Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Na slovíčko s manželmi Vidiščákovými nielen o chove sliepok a vajíčkach

Príbeh malej hydinovej
farmy v našom regióne sa začal písať niekedy v apríli tohto roku, keď
sa manželia Vidiščákoví rozhodli chovať sliepky a predávať vajíčka
v blízkom i ďalekom okolí. V slovenských supermarketoch sa čoraz
častejšie objavujú dovážané vajíčka, o kvalite ktorých môžeme
polemizovať dlhé hodiny.

„S manželom sme už predtým chovali sliepky a prasiatka pre
svoju vlastnú potrebu. Táto práca nám nikdy nebola cudzia. Vajíčka radi
konzumujeme. S nápadom farmy sme sa pohrávali už dávnejšie. Následne
vyšla výzva „Mladý farmár“, ktorej sme sa chytili. Vedomie, že nám
štát v začiatkoch pomôže nás oslovilo a myšlienka, že v tomto kraji
niečo vytvoríme sa nám páčila. Dali sme si urobiť projekt, ktorý nám
prešiel. Pustili sme sa do rekonštrukcie starej farmárskej budovy, objednali
sliepky a pustili sa do práce,“
zaspomínala na svoje začiatky
Paula Vidiščáková, ktoré však neboli zase až také jednoduché ako sa na
prvý pohľad zdá, pretože zákony nepustia a komunikácia s úradmi je
často krát zdĺhavá a komplikovaná.
„Veľa krát sme sa stretli dokonca s nevedomosťou samotných
úradníkov, čo nás samozrejme mrzí. Veľa vecí sme si museli naštudovať
sami. Inšpiráciu a pomoc sme hľadali široko – ďaleko, no ochotní je len
málokto, pretože konkurencie je veľká a výška dotácie pokryje len minimum
nákladov. Povolenie prevádzky musí schváliť hygiena, potom je už všetko,
čo sa chovu, predaja, či kontroly vzoriek vajec, vody a iných vecí týka
v rukách veterinárov,“
hovoria o úskaliach tohto biznisu
manželia Vidiščákoví a tešia sa, že majú studňu s pitnou vodou, ktorá
prešla niekoľkými kontrolami a ktorá je tak veľmi podstatná pre chov
sliepok. „Ďalším ťažkým orieškom sú výkupy, ktoré
tlačia farmy do cien, ktoré sú likvidačné – 4 až 6 centov za kus.
Dovážaný tovar zo zahraničia, ktorý je prebaľovaný, má tiež negatívny
vplyv na podnikanie v tomto priemysle. Momentálne nejdeme do žiadneho zisku a
stále sme v strate, nerátajúc vstupné náklady, ktoré sme do toho dali.
Ceny vajec sme nastavili tak, aby sa priblížili tým
v supermarketoch,“
dodávajú.
Napriek všetkému prácu na farme majú radi a neboja sa jej. K zvieratám
majú blízky vzťah a takto sa snažia viesť a vychovávať aj svoje deti,
ktorým sa život na farme veľmi páči. Je taký slobodný a mnoho ich
naučí.
V dnešnej dobe je veľký dopyt po „bio“ produktoch, ktoré majú
slovenský pôvod, ale ktorý je často veľkou neznámou pri mnohých
výrobkoch. Veľmi módnym sa stalo zdravé stravovanie, ľudia začali znova
vyhľadávať kvalitný slovenský tovar, čo je skvelé. „Sme
radi, že si ľudia môžu u nás kúpiť kvalitné vajíčka a teší nás ich
pozitívna spätná väzba, ulahodí nám to. Naše vajíčka neobsahujú
žiadne antibiotiká, fipronil, neprifarbujeme ich, ponúkame prakticky
„domáce“ vajíčka z podstielkového chovu,“
povedala P.
Vidiščáková.
Momentálne je na farme 450 sliepok, ktoré sú chované na podstielke. Čím
staršie sú sliepky, tým väčšie vajíčka znášajú. „Počas
jedného dňa vyzbierame od týchto sliepok v priemere 430 kusov vajec, čo je
asi tak 90% znáška. V priemere znesie jedna sliepka jedno vajíčko denne.
Každé vajíčko je zbierané ručne, ručne sa následne čistí a ručne sa
váži a triedi. Potom cestujú vajíčka k odberateľovi. Prácu máme
zadelenú, každý vie, čo má robiť,“
dodáva.
Tak ako asi každý, na začiatku si zriadili stránku na sociálnej sieti a
dali ľuďom o sebe vedieť. Oslovili reštaurácie i obchody a s ľuďmi
neprestali komunikovať. „Sú to hodiny a hodiny strávené na
telefóne. Momentálne distribuujeme vajíčka do okolia Stropkova, Svidníka,
Giraltoviec a Prešova. Najväčší dopyt je po vajíčkach veľkosti L a XL.
Naše najväčšie vajíčko malo až 106 g a tri žĺtka, takže môžeme
povedať, že sa sliepkam na farme darí dobre.“

Ráno sa všetky sliepky na farme kŕmia ručne a ručne sa zberajú aj
vajíčka. Každé vajíčko sa potom očistí, odváži a roztriedi podľa
hmotnosti. Následne sa distribuujú ďalej, P. Vidiščákovej teda prejde
rukami takmer 500 kusov vajec, ktoré očistí, zváži a vytriedi.
V budúcnosti plánujú zvýšiť počet sliepok, preto sa pripravuje nová
hala. Vybudovať plánujú aj silo a popracovať chcú tiež na technológii.
„Na začiatku sme chceli, aby sklad nebol plný, aby ľudia boli
spokojní a vajíčka išli na odbyt, čo sa nám aj podarilo a dúfam že to
tak aj ostane. Chceme, aby ľudia mali slovenské vajíčka, aby sa vajíčka
k nám nedovážali. Je smutné, že sa v dnešnej dobe vajíčka prebaľujú
a tak sa človek niekedy ani nedozvie úplnú pravdu o pôvode vajec. A čo je
ešte smutnejšie, že niektoré dnešné deti si myslia, že vajíčka sa
vyrábajú, preto na našej farme uvítame aj deti a radi im ukážeme ako to na
takej hydinovej farme chodí,“
uviedla a dodala, že človek
musí veľa čítať, zisťovať informácie, pretože rady sa hľadajú ťažko
a konkurencia je veľká, my sme mali to šťastie, že sme našli človeka,
ktorý bol ochotný pomôcť a poradiť nám, za čo mu patrí
naša vďaka.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter