pripravované projekty

Vedenie mesta už v minulosti avizovalo, že súčasný stav kultúrneho
strediska je v žalostnom stave. O jeho rekonštrukcii uvažovalo už
predchádzajúce vedenie, tunajšia samospráva však v jednotlivých
projektoch nebola úspešná. P. Obrimčák informoval, že v tomto roku sa
očakáva výzva na rekonštrukciu interiéru podobných zariadení.
„V našom prípade by to bola výmena okien, radiátorov,
rekonštrukcia hygienických zariadení, podláh, sedačiek, elektriny,
osvetlenia a pódia. Projekty nepočítajú s rekonštrukciou fasád či
striech. Nie je to však problém, pretože ak by sme boli úspešní pri
rekonštrukcii interiéru, exteriér by sme zrekonštruovali z vlastných
prostriedkov.“

Rekonštrukcia námestia, projekty na zatraktívnenie areálov škôl,
rekonštrukcia kultúrneho strediska… Všetky tieto aktivity, bez ohľadu na
spôsob financovania, si vyžadujú väčšiu či menšiu spoluúčasť mesta.
V aktuálnom rozpočte, ktorý poslanci schvaľovali na sklonku uplynulého
roka však chýbajú prostriedky na spolufinancovanie. Zajímalo nás preto,
odkiaľ plánuje mesto v prípade úspešného posúdenia predkladaných
projektov jednotlivé akcie financovať. Navyše, ak ani v príjmovej časti
nie je vytvorená dostatočná rezerva na prípadné spolufinancovanie.
„Začína nový rok a dnes je ťažko hovoriť, aká bude
finančná situácia. Pozrite, začiatkom decembra som ani ja nevedel, že sa
podarí vybaviť 5 mil. z envirofondu na rekultiváciu starej skládky. Za dva
roky sme na tento účel vybavili 10 mil. V najbližších dňoch bude
vyhlásená verejná súťaž na výstavbu ďalších kaziet na ukladanie
odpadu. A čo je v tomto smere dôležité, že cena za vývoz odpadu pre
ľudí nevzrastie. Chcem tým povedať, že začiatkom decembra sme nevedeli
aká bude finančná situácia. O tom, či na projekty mesto bude alebo nebude
mať, to nechajte na nás, poradíme si s tým. Budeme robiť všetko preto,
aby sme získali finančné prostriedky tak, ako sa nám to darí doteraz. Ak si
zoberieme objem financií, ktoré do regiónu za uplynulé obdobie prišli alebo
prídu – priemyselný park za 106 mil. korún, školy za 55 mil.,
rekonštrukcia miňovskej zákruty za 60 mil. korún, to je vyše 200 mil. iba
na tri veci. A to nehovorím o prostriedkoch z Ministerstva školstva na iné
projekty, kde môžeme hovoriť o desiatkach miliónov. Jednoznačne teda
môžem vyjadriť spokojnosť.“
A neuvažuje mesto v záujme
zvýšenia príjmov rozpočtu s predajom ďalších nehnuteľností?
„Nie, zatiaľ nie. Ak myslíte obchodný dom Mier, zatiaľ sa
o tom určite neuvažujeme.“

Šport

Zhruba v roku 2006 začalo mať mesto problémy s financovaním Mestského
športového klubu Tesla. Napriek tomu, že z mestského rozpočtu boli
dotácie na futbal viackrát zvyšované, kvôli výpadku zdrojov od sponzorov
zápasí MŠK Tesla Stropkov, s.r.o., s nedostatkom peňazí. V aktuálnom
rozpočte je na chod klubu vyčlenených zhruba 66 tisíc eur (2 mil. korún).
„Pýtam sa, kedy išlo do futbalu toľko financií ako za nášho
vedenia? Nikdy. V tomto roku budeme robiť všetko preto, aby finančné
prostriedky boli a naša filozofia je taká, aby nám futbal pomohol financovať
investor, ktorý sem príde. Zoberme do úvahy realitu, ktorá tu je. Šport
totiž na Slovensku upadá a nevyvíja sa dobrým smerom. Veľké mestá majú
problémy s kvalitou futbalu. Dnes môžem len povedať, že urobíme všetko
preto, aby sme v maximálnej možnej miere zabezpečili prostriedky pre
futbal.“
Podľa primátora však mesto robí pre rozvoj športu
v meste veľa. Na druhej strane hovorí, že je otázne, či ľudia dostatočne
využívajú možnosti športovania v meste. „Snažíme sa
zabezpečiť šport v meste. Koľko okolitých miest napríklad financuje
prevádzku zimného štadióna? My dokonca uvažujeme o tom, že ak by boli
projekty na rekonštrukciu ľadových plôch, pôjdeme do toho. Čo sa týka
ostatných športov, upadá nám volejbal, čo ma veľmi mrzí. A vrátim sa
k futbalu – zoberte si aké problémy s jeho fungovaním mali v Prešove
či Košiciach. Ale čo sa týka možností športovania v Stropkove, na
takéto malé mesto je tu toho dosť. Len ide o to, či to ľudia využívajú
v takej miere, aké sú tu možnosti. Ale to je zase celoslovenský problém.
Nás kedysi z telocvične vyháňali, ale dnes máte problém dostať mladú
generáciu športovať.“

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter