Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Na slovíčko s Michalom Sivákom…

M. Sivák: „Riešenia
i úspešné príklady sú, no chýba vytrvalosť v rómskej otázke.“

Michal Sivák je hrdý Róm, ktorý na sebe tvrdo pracuje. Býva v Stropkove
a študuje na Prešovskej univerzite, Pedagogickej fakulte v Prešove.
Pochádza z mnoho početnej rodiny, je z trojičiek. Miluje svoju školu,
rodinu a všetko čo sa vzdelávania týka. To, že je Róm vníma ako svoju
prednosť, za ktorú sa nikdy nebude hanbiť. Sám vraví, že ako Róm sa
narodil a ako Róm aj zomrie. Jeho detstvo bolo krásne, rodičia ho vzorovo
vychovávali. Ako dieťa síce cítil diskrimináciu, no zlá skúsenosť ho
posunula vpred a urobila z neho silného človeka.

Prečo ste sa rozhodli učiť? Čomu sa okrem štúdia a tútorovania
venujete?

Prečo som sa rozhodol učiť? Od detstva som mal veľký sen. Ten sen sa stáva
teraz realitou. Keď som bol dieťa s mojimi súrodencami sme sa hrali na
„školu“. Učiteľské kompetencie som nadobúdal už v detstve. V ranom
období to bol len sen, teraz v tom dospeláckom je to už realita. Okrem
štúdia sa venujem mládeži na Luníku IX. Mám deviatakov, ktorých ako
tútor učím matematiku, slovenský jazyk a občiansku náuku. Som zapojený do
rôznych pilotných projektov v rôznych mestách, ako je Žilina, Lučenec,
Bratislava atď. Robím to s láskou a s odhodlaním.
Viete prosím priblížiť niektoré projekty? Na čo sú
zamerané?

Projekty sú zamerané na inklúziu medzi majoritou a minoritou. Navštevujem
školy, kde vediem rozhovory, aktivity, ale aj tútoring, či mentoring. Je to
dobrá forma búrania predsudkov.
A. Ravasz počas návštevy v stropkovskom okrese hovoril, že nutne
potrebujeme doriešiť situáciu s materskými školami, pretože je ich
žalostne málo, niekde absentujú aj základné školy, čí prístup k nim.
Dá sa súhlasiť s jeho názorom?

Určite áno. Materská škola je primárnou inštitúciou vzdelávania, kde
dieťa nadobúda kompetencie, spôsobilosť na dobrý, kvalitný predpoklad
štúdia, na prvom stupni. Som názoru, že ak dieťa nemá dobré základy,
bude to mať počas štúdia, vzdelávania veľmi náročné. No problém je
ten, že ak sa vytvára vzdelávacia inštitúcia, nie je dobre, ak sa robí
segregovane. Rómovia sa necítia ako jednotní partneri spoločnosti. Práca
s Rómami je veľmi náročná. Málokedy Vás vypočujú, málokedy si zoberú
od Vás radu, lebo si myslia, že ich názor a presvedčenie je ten najlepší.
Je to z popudu pocitu menejcennosti.
Ako vnímate vzdelávanie rómskych detičiek? Aký je Váš názor,
skúsenosť?

Vzdelávanie rómskych detí je náročné. Dieťa prichádza do materskej
školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, lepšie povedané
málopodnetného. Rómske dieťa, málokedy niečo vie. Ak niečo vie, je to len
zázrak a zásluha rodičov. Takýchto detí je málo, možno 2 %. Dieťa
zvyčajne nepozná farby, nevie počítať, nevie sa prezentovať, hanbí sa, je
v úzadí. To nie je problém materskej školy. To je problém rodičov.
Materská škola vzdeláva a rodičia majú vychovávať. Z praxe môžem
potvrdiť, že niekedy sa stáva to, že školské zariadenia (MŠ, ZŠ)
vzdelávajú, ale aj vychovávajú. Predsudky okolia sú vytvorené na základe
týchto základných problémov, ktoré nevnímajú Rómovia ako problém.
Učitelia trpia predsudkami. No beriem to za prirodzené. Ak vidí špinavé,
zafúľané dieťa, ktoré za to nemôže, nedá sa na to pozerať s úsmevom a
tváriť sa, že sa nič nedeje. Veľa krát sa mi stalo, že dieťa prišlo do
školy špinavé, zavšivavené. Upozornil som rodičov, no oni nič. Tak som to
dieťa umyl ja. Potom sa to znova opakovalo, tak som zavolal „sociálku“
ktorej sa boja ako ohňa. Všetko sa dá riešiť, no musia spolupracovať obe
strany. Nielen jedna. Potom to nemá zmysel a progres neuvidí ani jedna
strana.
Dostávame sa k bodu, o ktorom hovoril aj Á. Ravasz a teda, že je
nevyhnutné zabezpečiť asistentov, terénnych pracovníkov rómskeho pôvodu.
Aký je Váš názor?

Zabezpečiť rómskych asistentov je pekná myšlienka. Asistent učiteľa
žiakom pomáha pri odbúravaní počiatočného strachu z neznámeho
prostredia, pri odbúravaní jazykovej bariéry a tým aj pri ľahšom
zvládaní učiva, venuje sa im po vyučovaní, učiteľovi pomáha pri
prekonávaní časových metodologických a jazykových problémoch; učiteľom
a rodičom detí pomáha pri vzájomnej komunikácii; pri budovaní dôvery;
spoločne riešia rôzne problémy a pod.. Hlavná myšlienka v zavedení
pedagogického asistenta vychádzala z praktickej potreby zapojiť do výchovy
rómskych žiakov samotných Rómov v snahe pomôcť pri získavaní
sociálnych zručností a vyššej motivácie ku vzdelaniu. Do kvalifikačných
predpokladov pedagogického asistenta pred novelizáciou zákona (pred rokom
2009) o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrilo:
ovládanie rómskeho jazyka, záujem o prácu s deťmi, ochota rozširovať si
pedagogické vedomosti, aktívna práca s rómskou komunitou a individuálna
starostlivosť o rodiny s deťmi. Kvalifikačné podmienky spĺňal aj vtedy,
ak získal úplné stredné vzdelanie, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium .
Na to samozrejme nadväzuje potreba nevyhnutnosti začlenenia Rómov do
miestnej správy, diania, nevylučovať ich, naopak vyzvať k spolupráci, ku
komunikácii a k aktívnemu podieľaniu sa na živote v konkrétnom
meste/obci. Čo si o tom myslíte vy?

Začleniť Rómov ako rovnocenných partnerov spoločnosti je dosť ťažké.
Nedá sa to vyriešiť jedným sedením pri káve. Je to problém na dlhú
trať. Som názoru, že ak by v rómskej osade bol vajda, ktorý by vedel
komunikovať s primátorom a starostom bola by to jedna z foriem začlenenia
Rómov do miestnej správy.
Skúste zhodnotiť situáciu v Stropkove. Čo by bolo ideálnym
riešením pre mesto Stropkov?

Rómovia v Stropkove sú dosť akceptovaní, hoc to minorita necíti. Zásadný
problém, ktorý vidím ja je to, že na takéto malé mesto máme veľmi veľa
osád. Podľa mojich výpočtov je ich 5. Zrušil by som osady a prinútil
minoritu si za pomoci mesta, postaviť spoločné bytové priestory. Dostať
niečo zadarmo nie je okey. Cítim, že mesto málo komunikuje s Rómami. Ak
riešia problém, tak ich riešia bez nich o nich.
Je podľa Vás naozaj pravdou, že Rómovia nechcú pracovať? Myslíte
si, že myšlienka sociálnych podnikov je dobrým riešením uplatnenia sa
Rómov na trhu práce?

Otázka (ne)zamestnávania a (ne)zamestnateľnosti Rómov na Slovensku rezonuje
medzi odbornou i laickou verejnosťou už desiatky rokov. V súčasnosti sa
nachádzame v paradoxnej situácii, kedy väčšie podniky na Slovensku
preukázateľne zápasia s nedostatkom pracovnej sily a sú nútené ju
„dovážať“, pričom odhadom približne 100 000 Rómov v produktívnom
veku na Slovensku nemá prácu. Mýtus ktorý v spoločnosti jestvuje -RÓMOVIA
NECHCÚ PRACOVAŤ! Ale faktom je, že nie je možné kvantifikovať počet
Rómov na Slovensku odchádzajúcich za prácou do zahraničia, viaceré okresy
evidujú vysoké percento rómskych občanov (vyše 50 %), ktorí takto
odchádzajú do Anglicka, Belgicka či Švédska. Sociálne podniky a iné prvky
sociálnej ekonomiky sa považujú za vhodné nástroje na pracovnú integráciu
ťažšie zamestnateľných skupín obyvateľstva, napríklad s nižším
stupňom vzdelania, čeliacim diskriminácii na trhu práce na základe
etnicity, rodu alebo iných atribútov, so zdravotným znevýhodnením, či
zažívajúcim iné bariéry na trhu práce. Je to dobrá forma práce pre
minoritu.
Ako by riešil rómsku problematiku, či otázku M. Sivák?
Dôležité je odstrániť chudobu. Viem, že to je ťažké, niekedy až
nereálne, ale niečo s tým robiť musíme, pomoc chudobným musí byť
efektívna. Vytvárať príležitosť pracovať a riešiť problémy
s pracovníkmi komunitného centra.
Určite je nevyhnutné povinné vzdelávanie každého Róma minimálne
s 13 ročnou povinnou školskou dochádzkou, aby bol predpoklad nastúpiť na
strednú školu s remeslom v ruke.
Podchytiť deti už v útlom veku v dodržiavaní povinnej predškolskej
dochádzky v materskej škole a deti zaradiť do bežnej materskej, či
základnej školy, nie segregovane. Podporiť dochádzku rómskych detí
v prepojení so sociálnou dávkou zo štátu, zaviesť prospechové
štipendiá pre všetky deti, aj rómske. Odstrániť segregáciu, len tak sa
Rómovia začnú cítiť ako rovnocenní partneri spoločnosti, ktorá ich
doposiaľ neprijala. Potrebné je zabezpečiť v komunitných centrách
pracovníkov s rómskou príslušnosťou, pretože komunita potrebuje vidieť
VZORY iných Rómov, potrebuje vidieť vzory Rómov, ktorí skončili vysokú
školu, alebo sa uplatnili na trhu práce v rôznych zamestnaniach, aby
komunita videla že sa to dá a že je to reálne. Takýchto Rómov je na
Slovensku dosť, určite viesť besedy v rómskych komunitách a vytvárať
participáciu v osadách.
Finančná gramotnosť je tiež nevyhnutná, preto je potrebné zabezpečiť
kurzy finančnej gramotnosti pre Rómov tak, aby sa naučili s peniazmi
manipulovať, aby vedeli „vygazdovať“.
Jeden z hlavných problémov neintegrovaných rómskych komunít je úroveň
bývania. Odstrániť osady a zabezpečiť Rómom bývanie pod podmienkou, že
si to zaplatia alebo odpracujú. Ak to dostanú zadarmo, nebudú si to
vážiť.
Rómovia musia byť zodpovední za to, čo robia, nikto nesmie dostať nič
zadarmo, aj pomoc štátu musí byť podmienená. Niektoré mestá zaviedli
v rómskych bytovkách domovníkov z radov Rómov, ktorí majú spravovať
bytovku a zamedziť znečisťovaniu spoločných priestorov i okolia. Vnímam
to, ako jednu z foriem riešenia. Vzdelanie a zamestnanie je cesta Rómov
k integrácii na Slovensku!
Nesmierne dôležitý je individuálny prístup k Rómom, pretože nie sú
homogénnou skupinou, nie všetci sú rovnakí. Je nutné riešiť tieto
problémy. Ak sa to nespraví, bude to mať negatívny dopad, preto treba
vytrvať, zmeniť životný štýl, no zachovať rómsku identitu.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter