Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

NO-TAK sa predstavil v tanečno-divadelnom predstavení Ja, Andy!

Divadlo mladých NO-TAK má za sebou ďalšiu úspešnú premiéru.
Tentokrát sa režisér Milo Cimbala rozhodol vstúpiť na pôdu doposiaľ
neprebádanú a v spolupráci so Zespólom Tanecznym Form Nowoczesnych
„Impet“ zo Rzeszowa a Mlodzieźowym Domom Kultury w Rzeszowie naštudoval
tanečno-divadelné predstavenie na motívy poviedky Martina Kukučína
Neprebudený. Nosnú ideu klasického slovenského diela preniesli tvorcovia
v hre Ja, Andy! do súčasnosti. Celé predstavenie bolo postavené na modernom
scénickom tanci s prvkami tanga len s minimom hovoreného slova. Hlavní
protagonisti vyjadrovali svoje pocity a myšlienky najmä prostredníctvom
pohybu, reči tela, mimiky. Jednotlivé dejstvá pôsobivo dotvárala
nekonvenčne poňatá scéna umocnená sugestívnou videoprojekciou. Na tvorbe
predstavenia sa podieľal medzinárodný tím pod taktovkou stropkovského
režiséra Mila Cimbalu v spolupráci choreografov Bernadetty Wojtuń-Sikora a
stropkovského rodáka žijúceho v rakúskom Grazi Luigiho Zollu.

„Vznik predstavenia Ja, Andy! mi pripomína zložité a
komplikované narodenie dieťaťa. Nebolo jednoduché priviesť ho na svet a
dať mu určitú podobu. Vedel som, že podstupujeme značné riziko, pretože
inscenácia vybočuje z rámca toho, na čo je u nás divák zvyknutý.
Niektorí možno očakávali jednoduchú bulvárnu komédiu ako sme ponúkli
naposledy pri Troch letuškách v Paríži, ale spolupráca s našimi
poľskými priateľmi bola pre nás príliš lákavá, aby sme ju obišli. Ako
sa hovorí, v rozmanitosti je životaschopnosť. Divadlo DM NO-TAK malo stále
vo zvyku prinášať nové divadelné žánre. Keďže sme sa nikdy nebáli
výziev, v tejto sezóne sme sa rozhodli pre tanečno-divadelné predstavenie.
Na začiatku sme stáli pred otázkou, či budeme mať dosť entuziazmu
prekonať všetky problémy, ktoré na nás čakali, ale rozhodli sme sa to
skúsiť a dúfam, že diváci boli spokojní. Niektorí možno čakali lacnú
zábavu a tých sme pravdepodobne sklamali. Do budúcnosti však nevylučujem
možnosť naštudovania divácky úspešnej komédie, ktorá poteší tú časť
publika, ktorá si doslova zamilovala naše „Letušky“. Novú hru musíme
ešte dôkladne preanalyzovať, prehodnotiť a dotiahnuť do konca niektoré
obrazy, ktoré pre časovú tieseň ostali nepovšimnuté, lebo aj keď máme po
premiére, Ja, Andy! je stále vo vývoji. Už teraz sa tešíme na poľské
publikum v mestách Rzeszow a Krosno,“
skonštatoval šéf
NO-TAKu. „Najviac kreativity sme museli venovať spôsobu, ako
preložiť príbeh odohrávajúci sa pred viac ako 150 rokmi do súčasnosti.
Napr. Andy pásol v originálnej verzii husi a hľadali sme vhodné zviera,
ktoré by sme zakomponovali do našej hry. Nápad s mačkami sa mi veľmi
páčil, pretože fantasticky pasovali aj do tanga, aj do moderného tanca. Hra
Ja, Andy! bola pre nás všetkých veľká výzva, pretože z objektívnych
dôvodov vždy niekto na skúške chýbal a až na premiére sme sa stretli
v kompletnom zložení. Hoci dievčatá veľa tancujú, neboli zvyknuté na
tanečné divadlo, kde musia predať príbeh rečou tela, ale učili sa veľmi
rýchlo. Nevyhli sme sa ani krízovým momentom, ale každý dal do spoločného
banku maximum energie, ktorú sa už nedalo vrátiť a práve nadšenie nás
doviedlo do cieľa. Mladí herci a tanečníci boli stále zapálenejší a
zapálenejší a vidím, že dnes sú vďaka tomu, čo sa im podarilo,
šťastní,“
doplnil Luigi Zolla. Hlavnú ženskú úlohu v Ja,
Andy! stvárnila Tyna Lehocká. Priznala, že postava Suzanne bola pre ňu
napriek tanečným, moderátorským a hereckým skúsenostiam veľkou výzvou.
„V „Letuškách“ som mohla veľa zachrániť textom, ale tanec
je úplne iná kapitola. Keď ma režisér Milo Cimbala oslovil s ponukou hrať
v tejto hre, prijala som ju ako výzvu. Hoci v tomto školskom roku maturujem
a na skúškach sme sa stretávali iba v Rzeszowe, som veľmi rada, že som
mohla byť súčasťou tohto projektu. Moja postava bola veľmi komplikovaná,
pretože každú chvíľu som sa menila a so spôsobom života Suzanne nemám
skúsenosti z reálneho života. Preto sa chcem poďakovať M. Cimbalovi, L.
Zollovi, B. Wojtuń-Sikora a celému kolektívu, ktorí mi celý čas
pomáhali,“
zdôraznila.
Postavu mentálne postihnutého Andyho stvárnila stálica NO-TAKu Dávid
Durilla, ktorý v minulých divadelných sezónach vošiel do povedomia
divákov najmä ako skvelý komediálny herec. „Keďže som
predstavenie nevidel, neviem si o ňom vytvoriť dojem. Pokiaľ som na javisku,
snažím sa maximálne sústrediť na môj výkon a pokyny režiséra. M.
Cimbala mi povedal, aby som si viac všímal správanie sa mentálne
postihnutých ľudí, ktorí majú vlastný spôsob vnímania reality a preto
som sa ho snažil pochopiť. Keď si pozorne všímate ich reakcie, veľmi
rýchlo ich dokážete odhadnúť. Menej textu bolo pre mňa výhodou, lebo som
nemusel dávať pozor na jednotlivé repliky, aby som nezmeškal môj nástup.
Novinkou však boli pre mňa tanečné prvky a to, že som viac pracoval
s emóciami, či citoslovcami,“
uviedol v krátkom rozhovore.
Bezprostredne po premiére sme oslovili niekoľkých divákov. Ich reakcie sa
skoro na vlas podobali. „Hra Ja, Andy! bola úplne iná, ako
všetky doterajšie predstavenia NO-TAKu.“

V hlavných úlohách sa predstavili Dávid Durilla (Andy) a Tyna Lehocká
(Suzanne), ďalej Grzegorz Pittner (Johny), Luigi Zolla (obchodník), Aleksandra
Gajdek (tetka), Daniela Andrejčáková (sekretárka), Lukasz Wolak a Tibor
Kubička (díleri). Scénografia – Janusz Pokrywka, výroba scény – Ján
Vereščák, návrh kostýmov Agata Kwiatkowska, realizácia kostýmov –
Mariana Hudačinová, hudba – Jean Michel Jarre, Gothan Project, Tanghetto,
Balkanika, Vasilisa, zvuk – Dávid Kleban, svetlá – Tobiáš Petra,
technická spolupráca – Pavel Bielik, výroba videoprojekcie, projekcia –
Gabriel Zajtko, grafická spolupráca – Dávid Durilla, mačky, ohne,
svadobní hostia – Liliana Źabińska, Ilona Magnucka, Aleksandra Gajdek,
Agnieszka Romaszuk, Natalia Skiba, Aleksandra Totoń, Joanna Dudek.

Fotografie: Ja Andy (divadelný
súbor NO-TAK)

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter