Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Pacienti postihnutí Alzheimerovou chorobou sú úplne odkázaní na cudziu pomoc

MUDr. D. Digoň: „Ochorenie je na vzostupe a predstavuje vážny
medicínsky problém.“

Alzheimerova choroba (ACH) spôsobuje postupnú stratu mentálnych a
rozumových schopností, čím negatívne ovplyvňuje schopnosť vykonávať
bežné denné činnosti. Ide o progresívne ochorenie, ktorého príznaky sa
postupne zhoršujú. Na ACH v súčasnosti neexistuje liek, ktorý by ju úplne
vyliečil, moderná liečba pôsobí hlavne na spomalenie a zmiernenie
príznakov ochorenia. O Alzheimerovej chorobe sme sa zhovárali s neurológom
MUDr. Danielom Digoňom.

V akom veku sa Alzheimerova choroba objavuje
najčastejšie?

Aj keď máme o príznakoch ACH veľa informácií, vieme veľmi málo o jej
príčine. Vedci zvažujú viacero možností vrátane genetických faktorov,
toxínov zo životného prostredia, abnormalít imunitného systému, pomaly
účinkujúcich vírusov a predchádzajúceho poškodenia mozgu pádom alebo
úderom do hlavy. Prvé príznaky sa môžu objaviť už v štyridsiatke,
najobvyklejšie však v pokročilejšom veku.
Ako diagnostikujete toto ochorenie?
Diagnostika začína dôkladným fyzikálnym vyšetrením a otázkami ohľadom
anamnézy a súčasnej liečby. Pýtame sa na schopnosti vykonávať
každodenné činnosti ako jedenie, kúpanie sa, chodenie, obliekanie sa,
nakupovanie, varenie, telefonovanie. Testujeme poznávacie schopnosti mozgu
akými sú pamäť, pozornosť, reč, úsudok a riešenie problémov.
Laboratórne vyšetrenia a snímky mozgu, ako napríklad CT a MRI sa taktiež
používajú na overenie a spresnenie diagnózy a na vylúčenie iných
možných činiteľov spôsobujúcich podobné príznaky.
Pacient sa dozvie, že trpí ACH. Na čo sa má pripraviť? Ako sa
prejavujú jednotlivé štádia ochorenia?

Je to progresívne ochorenie s troma štádiami – ľahkým, stredným a
ťažkým. Jednotlivé štádiá môžu ľudia prežívať rôzne. Medzi týmito
štádiami totiž neexistuje v zmysle príznakov pevná hranica. Ľahká forma
sa prejavuje opakovaným hovorením o tej istej veci, stratou záujmu o kedysi
obľúbené činnosti, ťažkosťami s pomenovaním bežných predmetov,
strácaním vecí a postupnou zmenou osobnosti. Pri stredne ťažkej forme sa
postihnutý ľahko stratí aj na známom mieste, môžu ho zmiasť nové
udalosti, má problémy s jednoduchými každodennými činnosťami, napríklad
s obliekaním. Časté sú zmeny nálad, prejavy úzkosti a depresie. Už
pacienti v druhom štádiu vyžadujú dôkladný dozor. Pri ťažkej forme ACH
má pacient problém používať slová a rozumieť im, rozpoznať seba samého
v zrkadle, spoznať členov rodiny, nie je už schopný postarať sa sám
o seba. Veľká časť pacientov trpiacich ťažkou ACH sú extrémne zmätení
ľudia, ktorí stratili väčšinu svojej dlhodobej pamäte. Ľudia, ktorí sa
starajú o takýchto pacientov by mali vedieť, že môžu blúzniť, mať
halucinácie a byť paranoidní. Nevyhnutná je starostlivosť 24 hodín denne
7 dní v týždni.
Z toho, čo ste povedali vyplýva, že človek chorý na ACH je
odkázaný na pomoc najbližšieho okolia…

Po určení diagnózy je často potrebné oboznámiť so stavom pacienta členov
rodiny alebo opatrovateľa skôr, ako samotného pacienta. Ide najmä o to, aby
sa pacient o svojom ochorení dozvedel čo najšetrnejším spôsobom. Je
dôležité, aby pacient aj opatrovateľ spolupracovali s lekárom, aby vedeli,
ako ďalej postupovať a ako čo najlepšie ochorenie zvládnuť. Rodinný
príslušník alebo opatrovateľ by mal byť v kontakte s lekármi a
zdravotníckym personálom a mal by sa pýtať na všetko, čo ho v súvislosti
s touto chorobou zaujíma. Keďže osoba postihnutá ACH má poruchy pamäte,
komunikácia s opatrovateľom alebo rodinným príslušníkom je omnoho
efektívnejšia.
Koľko rokov po nástupe prvých príznakov ACH sa pacienti
v priemere dožívajú?

Osem až desať rokov, hoci niektorí pacienti žijú aj 20 rokov. Počas tohto
obdobia ochorenie napreduje. Najdôležitejšie je, aby sa pacient, rovnako ako
jeho rodina, pripravila na všetky štádia tohto ochorenia.
Dá sa ACH zaradiť medzi genetické ochorenia?
Vedci túto otázku práve skúmajú. Niektorí sa domnievajú, že genetika tu
môže zohrávať istú úlohu, dokonca sa už identifikovali niektoré
genetické markery pre toto ochorenie. Ale niektorí ľudia s týmito znakmi
neochoreli a iní, u ktorých sa tieto genetické markery neidentifikovali,
zasa ochoreli. Kvôli tejto rôznorodosti vedci uvažujú o tom, že genetika
sa kombinuje s inými faktormi, napríklad s vírusmi, so stresom zo
životného prostredia, alebo s nerovnováhou v imunitnom systéme, a tak sa
podieľa na vzniku ACH u niektorých jednotlivcov.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter