Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Na slovíčko s huslistom, primášom, spevákom, folkloristom i moderátorom Ondrejom Kandráčom

Prvé husle dostal od
svojho pradeda. Tie však znivočil, pretože si ako malý chlapec, neuvedomoval
ich hodnotu. Neskôr dostal husle od svojho otca a tvrdo na nich trénoval.
Dokonca spočiatku so zaťatými zubami. Oplatilo sa. Dnes žne úspechy so
svojou kapelou Kandráčovci nie len na Mega turné Open Air 2019.

Kedy ste prvý raz na husliach začali hrať?
Môj pradedo bol dedinský huslista v jednej obci pri Lipanoch a ja som zdedil
jeho staré husle, ale tie som znivočil, pretože neuvedomil som si, akú majú
hodnotu. Hral som s nimi ping-pong, vozil som sa na nich po šmýkačkách a na
pieskovisku som s nimi prehadzoval piesok, takže som ich skántril. Možno to
malo nejaký zmysel, pretože som si tie husličky opäť osvojil, v tom
ďalšom vývine hudobnom. Otec mi kúpil polovičné husličky, to boli tie
najmenšie, teda tie menšie, najmenšie sú štvrťové a osminové. Tak
začala moja cesta postupne, nechcelo sa mi, zaťaté zuby a tak to išlo.
Majiteľom súčasných huslí ste ako dlho?
Tak ja tie husle nejako extra neprežívam. Viažem sa nie k tým hmotným
veciam, ale k tým duchovným. Tieto husle, ktoré mám vo vlastníctve
momentálne majú necelý rok. Nie je to nič svetoborné, ani nič historický
dlhé.
K akým duchovným veciam sa viažete?
Som veriaci človek a nehanbím sa za to. Čerpám kresťanskú inšpiráciu
pokoj, zmysel, pravdu. Normálna vec.
Kedy ste začali spievať?
Keď som sa narodil. Už v bruchu, pretože mama je vynikajúca speváčka a
vravela, že spievala nie od ranného, útleho detstva, ale prenatálneho
obdobia. A ja som to tak nejako podvedome vnímal.
Čím sa vo svojej vlastnej tvorbe nechávate
inšpirovať?

Mnohými vecami. Som človek tvárny a nemyslím si, že to čo robím je
najdokonalejšie na svete. Sú ľudia ďaleko talentovanejší, šikovnejší aj
huslisti, aj speváci, či muzikanti, pred ktorými vzdávam rešpekt. Od nich
čerpám množstvo inšpirácií či už tých slovných, moderátorských až
po hudobné, aranžmá, melódie, žánre, štýly, všetko možné.
Aký vzťah máte k vašej rodnej obci Krásna
Lúka?

Dnes boli v mojej rodnej obci slávnosti. Aj napriek tomu, že včera sme
odohrali koncert v Terchovej, v noci som sadal do auta a išiel som k mojim
rodákom. Bol som na slávnostnej liturgii a poobede som vystúpil v rámci
kultúrneho programu. Bolo to veľmi náročné, cestoval som celú noc, prespal
som pár hodín a fungoval som ďalej a dnes som tu vo Svidníku večer. Nedalo
mi, aby som ich nepozdravil. Keď človek nie je hrdý na svojich vlastných a
keď zapiera svoje korene, ako môže byť potom hrdý na to čo je.
Ako vzniklo zoskupenie Šebej, Leško, Maťaš, Dvorščák,
Kandráč?

Spontánne. Šťastie ako hovoria Rusi. Sú to moji spolužiaci, tí traja.
Tibor Dvorščák prišiel neskôr. Vznikla ľudová hudba Ondreja Kandráča
v roku 2003 a tak to išlo.
Relácia všetko čo mám rád je na Slovensku jedna
z najpopulárnejších. Ako došlo k spolupráci na tejto relácii práve
s pánom Štefanom Skrúcaným?

Vedenie Telelvízie JoJ má oslovilo či by som nešiel do nejakého ďalšieho
projektu…
Vaše detičky majú tiež hudobné nadanie. Vystupovali ste už aj
spoločne na pódiu?

14. júla spievali so mnou na pódiu v mojej rodnej dedinke a mali obrovský
aplauz, dokonca väčší ako ja. Vtedy je to super. Ja sa najviac teším
z toho, ak ma raz niekto nejakým spôsobom prerastie. To znamená, že som
človek prajný. Keď vidím nejaké mladé talenty, prečo by som mal
udupávať ich talent. Práve naopak, nech sa rozvíja. Práve vtedy je ten
rodič šťastný, ak deti sú úspešnejšie ako je on. Neplatí to len
o deťoch, ale platí to aj o ďalších muzikantoch. Vidím, koľko
šikovných talentov je na Slovensku a ja im fandím, držím palce, mnohým aj
pomáham v rámci možností a ako sa dá. Buďme prajní jeden k druhému a
jednoducho aj ten samotný človek, ktorý praje tomu druhému sa bude mať
dobre a bude šťastný a toto je alfa a omega celého príbehu šťastia.
Vaše deti sú síce ešte malé, ale myslíte si, že sa vydajú na
hudobnú dráhu?

Neviem. Nechcem nič robiť nejakým spôsobom na silu. Sú talentovaní
hudobne, zdedili nejaké gény, vlohy po mne. Manželka moja je zase vynikajúca
textárka. Má fantastickú pamäť, toto zdedili po nej. Ak sa raz rozhodnú
byť muzikantmi, hudobníkmi, spevákmi, tak ich v tom budem podporovať, ale
ak nie, ak povedia, že ich to nebaví, nebudem tlačiť na pílu. Raz si
v živote vyberú čím budú. Hlavne nech sú čestní a solídni ľudia.
Ako vznikal váš spoločný hit s bratmi Kollárovcami –
Chlapci spod Tatier, ktorý bude pravdepodobne obrovským
hitom?

Organizátor celej tejto šnúry prišiel s touto pesničkou a treba povedať,
že je to veľmi chytľavá pesnička. Text vymyslel Branislav Jančich.
Ide v prípade Mega turné Open Air o prvú vašu vážnejšiu
spoločnú spoluprácu s bratmi Kollárovcami?

Dá sa povedať, že áno. Mnohí si myslia, že je nejaká rivalita medzi
týmito dvoma kapelami. Nie je to pravda. Dnes to bolo aj vidno. My si
s chalanmi rozumieme aj ľudsky aj muzikantsky. Prečo by sme sa mali
trieštiť, deliť a robiť si zle. Práve naopak, buďme spolu a robme radosť
ľuďom po celom Slovensku.
Martina Cigľárová, Jana Savčáková

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter