Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Na slovíčko s Martinom Potomom…

M. Potoma: „Umenie
sa bez šťastia jednoducho robiť nedá…“

Martin Potoma je rodákom z Brusnice. Momentálne končí štúdium na
košickom konzervatóriu a pôsobí v Štátnom divadle v Košiciach. Má
nádherný hlas a neskutočnú charizmu. Najkrajší moment je pre neho vždy
ten, keď po odspievaní počuje z hľadiska „bravó“. Kvalitnú prípravu
i základ pre svoju kariéru a štúdium získal na Základnej umeleckej škole
F. Veselého v Stropkove, kde doštudoval hru na akordeóne a spev. Odmaturoval
na osemročnom gymnáziu, potom začal študovať na UPJŠ v Košiciach
históriu a geografiu. Štúdium zanechal a bol rád, že sa môže naplno
venovať len štúdiu spevu.

„Po maturitách som si povedal, že skúsim štúdium histórie
a geografie na Univerzite P. J. Šafárika, kde som študoval dva roky. Tieto
dva roky svojho života ľutujem, ale na strane druhej to určite bola veľmi
dobrá skúsenosť, ktorá mi ukázala, že by som sa tam už jednoducho nikdy
nevrátil,“
priznal M. Potoma.
Jeho život je jednoducho taký, že vždy musí pôsobiť na dvoch póloch,
preto začal študovať na univerzite v Košiciach a súčasne aj na
konzervatóriu.
„Akordeón na ZUŠ F. Veselého bola pre mňa síce povinná
jazda, ale som za to rád. Došlo mi až neskôr, že spev a hra na nástroji
spolu úzko súvisia. Na konzervatóriu mám zase povinný
klavír,“
povedal. Študent sa musí vedieť rozospievať,
zahrať určitý repertoár, je to jednoducho jeho povinnosť, takže štúdium
hry na akordeón mu veľmi pomohlo.
„Bol som tiež v speváckom zbore Maľovaný svet, ktorý vtedy
viedla Ľ. Jakubčová. V tom čase som tiež vnímal aj M. Sušinovú. Bola to
naozaj obrovská skúsenosť. Prešli sme spolu veľa súťaží a koncertov.
Bol som aj na celoslovenskej súťaži P. Dvorského v Košiciach, kde som
získal prvé miesto. Tiež rôzne iné súťaže v Prešove, či
Bardejove,“
dodal.
„Spieval som aj popove veci, ale predovšetkým ma M. Sušinová
cibrila v opernej technike. Určite mi dala veľmi dobré základy. Ak by som
nemal ich základy, tak určitým spôsobom by sa mi na konzervatóriu ťažko
študovalo. Mnoho pedagógov mi vravelo, že som mal veľmi dobrú
prípravu,“
povedal.
Počas štúdia na konzervatóriu sa hneď v druhom ročníku dostal na
celoslovenskú súťaž konzervatórií, ktorá sa organizuje v spolupráci
s Ministerstvom kultúry SR a ktorá sa koná každé dva roky.
„Získal som vtedy tretie miesto. V štvrtom ročníku som sa
tejto súťaže zúčastnil opäť a tento krát som získal druhé miesto.
Teraz v šiestom ročníku to bolo miesto prvé. Utvrdzuje ma to v tom, že
niekde postupujem a že nestojím na jednom mieste a neupadám. Samozrejme sa
kategórie menia a sú zložitejšie a ťažšie,“
povedal M.
Potoma.
V štvrtom maturitnom ročníku ho oslovil zbormajster Štátneho divadla
v Košiciach L. Kozubík s ponukou naštudovať si zborové party opery
Bohéma od G. Pucciniho. „Bola to naozaj pocta byť na scéne
v štátnom divadle. Nerozmýšľal som a hneď som do toho išiel, no
očakával som, že to je moja prvá a zároveň posledná skúsenosť. Myslel
som si, že väčšia príležitosť už jednoducho nemôže prísť, no
prišiel ďalší veľký titul Víly od R. Wagnera. Aj vtedy som očakával
koniec,“
priznal.
Každú sezónu sa robia tri tituly. V piatom ročníku to bol Falstaff, tiež
Hoffmannove poviedky a sezóna sa v Štátnom divadle v Košiciach ukončila
dielom Don Giovanni. „Každý jeden z týchto titulov bol pre
mňa obrovskou skúsenosťou. Samozrejme všetko je aj o veľkom šťastí,
jednoducho umenie sa bez šťastia robiť nedá. Dá sa povedať, že treba byť
v správnom čase na správnom mieste. Ja som zatiaľ vždy to šťastie
mal,“
vyznal sa.
M. Potoma sa momentálne pripravuje na ukončenie štúdia na konzervatóriu.
Rozhodol sa byť večným študentom, pokračovať teda bude v štúdiu na
Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe, kde bol nedávno prijatý. Bude
študovať, ako ináč, operný spev.
„Praha ma motivuje svojou krásou, je pre mňa srdcovou
záležitosťou, rovnako ako Košice. Má jednoducho veľkú dušu. Bol som
nadšený z jej monumentálnosti. Veľmi sa na to teším. Mám rád veľké
mestá. Mám rád ľudí a komunikáciu s nimi,“
povedal M.
Potoma.
Vo voľnom čase sa rád stretáva s priateľmi pri káve, spoločne vedú
intelektuálne debaty, rozprávajú o veciach všedných i nevšedných, alebo
rozoberajú diela.
„Človek musí mať aj veľkú životnú skúsenosť, aby bol
schopný stvárniť akúkoľvek emóciu. Žijeme vo svete, kde ľudia potrebujú
vidieť show, tak to musí byť aj v opernom svete. Musíme vedieť zaujať aj
iným spôsobom nielen iba hlasom. Musíme urobiť aj nejaký pohyb, či
herectvo, aby sme diváka rozptýlili,“
myslí si a dodáva, že
je potrebný výraz i emócia, no na strane druhej vníma lavírovanie
s emóciami ako čosi nebezpečné, no nevyhnutné. „Samozrejme
nie vždy sa to dá, tiež som len človek. Veľakrát sa emočne necítim tak,
aby som zvládol určitú emóciu. Za vami však vždy stoja minimálne ďalší
štyria, cítite určitý zdravý tlak, ale dáte to, pretože ak raz ovoniate
smrad divadla, budete vás to držať stále, čo je čistá
pravda,“
priznáva.
M. Potoma je veľmi sebakritický, veľakrát vie, že to mohlo byť aj lepšie,
no na strane druhej aj horšie. Skúsenosťami však už teraz vie svoj spev
udržať tak, že zo seba nie je sklamaný, je to taký štandard, s ktorým je
spokojný, no nie je nadšený. „Som robotník umenia a pracujem
pre umenie. Ja nie som umenie, som ten, ktorý slúži umeniu. Je to obrovská
služba na celý život. Umenie jednoducho milujem v každej jednej
sfére,“
uzatvára M. Potoma, ktorý obdivuje ľudí, ktorí
vedia robiť ľudové, či popove piesne, veľkú show, či tých, ktorí vedia
robiť srandu a ísť cez hranicu, jednoducho ho fascinuje ľudská
kreativita.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter