Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

MUDr. Marián Kožík hovorí o svojom osobnom postoji k eutanázii

„Človek má právo na život za každých okolností. Bez ohľadu na
zdravotný stav.“

Pred niekoľkými týždňami zarezonovala v médiách správa o žene,
ktorá po automobilovej nehode strávila 17 rokov v kóme. Jej otec vyhral
koncom minulého roka spor, prostredníctvom ktorého chcel dosiahnuť odpojenie
svojej dcéry od prístrojov. Dôvod? Lekári označili jej stav za
nezvratný.

Prípad vyvolal v Taliansku búrlivú celonárodnú diskusiu v súvislosti
s eutanáziou. Na Slovensku je, aspoň zatiaľ, situácia diametrálne
odlišná. Zdá sa, akoby bola problematika eutanázie, resp. asistovanej smrti,
jedným veľkým tabu. V rozhovore so zástupcom primára Oddelenia akútnej a
intenzívnej medicíny Nemocnice Svidník MUDr. Mariánom Kožíkom sme
skloňovali práve túto citlivú tému.
Čoraz viac liberálne zmýšľajúcich ľudí pripúšťa, že
eutanázia môže byť určitou formou ukončenia utrpenia nevyliečiteľne
chorých, alebo ľudí v dlhodobej kóme. Aký je váš názor na
eutanáziu?

V súčasnej dobe sa termín eutanázia používa už len v nemedicínskych
kruhoch. Častejšie sa používa nezavádzajúci termín asistovaná smrť.
Hneď na začiatok treba jednoznačne povedať, že v Slovenskej republike nie
je povolená.
V súvislosti s asistovanou smrťou sa vynára množstvo
etických, náboženských, medicínskych, právnych a iných otázok. Ktoré
z týchto aspektov sú pre vás, ako lekára, rozhodujúce?

Eutanázia je v súčasnej dobe pojem, ktorý média pomerne často zaraďujú
do svojho repertoára tém a predkladajú ho verejnosti bez riadneho
vysvetlenia. Redaktori sa pýtajú odborníkov aj laikov na názor
s očakávaním jasnej odpovede – áno alebo nie. Média chcú proste
senzácie, trháky.
Úlohou médií je otvárať aj tabuizované témy. Mne nejde
o senzácie, zaujíma ma seriózny názor lekára.

To nie je téma, ktorá je na Slovensku v súčasnosti na diskusiu a už vôbec
nie na verejnú a v médiách.
Prečo? Veď umieranie sa bytostne dotýka každého
človeka…

Vo svete sú len tri krajiny, ktoré sa naozaj seriózne zaoberajú
problematikou konca života – Holandsko, Veľká Británia a štát Oregon
v USA. Počiatky tejto diskusie sú aj v Austrálii. Preto hovorím, že táto
problematika si vyžaduje serióznu analýzu v mnohých aspektoch – etickom,
legislatívnom, medicínskom, náboženskom, filozofickom… Široká laická
verejnosť často ani nevie, čo obsahuje pojem eutanázia. Tá má len jeden
význam. Smrť na vyžiadanie, odborným postupom. Je to medicínsky navodený
aktívny stav konca života iného jedinca než seba samého.
Odporcovia eutanázie tvrdia, že medicína je dnes na takej vysokej
úrovni, že dokáže zmierniť aj to najväčšie fyzické utrpenie. Je to
skutočne tak?

Čo je to najväčšie utrpenie a najväčšia bolesť? Laici si myslia, že
v medicíne platí jedna plus jedna rovná sa dve. Ale nie je to tak. Medicína
nie je všemocná, nedokáže robiť zázraky. Ak máte poruchu v počítači,
vymeníte napríklad jeho mozog – mikroprocesor a počítač beží ďalej a
ešte lepšie a rýchlejšie. Ale v živom organizme, v človeku, ak je chyba
v mozgu, je poškodený, tak ten sa vymeniť nedá.
Opýtam sa inak. Napríklad veľa pacientov v posledných
štádiách rakoviny má neznesiteľné bolesti. Dokáže súčasná medicína
tieto bolesti zmierniť?

V prípadoch, ktoré uvádzate, dokážeme pacientovi nasadiť také
utišujúce lieky, ktoré bolesť značne zmierňujú.
Ako lekár ste počas svojej kariéry prišli do kontaktu
s pacientmi, u ktorých sa už len pomocou prístrojov udržiavali základné
telesné funkcie, s pacientmi v posledných štádiách rakoviny, s pacientmi
s ťažko poškodeným mozgom a pod. Nikdy vás pri pohľade na toľké
utrpenie nenapadlo, že v niektorých prípadoch by bolo možno humánnejšie
ukončiť ho?

Človek má právo na život za každých okolností. Ktokoľvek by mu toto
právo, bez ohľadu na jeho zdravotný stav chcel vziať, dopustil by sa
vraždy. Človek nemá právo vziať život inému človeku.
A čo pacient? Má nejakú možnosť voľby? Má šancu rozhodnúť
o dôstojnom sklonku svojho života?

Tu je potrebné položiť si otázku, aká je autonómia človeka
v rozhodovaní o svojom živote a o zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bude
poskytnutá. Pacient, pokiaľ má neporušené rozhodovacie schopnosti, sa
môže rozhodnúť, či podstúpi lekármi navrhovanú liečbu. Pokiaľ je
viacero alternatív liečby, môže si vybrať z jeho subjektívneho pohľadu
tú najprijateľnejšiu. Chcem však zdôrazniť, že každý lekár a každá
nemocnica sa snaží pre chorého urobiť maximum.
Prívrženci eutanázie argumentujú tým, že práve pokrok
v medicíne spôsobil v mnohých prípadoch len predlžovanie ľudského
utrpenia a udržiavanie pri živote pacientov, ktorí by za iných okolností
(napr. bez pomoci podporných prístrojov) dávno zomreli.

Áno, je to tak. Je to dôsledok vedecko-technického pokroku v medicíne.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter