Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Na slovíčko s kaplánom Dominikom Plavnickým

Dni rodiny sa
organizujú po celom Slovensku. V Stropkove sa toto podujatie organizuje už po
tretí krát. Prvé dva ročníky boli venované skôr užšiemu okruhu rodín
farnosti. Tretí ročník usporiadala rímsko-katolícka farnosť v Stropkove
v spolupráci a podporou mesta Stropkov a nesie sa v znamení hesla „Aby
deti mali otca, aby mali mamu“.

„Aj v dnešnej dobe má zmysel venovať taký deň rodine,
zamerať sa na rodinu. V rodine ako takej sa v prvom rade odovzdáva výchova
a odovzdáva sa viera. Keď sa rodina zanedbá poznačí to spoločnosť,
poznačí to mesto, poznačí to dobu. Doba i generácia sa potom uberá
nesprávnym smerom.“

Ďalším pomocným mottom, ktoré bolo príznačné pre tohtoročný „Deň
rodiny“ je „stojíme pri sebe“. „Aby pri sebe stál otec a
mama ako autority, ktoré odovzdávajú vieru, výchovu svojim deťom. Keď
pozeráme na lokalitu východného Slovenska, vidíme fenomén, kde rodičia,
alebo minimálne jeden z rodičov odchádza za prácou. Výchova sa stáva
jednostrannou. Sme tiež svedkami toho, že v rodinách sa žije bez rodičov.
Deti vychovávajú starí rodičia, starší súrodenci, pretože obaja rodičia
sú mimo domova. V prvom rade sú poznačené deti, no poznačení sú aj
rodičia. Ak sa po dlhšom čase vracajú späť do vlastnej rodiny, ktorú len
nedávno samy vytvorili, zrazu zisťujú, že si nemajú čo povedať, že sú
si cudzí a prichádza rozvodovosť,“
uviedol D. Plavnický.
Ľudia odchádzajú z domovov, odchádzajú z kostolov, tie často krát
zívajú prázdnotou.
„Mňa naučili chodiť do kostola rodičia. Videl som príklad
v otcovi, videl som príklad v mame. Tým, že tu rodičia nie sú, deti
nepôjdu do kostola. Dospievajúci človek ešte potrebuje vidieť vzor, mať
pri sebe otca a mamu, ktorí mu rozkážu, ktorí mu ukážu príklad – ideme
spolu. Keď ide celá rodina, idú aj deti,“
povedal D.
Plavnický a dodal, že ešte stále má zmysel budovať rodiny, vkladať do
rodiny veľa úsilia. Deň rodiny, chce aj konkrétnej rodine pripomenúť, že
sme „rodina“.
Mesto i farnosť potrebuje rodiny. Ak sa to zanedbá, problém pôjde
ďalej.
„Je potrebné si konkrétne rodiny všímať. Ísť k rodinám,
s rodinami na výlet, či púť je možno ďalší spôsob ako pritiahnuť
rodinu k viere. Je však veľmi ťažké priviesť rodiny s deťmi do kostola,
ak sa rodiny nemodlia, ak nežije tú vieru doma. Ak však chceme vytvoriť
nejaký vzťah, ten musí byť obojstranný. Nielen ja, ale aj ten druhý musí
chcieť. Ak deti nevidia príklad v rodičoch je to ťažké, pretože prvou
autoritou dieťaťa je otec a mama, žiadny kňaz, ani učiteľ, ani žiadny
iný predstavený,“
dodáva.
A toto je podľa D. Plavnického ďalší problém dnešnej doby. Otec a mama
už nie sú autoritami pre svoje deti, sú to len lepší kamaráti, či
sponzori. Ak rodičia nevyžadujú nič od svojich detí, iba ich tíšia
peniazmi, aby ich nestratili, je to zlé, negatívne. Určite to nikomu
neprospieva.
„Rodina v prvom rade má mať otca, má mať mamu a musia stáť
pri sebe. Nielen fyzicky stáť pri sebe, ale aj v názoroch, vo výchove
detí. Každý sa detí učí vychovávať za pochodu. Dieťa príde do ich
života, oni ho vychovávajú. Často krát rodičia ani nemajú čas položiť
si otázku „ako vychovávam svoje dieťa?“, čiže je náročné v dnešnej
dobe deti vychovávať, ale dá sa to. Sám pochádzam z rodiny piatich detí.
Pre mňa je otec a mama autorita dodnes,“
dodáva D.
Plavnický.
„Bohu sa oplatí dôverovať aj napriek našej frustrácii.
Niekedy príde situácia, kedy sa na Boha hneváme, prečo to dopustil. Oplatí
sa však napriek všetkému investovať do manželského života, do rodinného
života a dôverovať Bohu, pretože nie je správne sa na Boha hnevať. Prijať
Božiu vôľu, ktorou nás chce niečo naučiť, ukázať nám vyššie hodnoty,
ako tie materiálne. Bez financií sa nedá žiť, to je pravda, ale nie je to
prvoradé,“
vraví.
Ďalším fenoménom je, že rímsko-katolícki kňazi nemôžu ponúknuť rady
rodinám, pretože samy nežijú v manželstve a nevychovávajú deti.
„Každý kňaz vyšiel z rodiny. Nikdy som nebol vo vzťahu
otec – syn, ale bol som vo vzťahu syn – otec a z toho sa možno
odraziť. Tiež mám svojho otca, svoju mamku, svojho brata, svoju sestru.
Niekedy je možno ešte lepšie ponúknuť „pohľad syna“, ktorý môže
pomôcť,“
uviedol a dodal, že aj napriek tomu že prežívame
ťažkú dobu, že každý máme svoje rodinné problémy, sa do rodiny oplatí
investovať, do hodnôt tohto života a že sa oplatí žiť usporiadaný
kresťanský život.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter