Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Na slovíčko s rodinou Korpoňových

Len deväťročná Timea Korpoňová má zlato v hrdle…

Nesmierne talentovaná Timea Korpoňová s nádherným hlasom je len
deväťročné dievčatko, ktoré navštevuje štvrtý ročník Základnej
školy na Mlynskej ulici v Stropkove. Keď sme pátrali po tom odkiaľ sa tento
talent vzal, zistili sme, že je to asi v génoch. Príbuzní z oboch strán
sa totiž venovali a venujú spevu.

„Keď bola Timka malá, v postieľke nevedela normálne
plakať. Začala vrieskať hneď naplno, cumeľ bol pripravený po ruke, aby
nepobudila všetkých susedov,“
smeje sa Ján Korpoň, otec
Timky Korpoňovej.
Manželka chodila osem rokov na hudobný nástroj, hrala na klavíri, no ďalej
to nerozvíjala, preto si želala, aby dcéra hrala na hudobný nástroj.
„Prihlásili sme ju do ZUŠ F. Veselého na klavír, pretože to
aj ona sama chcela. Automaticky bola pozvaná aj do zboru, aby deti pri hre na
nástroj rozvíjali aj spev. Pani učiteľka si všimla, že vie
spievať,“
spomína na objavovanie talentu svojej dcéry
mama.
„Jeden deň nám pani učiteľka Jakubčová, ktorá ešte učila
moju manželku, zavolala, aby sme rýchlo prišli do školy. Nevedeli sme, čo
sa stalo… Pani Jakubčová nám oznámila, že veru nevieme, čo doma
máme,“
dodáva J. Korpoň.
Spomínaná učiteľka ešte vtedy skonštatovala, že dieťa s takým talentom
na škole nebolo minimálne dvanásť rokov. Rodičia sú na svoju dcéru
právom hrdí. Pocity, ktoré pri jej vystúpeniach prežívajú nevedia slovami
opísať. Jej posledné vystúpenie na vianočnom koncerte ZUŠ F. Veselého
v kultúrnom stredisku a v sankturáriu, kde spievala vianočné koledy, malo
neopakovateľné čaro. „V sále bolo síce teplo, no počas jej
vystúpenia som mal zimomriavky po celom tele. Bolo to
perfektné,“
hovorí hrdý a dojatý otec. Mamka na Timke zas
najviac obdivuje to, že dcéra nepociťuje žiadnu trému, keď vyjde na
javisko. Ľudí má rada, má rada plné publikum.
V materskej škole si talent T. Korpoňovej nik nevšimol. Chodila na
literárno-dramatický krúžok a venovala sa viac divadlu a prednesu poézie…
Mala veľmi výrazný hlas. No až učiteľka hudobnej v nej objavila tento
nádherný talent, ktorý teraz spoločne rozvíjajú.
Už od prvého ročníka sa zúčastňuje rôznych speváckych súťaží, na
ktorých je jej vernou spoločníčkou mamina. „Som šťastná a
veľmi hrdá. Naozaj nemám slov, sú to neopísateľné pocity. Bola som naozaj
prekvapená, kde sa to v nej berie…,“
dodáva dojatá mama,
ktorá sa stará o to, aby Timka vyzerala krásne, aby mala pekný účes
i šaty, čo jej samozrejme dodáva odvahu a sebavedomie na každom
vystúpení. Všetko musí byť tip-top!
„Tu je potrebné vyzdvihnúť ochotu zamestnávateľa, ktorý
manželke vždy umožní ísť s dcérou na súťaže. Sám sa venuje
folklóru, takže to chápe,“
povedal J. Korpoň, ktorý sa
tiež snaží byť na vystúpeniach tak často ako sa len dá, no keďže
pracuje v zahraničí, nie vždy je to možné.
T. Korpoňová sa umiestňuje vždy na popredných priečkach rôznych
speváckych súťaží. Najviac inklinuje k ľudovej hudbe, preto sú to
súťaže ako napr. Slávik Slovenska, Makovická struna, Vianočná
hviezdička, Labirsky hudák… a mnohé iné. Na makovickej strune bola dokonca
najmladšou účastníčkou, kde ju aj samotný dirigent prišiel povzbudiť a
vyjadriť slová obdivu. „Je to veľmi veľká obeta. Hlavne vo
vianočnom období je toho veľa. Treba cestovať, treba tomu venovať aj tri
dni v kuse. Súťaže sú vždy o skorom vstávaní a neskorom usínaní. Je
stále v pozore, v kroji. Je to zaberačka, nielen pre ňu, ale aj pre nás.
Niektoré súťaže sú možno trocha nedomyslené, prvé by možno mali
vystupovať najmladšie deti, potom starší. Je dlho na nohách a potom ešte
spieva,“
priblížil otec Timky.
Texty sa najprv táto malá speváčka neučila z papiera, skôr využívala
sluchovú pamäť, preto jej mamka texty čítala, aby si ich zapamätala.
Chodí tiež na literárno-dramatický krúžok, ktorý má zo všetkého
najradšej. „Chcela by som byť speváčkou ľudových piesní.
Moja najmilšia pieseň je Ej jila by jem jila,“
skromne
priznáva Timea a dodáva, že jej najobľúbenejšou súťažou je Vianočná
hviezdička, pretože vianočné koledy má veľmi rada.
„Pani Jakubčová sa z nej veľmi teší. Má k nej vzťah
takmer ako k vlastnému dieťaťu. Je to jej objav,“
vraví
ocino a dodáva, že budúcnosť je ešte ďaleko, no zdravie je prvoradé a
snívať je dovolené… „Uvidíme… len nech je zdravá a nech
spieva, nech robí čo vie a čo ju baví,“
dodáva v závere
J. Korpoň.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter