Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Peter Berík sa prebojoval na majstrovstvá sveta v muškárení

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2014-03/14-berik-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />„Tento spôsob lovu
rýb ma fascinuje.“</h3>

<p>Muškárenie je jeden z najaktívnejších spôsobov lovu rýb.
Dvadsaťštyriročný Stropkovčan Peter Berík sa mu venuje už niekoľko
rokov, súťažne však pomerne krátko – štvrtú sezónu. Za ten čas sa mu
podaril vskutku husársky kúsok. Prebojoval sa medzi absolútnu muškársku
špičku a v máji tohto roku bude, ako najmladší muškár vôbec,
reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta v susedných Čechách.</p>

<p><strong><em>Ako dlho sa venuješ rybárčeniu?</em></strong><br>
V podstate už od štyroch rokov, keď som začal chytať ryby s dedom na
Domaši. Postupom času som prechádzal na zložitejšie disciplíny, lebo ma
už neuspokojovalo len chytať kapry z brehu. K muškáreniu som prvýkrát
pričuchol v USA, kde som bol rok na študijnom pobyte. Bolo to v Kalifornii a
bol som asi päťkrát na týždňovej rybačke v horách Sierra Nevady. Táto
technika lovu rýb ma už vtedy fascinovala, hoci musím priznať, že
z Ameriky som sa nevrátil ako skúsený muškár, iba ako začiatočník. Tu,
v Stropkove, sa ma ujal Peter Čakloš, ktorý sa muškáreniu venuje dlhé
roky, zobral ma na rieku Poprad, Hornád a ďalšie východoslovenské toky a
ukázal mi, ako sa touto technikou lovia ryby na Slovensku. Veľmi sa mi to
zapáčilo, tak som začal trénovať a napokon som si povedal, že skúsim aj
súťažiť. Takže muškáreniu sa venujem posledných päť rokov, z toho tri
súťažne.<br>
<strong><em>Ako by si laikovi vysvetlil, čo je to vlastne
muškárenie?</em></strong><br>
Ide o veľmi aktívny spôsob lovu lososovitých rýb v horských vodách.
Loví sa priamo z vody, z brehu iba v jazerách. Typický muškár sa brodí
v rieke vo vysokých rybárskych čižmách. Pri tomto spôsobe lovu sa ako
návnady používajú umelé mušky, ktoré si môžeme buď zakúpiť, alebo si
ich sami vyrobiť. Návnada imituje hmyz, ktorý tieto ryby prijímajú ako
potravu. Ja si ich vyrábam sám, lebo je oveľa krajšie, keď si človek
chytí rybu na vlastnú návnadu. Okrem toho, v obchodoch je ťažké zohnať
tie najlepšie a najefektívnejšie nástrahy. Skúsení muškári si ich
väčšinou vyrábajú sami, aby boli sebestační a mali presne také, aké
potrebujú.<br>
<strong><em>Z akých materiálov sa vyrábajú takéto
nástrahy?</em></strong><br>
Toho materiálu je strašne veľa. Sú to rôzne pierka, srsť, koža zvierat,
ale existujú aj umelé materiály. Ich kombináciou sa imituje hmyz, ktorý
žije v konkrétnom revíri a ktorým sa ryby živia. Môže ísť o hmyz,
ktorý žije pod kameňmi, teda o rôzne larvy, alebo o náletový hmyz,
ktorý sadá na vodu a ryba si ho uloví, ako napríklad vážky, koníky,
potočníky, podenky.<br>
<strong><em>Poďme k samotným súťažiam. Môžeš vysvetliť ich
princíp?</em></strong><br>
Naša slovenská súťaž aj reprezentácia spočíva v tom, že máme nejaký
termínový kalendár pretekov. Je tam 16 pohárových plus ligové súťaže.
Okresné a krajské súťaže v muškárení neexistujú. Súťaží sa na
riekach po celom Slovensku. V každom z týchto pretekov musí pretekár
dosiahnuť čo najlepší výsledok. Nakoniec sa výsledky započítavajú do
rebríčka slovenských muškárov. Je to podobné ako ATP v tenise.<br>
<strong><em>Za čo sa vlastne získavajú body?</em></strong><br>
Vezmeme si napríklad obyčajný pretek niekde na Orave. Ráno prídeme,
nasleduje prezentácia a vylosovanie miest. Súťaž pozostáva zo štyroch
kôl, v dvoch každý pretekár súťaží a v dvoch rozhoduje. Jedno kolo
absolvuje v jednom sektore, ďalšie v tom istom rozhoduje, potom sa presunie
do ďalšieho sektoru v inom úseku rieky a opäť v jednom kole súťaží a
v ďalšom rozhoduje. V jednom kole je napríklad tridsať ľudí, najlepší
výsledok má najnižšiu hodnotu, teda jednotku. Po sčítaní bodov z oboch
kôl je najúspešnejší ten, kto má najnižší súčet. Jednotku totiž
získava pretekár, ktorý má najviac bodovaných rýb. Bodujú sa lososovité
ryby ako pstruh, lipeň, sivoň alebo hlavátka, ktoré musia byť dlhšie ako
dvadsať centimetrov. Každý pretekár má v jednom kole na lov rovnaký
čas – dve hodiny<br>
<strong><em>Kedy začína a kedy končí muškárska sezóna?</em></strong><br
/>
Začíname tradične 16. apríla pretekom na Zlatnej v Kežmarku. Počas
sezóny máme 16 pretekov, ale nemusíme absolvovať všetky, pretože sa
hodnotí len najlepších päť a tieto sa zarátavajú do rebríčka RSM. Ja
však chodím na väčšinu z nich, lebo tým pádom získavam nové
skúsenosti. Sezóna končí v októbri.<br>
<strong><em>Čo všetko predchádzalo tomu, že sa ti podarilo nominovať na
majstrovstvá sveta?</em></strong><br>
Absolvoval som desať slovenských a dva ligové preteky. Liga je povinná a
lovia tam štvorčlenné družstvá. Ja súťažím za Gelnicu. Okrem toho som
bol aj na nejakých zahraničných akciách, konkrétne v Čechách,
v Poľsku, v Belgicku a v Rumunsku. Tam som organizoval stretnutie muškárov
zo Slovenska, Poľska a Čiech. V rámci toho stretnutia sa konal aj pretek,
kde si zmerali sily reprezentácie spomínaných krajín.<br>
<strong><em>Kedy a kde presne sa tohto roku majstrovstvá sveta
uskutočnia?</em></strong><br>
Budú sa konať v termíne od 27. mája do 2. júna 2014 na Šumave pri
Českých Budějoviciach<br>
<strong><em>V čom spočíva príprava na túto vrcholnú
súťaž?</em></strong><br>
Príprava spočíva napríklad aj v tom, že sme už navštívili trať, kde sa
bude súťažiť. Ide vlastne o tri sektory na rieke Vltava a dve jazerá. Na
jazerách sa bude loviť z loďky a z brehu. Chceme absolvovať ešte jeden
pretek na jazere a týždeň pred majstrovstvami budeme trénovať priamo na
mieste.<br>
<strong><em>Kto je podľa teba absolútnou svetovou muškárskou
špičkou?</em></strong><br>
Jednoznačne Česi, Francúzi a Španieli. Najcennejšie kovy si delia pomedzi
seba práve tieto tímy. Ale aj Slováci patria medzi svetovú špičku,
pretože sa stabilne umiestňujú v prvej päťke. Máme rovnako kvalitných
pretekárov ako tí najlepší, akurát nemáme taký dobrý manažment a toľko
peňazí.<br>
<strong><em>Muškárenie nie je lacná záležitosť. Ako ho zvládaš
finančne?</em></strong><br>
Väčšinu nákladov si financujem zo svojich peňazí, ale podporuje ma aj môj
domovský klub MO SRZ Gelnica. Bez tejto podpory by som nemohol absolvovať
všetky preteky. Jeden totiž stojí minimálne 150 eur a za mesiac idem
niekedy aj na štyri. Veľmi by som uvítal, keby sa našiel sponzor, ktorý by
podporil moju účasť na majstrovstvách sveta.<br>
<strong><em>Vráťme sa od majstrovstiev sveta a financií opäť
k muškáreniu. Za aký čas od nahodenia udice dokážeš uloviť
rybu?</em></strong><br>
To záleží napríklad aj od toho, či použijem správnu nástrahu. Pretože
ryba nežerie stále to isté, ale stále ten hmyz, ktorý sa práve rojí na
vode. Keď som mal vydarené preteky, dokázal som uloviť rybu každú minútu.
Nahodil som, vytiahol ju, odniesol ju k rozhodcovi, vrátil som sa do vody a
tak to prebiehalo celý pretek.<br>
<strong><em>Z toho, čo si povedal usudzujem, že muškári musia mať aj
vedomosti o živote hmyzu a prírode všeobecne.</em></strong><br>
Je to tak. Veda o hmyze, teda entomológia, je práve o tom. Musíme vedieť,
v akom období sa ktorý hmyz na vode vyskytuje, čo ryby práve žerú. Hmyz,
ktorý vyrábam ako návnadu, mám zoradený presne podľa toho, v ktorom
období sa v prírode vyskytuje od jari až po neskorú zimu. Najväčšie
druhy sa roja v jari, najmenšie neskoro v jeseni. Je to celá veda, ryba sa
nedá oklamať<br>
<strong><em>Nalovil si toho takpovediac tony. Čo robíš s ulovenými
rybami?</em></strong><br>
Púšťam ich, pretože muškárenie vnímam ako šport. Sú muškári, ktorí
zabijú všetko, čo chytia, ja proti tomu bojujem. Súčasná situácia na
našich riekach je totiž taká, že keď pozabíjame všetko, čo chytíme,
o pár rokov už nebude čo chytať. Tento spôsob lovu sa nazýva „chyť a
pusť“ a vyznáva ho čím ďalej, tým viac muškárov. Používame
bezprotihrotové háčiky, takže rybu nepoškodíme a ona žije po pustení do
vody v pohode ďalej. Na druhý deň má na mieste vpichu už len malú
červenú bodku.<br>
<strong><em>Čo ťa na rybačke tak fascinuje?</em></strong><br>
Veľa ľudí si myslí, že rybárčenie je nuda. Ale keď sa robí v správny
čas a správnym spôsobom, tak to môže byť veľmi adrenalínový zážitok.
Chytiť rybu, ktorá má 50 až 70 centimetrov a ide dole vodou ako odtrhnutý
vagón, nie je jednoduché. Nie je to len o tom, dostať ju na háčik, treba
ju vedieť aj zdolať. Je to krásny pocit, keď to človek dokáže.<br>
<strong><em>Spomínal si, že máš jeden krásny zážitok z Dánska.
Pochváľ sa…</em></strong><br>
Podarilo sa mi urobiť rekord ostrova. Vo februári 2013 som bol s partiou
kamarátov v Dánsku na rybačke. Išli sme si zachytať na more a mne sa
podarilo uloviť 83-centimetrového morského pstruha vážiaceho asi sedem
kíl. Na tom dánskom ostrove majú také pravidlo, že každá ryba musí byť
zdokumentovaná. Tak som dal na dánsku stránku report s fotografiou tej ryby.
Nakoniec zvíťazila nielen v konkrétnom mesiaci, ale vyhodnotili ju aj ako
najkrajší úlovok za rok 2013.<br>
<strong><em>Čo pokladáš za svoj doterajší najväčší
úspech?</em></strong><br>
Asi to, že som sa dokázal za tri roky dostať na majstrovstvá sveta. Sú
ľudia, ktorí to skúšajú dvadsať rokov a ani tak sa im to nepodarí.<br>
<strong><em>Musí mať človek na muškárenie aj nejaké špeciálne
predpoklady?</em></strong><br>
Talent je podľa mňa polovica úspechu, ďalšia je veľa tréningu a prax. Ja
trénujem každú voľnú chvíľu. Rybár musí mať hlavne cit, aby dokázal
premeniť aj tie najjemnejšie zábery, dôležitý je aj dobrý úsudok. Treba
vedieť, akú mušku kedy použiť. Svoju úlohu tu zohráva aj dobrá fyzická
kondícia.<br>
No a samozrejme, nejde to bez určitej dávky trpezlivosti.<br>
<strong><em>Kde všade si už muškáril?</em></strong><br>
Chytal som veľa na Slovensku – v Tatrách, na Orave, Liptove, veľmi pekné
revíry má aj Poľsko, Česko, Rumunsko, bol som aj vo Švédsku a
v spomínanom Dánsku. Ale v podstate nie je dôvod cestovať tak ďaleko,
lebo u nás, najmä pod Tatrami, sú na muškárenie ideálne podmienky. Na
majstrovstvách Európy, ktoré sa konali na Liptove, sa chytilo najviac rýb
v histórii. Toho roku mi tu prídu asi štyri partie zo zahraničia, budem im
robiť sprievodcu. Čakám Rumunov, Írov a Angličanov, možno dorazia aj
Fíni. Slovensko je pre rybárov raj, pretože tu máme veľa krásnych,
zdravých rýb. Takže nie je celkom pravda, že máme veľmi zdevastovanú
prírodu, pretože v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi je
relatívne čistá.<br>
<strong><em>Ktorý druh lososovitých rýb je u nás
najvzácnejší?</em></strong><br>
Myslím si, že pstruh potočný, pretože najpomalšie rastie a je kvôli
chutnému mäsu najviac lovený. Približne tridsaťcentimetrový pstruh rastie
štyri roky, napríklad lipeň o polovicu kratšie. Preto som zástancom
štýlu lovenia – chyť a pusť. Ale ja hovorím, že každá ryba je vzácna
a stále je lepšie, keď pláva vo vode, ako keď ju má človek doma
v mrazničke.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““
title=“Rekordný morský pstruh ulovený v Dánsku“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2014-03/14-berik-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2014-03/14-berik-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““
title=“V septembri 2013 v Ružomberku získal Peter titul vicemajstra Slovenska“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2014-03/14-berik-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2014-03/14-berik-02.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter