Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Neprofesionálny výtvarník Miroslav Potom maľoval spočiatku krajinky a zátišia, neskôr ho porota zaradila k insitným umelcom

Výtvarník Miroslav Potoma je insitným maliarom. Výtvarné umenie je jeho koníčkom. Na štúdium výtvarného umenia sa mu však nepodarilo dostať, predsa len v tej dobe bol o tento druh štúdia veľký záujem a tak vyštudoval na hutníckej škole zámočníka. Na výtvarné umenie však nezanevrel a dodnes tvorí nádherné skvosty insitného umenia.

„Maľujem už od školských čias. Najskôr som maľoval krajinky a zátišia, či grafiky. Hľadal som sa. Potom som do krajiniek začal vkladať postavičky, vznikli z toho živé obrazy. Až to nakoniec porota zaradila medzi insitné umenie, keďže som sa zúčastňoval od okresných cez krajské až po slovenské kolá rôznych súťaží neprofesionálnych výtvarníkov,“ prezradil Miroslav Potoma, ktorý teraz tvorí len insitné obrazy.

PRVÉ VÝSTAVY A PRVÉ PREDANÉ OBRAZY

Na svoju prvú výstavu z roku 1989 spomína rád, lebo dopadla nad jeho očakávania. „Mal som vtedy už cez 200 obrazov a kdesi som sa dočítal o Spišských výstavných trhoch. Odhodlal som sa tam ísť. Bol záujem o moje obrazy, predal som takmer polovicu z nich,“ zaspomínal M. Potoma. Do súťaží sa zapájal aj naďalej. V novinách vyčítal oznam o súťaží, ktorú usporiadalo Podduklianske osvetové stredisko. Prihlásil sa a získal prvý diplom za účasť. „Postupne sa to zlepšovalo. Prišli ďalšie výstavy vo Svidníku a v Stropkove. Laickým ľuďom sa moja práca páčila, mali záujem o moje obrazy. Odborníci akým bol F. Veselý zo Stropkova zase povedal, že maľujem pekne, ale ešte to nie je ono a stále sa hľadám. Na výstavách a súťažiach insitných umelcov ma dobre ohodnotili, vraveli, aby som sa tomu venoval. Začal som sa teda venovať len insitnému umeniu,“ zaspomínal na začiatky svojej tvorby.

POZVANIE DO MOSKVY PRIJAL

Priznáva, že vo svojich začiatkoch ani vlastne netušil, že tvorí insitné obrazy, že vôbec taký druh existuje. Maľoval len to, čo videl a čo mal rád. Až raz ho porota zaradila medzi insitných umelcov. Prácu hodnotila pozitívne a vyzývala k ďalšej tvorbe.

„S výstavami som prešiel nielen celé Slovensko, ale bol som aj v zahraničí. Vystavoval som priamo v Moskve na pozvanie Slovenského inštitútu. Bolo to v závere predsedníctva Slovenska v EÚ. Bol to skvelý pocit. Taktiež vo Francúzsku, Srbsku, Poľsku, ale aj v Čechách,“ povedal a dodal, že okrem výstav sa zúčastňuje tiež rôznych výtvarných plenérov. Usporadúvajú sa tiež plenéry, ktoré sú zamerane vyslovene len na insitné umenie, v Čechách je klub insity. 

SVIDNÍCKA PALETA, KTOREJ PREDSEDÁ

„Bol som aj na bienále insitného umenia v Poľsku. Vyhral som tam prvé miesto. Zúčastnil sa ho aj slovenský konzul v Krakove,“ prezradil M. Potoma, ktorý pred dvoma rokmi založil spolu s ďalšími výtvarníkmi občianske združenie vo Svidníku aj v Stropkove.

Je predsedom Svidníckej palety, ktorej členmi sú svidnícki výtvarníci K. Grusová, ak. mal. T. Olijár, najstarší člen A. Uram – Murín, P. Bochnacký, G. Madejová a iní. „Organizujeme plenéry, spolupracujeme s mestom a propagujeme ho. Minulý rok sa uskutočnil prvý medzinárodný plenér, motívom ktorého bolo mesto Svidník a jeho okolie. Vznikla z toho pekná výstava,“ skonštatoval a zdôraznil, že sú veľmi vďační za podporu Podduklianskému osvetovému stredisku vo Svidníku, ktoré im pomáha ukázať svoje diela svetu a umožňuje zúčastňovať sa na rôznych plenéroch.

Najbližší plenér, ktorý organizujú Slobodní umelci, o. z. sa uskutoční v dňoch 22. – 24. 10. 2020, prihlásiť sa môžu výtvarníci z blízkeho i širšieho okolia, dokonca aj tí zahraniční. „Dobrú spoluprácu máme aj s Poliakmi zo Sanoku,“ povedal.

PO KOM TO DIEŤA JE?

Svoju zručnosť, talent a cit pre umenie získal po svojej mamke, ktorá kreslila rada a pekne, no v časoch jej mladosti bolo sa treba venovať gazdovstvu, na zábavu a umenie neostávalo veľa času. „Mama hovorievala, že sa jej darilo a že kreslila rada. Musela však viac pracovať ako tvoriť. Rodinní príslušníci z mojej generácie sú tiež výtvarne orientovaní. Niektorí majú stredné, ale aj vysoké školy zamerané práve na výtvarné umenie. Sesternica je úspešná výtvarníčka v Rakúsku a ostatní na Slovensku,“ vysvetľuje M. Potoma svoj talent, ktorý v rodine zjavne nechýba. Deti M. Potomu síce absolvovali štúdium na ZUŠ vo výtvarnej oblasti, ako aj štúdium v odbore umelecké spracovanie dreva, no v otcových šľapajach nejde nikto. „Syn pracuje s drevom, no vybral si tesárčinu. Možno sa umeniu, či rezbárčine budú venovať neskôr,“ povedal s neistotou a nádejou v hlase.

Maľovanie obrazu je tvorivý proces, ktorý môže trvať aj mesiac. Počas plenérov však vznikajú nádherné obrazy a diela aj za desať dní. Svoju inšpiráciu hľadá M. Potoma hlavne v našich skanzenoch, kde čerpá námety pre svoje obrazy. „Pozriem sa na chalúpku a mám hotový obraz. Už len dotvoriť postavy, zariadenie izby, či dvor,“ hovorí na margo svojej tvorby, v ktorej nesmú chýbať zvieratá, či vtáky, M. Potoma.

JEHO DIELA PRIROVNÁVAJÚ K TÝM LADOVSKÝM

Neprofesionálneho výtvarníka M. Potomu od samého začiatku začali prirovnávať k Jozefovi Ladovi. „Poznal som jeho obrazy, no nijako som sa nesnažil napodobniť ho. Pravdupovediac ani neviem, či sa radí k insitným umelcom. Veľa ľudí jednoducho na výstave reagovalo, že sú to Ladovské obrazy. Poznal som ho detstva z pohľadníc,“ prezradil. „Snažím sa však upriamiť svoju tvorbu na našu slovenskú kultúru. Folklór, hudba aj tanec ma bavili od malička,“ uzavrel M. Potoma, ktorý sa teší každému pozvaniu na slovenský, ale aj zahraničný výtvarný plenér. Jeho diela sa od obrazu k obrazu zlepšujú, v tých súčasných je vidieť už aj dej, prácu na poli, či v záhrade alebo je možné zažiť prostredníctvom jeho obrazu oslavu sviatku. 

-re-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter