Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Pavlovi Hammelovi zachránila život preflámovaná noc

<p>Rozhovor so žijúcou
legendou slovenskej populárnej hudby vznikol po vydarenom stropkovskom
koncerte. Napriek náročnému dvojhodinovému výkonu na pódiu i následnej
autogramiáde pôsobil Pavol Hammel uvoľnene a ochotne vyhovel našej žiadosti
o rozhovor. Okrem hudby sme sa rozprávali aj o jeho maliarskej záľube a
Pavol sa vrátil aj k udalosti spred 35 rokov, kedy len o vlások
unikol smrti.

<p>Čo hovoríte na atmosféru dnešného koncertu?
Nechcem sa chváliť, ale som už zvyknutý, že tieto koncerty sú dobré. Bol
som príjemne prekvapený veľkou účasťou. Celkovo je to veľmi príjemné
turné. Ľudia sa s nami cítia naozaj dobre, lebo s komornejšou kapelou
ponúkame to najlepšie, čo som doteraz spravil. Takže je to také hodnotiace,
ale zároveň aj zaujímavé.
Aké bolo stropkovské publikum?
Veľmi dobré. Sú takí disciplinovaní. Cez koncert sa až tak neprejavovali.
Samozrejme, keď boli sóla, tak to áno, ale v závere to vyvrcholilo. Niekde
je to opačne, že sú ľudia rušní už od tých prvých pesničiek a potom
koncert skončí, a odídu preč. Ale tuto to bolo veľmi milé, také
kultivované. Dokonca, čo je obdivuhodné, dokázali oceniť aj kontrabasové
sólo v novej skladbe. Z toho je vidieť, že je to citlivé publikum, ktoré
neprišlo len za nejakými odrhovačkami. Práve naopak.
Stropkovský koncert bol jedným z posledných v rámci aktuálneho
Best of Tour, je teda čo hodnotiť. Ako sa pozeráte na celý tento
projekt?

Asi sa budem opakovať z úvodu, ale oplatilo sa to robiť. Je to výnimočná
záležitosť, keď človek vydá naraz v jeden deň dva rozdielne albumy.
A koncerty k tomu sú veľmi dobré. Schválne som zostavil na turné kapelu,
ktorá to nahrávala. Ja to celé môžem hodnotiť len pozitívne, ale aj
reakcie ľudí sú veľmi dobré.
Tvorcovia televíznej relácie vo verejnoprávnej televízii vás
zaradili medzi najväčšie legendy slovenskej populárnej hudby…

…no veď, čo iné im zostávalo? Veď som legenda, no nie? (smiech)
Samozrejme. Kto je však podľa vás najväčšia legenda slovenského
popu?

No ja… (smiech)
Tak druhá najväčšia…
Ale nie, tak nás bolo viac. No my sme boli prví. Potom súbežne s nami
vyšlo viacero kapiel, ktoré vydržali. Ale všetci sú už mladší. Aj
Lehocký, žbirka či elánisti. Medzi našich rovesníkov a legendy patril
Dežo Ursíny, ale on už bohužiaľ nie je medzi nami. Takisto Marián Varga.
Čiže my sme boli ten základ, teda prví. No a potom, samozrejme, nasledovali
ďalší. Oni budú ešte staré legendy a my už potom budeme pomaly
ikony…
V mladosti ste vraj boli nádejný huslista. Kedy ste naposledy hrali
na tomto nástroji?

No tak na to si už ani nepamätám. Možno keď som mal niekedy veľmi dobrú
náladu, tak na nejakej zbojníckej chalupe, keď tam boli husle… Ale nie, to
ma ani neťahá. Som rád, že som vychodil husle, pretože človeku to dá iný
obzor, má základy a vie remeslo. A potom je to už jedno, či sú to husle,
gitara alebo niečo iné. Ak človek má hudobné základy, potom je to cítiť
aj na muzike.
Ste vraj činorodý aj vo výtvarnom umení. V umeleckých kruhoch sú
vaše diela vysoko hodnotené. Kedy ste sa začali venovať tejto
záľube?

Nie je to tak dávno, možno osem rokov. Začalo to benefíciou pre nadáciu pre
výskum rakoviny. Tam som prvýkrát vystavoval a zároveň sa obrazy aj
dražili. Teraz ma už zastupuje aukčná spoločnosť Darte z Nižného
Hrušova a oni sa vlastne o mňa starajú. Nedávno som mal výstavu
v Prešove, predtým v Oravskej galérii. Je to pre mňa stále hobby, ale asi
je to fakt dobré. Lebo tam tiež musí byť nejaký nápad, nejaký fór. Pri
výtvarnom umení sa však netvárim ako v hudbe, kde som svojím spôsobom
profík. Tu som amatér, pretože nemám základy remesla, resp. mám len
minimálne. Ale tam zas všetko preváži tá emócia. A to sa tiež nedá
oklamať.
Vo vašom životopise ma zaujala jedna udalosť z roku 1976. Vtedy ste
vraj zmeškali lietadlo z Prahy do Bratislavy, ktoré neskôr
havarovalo…

No áno, to je tiež moje hobby… (smiech) To je dobrý návod na to, ako sa
vyhnúť smrti. Vzniklo to úplne prozaicky. Jednoducho som prišiel ráno na
letisko do Prahy po spoločensky prebdenej noci, potom som zaspal a nepočul
žiadnu výzvu. No a preto som nenasadol do lietadla.
Ovplyvnila vás nejakým spôsobom táto udalosť?
Tak je to veľmi príjemný pocit, keď sa človek druhýkrát narodí. Asi to
tak môj anjel strážny chcel. Ale naďalej lietam, nemám z toho nejaké
obavy. Som rád, že sa to takto celé vyvinulo.
Posledná otázka bude súvisieť s aktuálnou situáciou na Slovensku.
Blížia sa voľby, preto by ma zaujímal váš názor na aktívnu účasť
umelcov v predvolebnej kampani.

Je to prirodzený jav, že strany si vyberajú umelcov, aby prilákali ľudí na
mítingy. Je to tak aj v Amerike, kde mali svojich umelcov republikáni či
demokrati. Čiže nič zlého na tom nevidím. Veď tu všetci žijeme v tom
politickom marazme, ak to tak mám nazvať. Len neviem, kam to celé vedie. Po
každých voľbách sa najprv rok odstraňujú vady, resp. sa vytýka tej
predchádzajúcej koalícii, že čo napáchala, alebo čo neurobila. Potom sa
snažia ten druhý rok niečo robiť, ale to kým sa naplánuje, tak je tretí
rok a štvrtý rok sa už bránia, aby ich opozícia nezhltla. Takže nikto
nepokračuje v začatom. Pritom, veď jedni aj druhí vymyslia niečo dobré,
to sa nedá a priori povedať, že to je úplne zlé. Malo by to mať nejakú
kontinuitu. Veď ani v Amerike sa nezastavil svet keď Busha
vystriedal Obama.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter