alt=““ class=“img-left alignleft“ />„Prekvapilo ma, že
Španieli vôbec neovládajú cudzie jazyky.“</h3>
<p>Mnoho ľudí, najmä tých mladších, láka spoznávať nové krajiny,
cestovať, zoznamovať sa, získať nové skúsenosti či zdokonaliť sa
v jazyku. Mnohí preto volia možnosť odísť do zahraničia, či už za
prácou alebo štúdiom. Jedným z nich je aj mladý 24-ročný Stropkovčan
Milan Berík, ktorý strávil štyri mesiace v Španielsku. Nie je to síce
dlhá doba, no za ten krátky čas tu spoznal veľa ľudí a neobišla ho ani
neľahká škola života.</p>
<p><strong><em>„Naučiť sa po španielsky bol od detstva môj sen, túto
krajinu som vždy túžil navštíviť. Veľmi rád som počúval Enrique
Iglesiasa, španielsky rytmus bol pre mňa inšpiráciou. Keď som nastúpil na
Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie do Košíc, mal som možnosť
absolvovať študijný pobyt v zahraničí prostredníctvom Medzinárodného
programu Erasmus. Po viacerých neúspešných pokusoch sa mi to v piatom
ročníku konečne podarilo. Pôvodne som sa chcel dostať do Barcelony, pre
mňa však zvolili mesto Lugo, ktoré sa nachádza na severozápade Španielska
v Galícii. Je to malé mestečko, rozlohou približne ako mestská časť
Staré mesto v Košiciach,“</em></strong> spomína. Milan po španielsky
nevedel vôbec nič, kúpil si však slovník a knihu, od profesora zo
slovenskej univerzity dostal cédečko, ktoré bolo určené pre
začiatočníkov. A aká bola jeho cesta do tejto slnečnej krajiny?
<strong><em>„Priletel som do Barcelony, odtiaľ do Santiaga, potom som
cestoval autobusom do spomínaného Luga. So spolužiakom, ktorý tam šiel
spolu so mnou, sme museli nájsť našu novú školu a internát, ktorý pre
nás v skutočnosti vôbec nebol pripravený. Systém pre erasmákov totiž
nebol nastavený tak ako u nás. Nakoniec sa nám podarilo nájsť univerzitu,
kde sme natrafili na koordinátorku, ktorá nám pomohla získať potrebné
informácie. Tá s nami komunikovala v angličtine a bola to jediná tunajšia
doktorka, ktorá ovládala tento svetový jazyk,“</em></strong> prekvapil.
Koordinátorka im dala kontakty na pár ubytovní, kde by sa mohli ubytovať.
Ich cena sa však pohybovala cez dvesto eur mesačne, čo bolo pre slovenských
študentov neúnosné. <strong><em>„Naša snaha nájsť si bývanie bola
obrovská. Nebolo to však jednoduché, keďže sme v tom čase nevedeli po
španielsky vôbec nič. Všade, kam sme zavolali a snažili sa dohovoriť
v anglickom jazyku, sme dostali rovnakú odpoveď: ‚No entiendo nada!‘
v preklade ‚vôbec vám nerozumiem‘,</em></strong> podotkol. Chlapci sa
však nevzdávali a ubytovanie sa snažili hľadať ďalej, napríklad aj
prostredníctvom mestskej inzercie. Chodili po celom meste a skúšali
šťastie. Prvý deň sa na nich však veľmi neusmialo a tak boli nútení
ubytovať sa v miestnom hosteli. Druhý deň bol pre nich úspešnejší,
pomocnú ruku im totiž poskytol Španiel, ktorý im našiel bývanie. Na rad
prišla škola. <strong><em>„Mysleli sme si, že vyučovanie bude prebiehať
ako u nás pre erasmákov, teda v angličtine. To však vôbec nebola pravda.
Vyučovalo sa po španielsky, teda skôr v ich tunajšom dialekte. Nič sme im
nerozumeli, snažili sme sa aspoň zapisovať poznámky z tabule. Tie sme si
potom prekladali do angličtiny, potom do slovenčiny, kvôli zachovaniu čo
najlepšieho originálu. Bola to naozaj španielska dedina. Znalosti
z anglického jazyka sme využiť v praxi nemohli a ruštinu či iné
slovanské jazyky ani toľko,“</em></strong> objasnil. Zaujímalo nás, čo ho
na tejto krajine prekvapilo a naopak zarazilo. <strong><em>„Jednoznačne
správanie ľudí. Španieli sú veľmi obetavý národ, tu im nechýba
charizma. Navzájom si nehádžu polená pod nohy, no na druhej strane urobia
všetko pre to, aby sa mali dobre ľudia v ich okolí i zároveň oni sami.
Veria, že dobro, ktoré vykonajú, sa im vráti. Veľmi ma prekvapila
technická vybavenosť univerzity. K dispozícii mali totiž magnetickú
rezonanciu, zatiaľ čo na Slovensku využívame tohto času len röntgen. No na
druhej strane si myslím, že u nás máme viac terénnych výjazdov a praxe.
Milo ma prekvapilo aj takzvané stretnutie mládeže z celého mesta. V piatok
večer sa zišli všetci mladí ľudia, ktorí síce došli v skupinkách, no
aj tak sa bavil každý s každým,“</em></strong> pousmial sa Milan. Vraví,
že Španieli sú veľmi promiskuitní. <strong><em>„Vraj si takto upevňujú
kamarátske vzťahy,“</em></strong> podotkol. Zarazilo ho, že ľudia
ovládali iba ich jazyk. Keď si našinec spomenie na túto krajinu, predstaví
si relax. <strong><em>„Slováci si predstavujú Španielsko ako krajinu
oddychu a zábavy. Na mnohých miestach tu však prevláda nedostatok
pracovných príležitostí a tak sú obyvatelia nútení odchádzať za prácou
do zahraničia,“</em></strong> priblížil. Po štyroch mesiacoch strávených
v tejto slnečnej krajine čakalo mladého Stropkovčana ťažké rozhodnutie.
Musel si vybrať, či chce ešte nejaký čas zostať alebo sa vrátiť do
rodnej krajiny. <strong><em>„Dlho som nad tým premýšľal aj z dôvodu, že
som si v Španielsku našiel lásku, ktorá pochádzala z Uruguaja. Musel som
však zvážiť všetky plusy a mínusy a rozmýšľať viac hlavou ako srdcom.
Ak by som ostal v Španielsku, musel by som si u nich dokončiť vzdelanie.
V tejto krajine by som však nezískal akademický titul, pretože tu sa
v tomto odbore jednoducho neudeľuje a ten bol vždy mojím snom. Vzdelanie
bolo pre mňa prvoradé a tak som sa rozhodol vrátiť domov, v neposlednom
rade to bolo aj z dôvodu, že mi veľmi chýbala moja rodina. Povedal som si,
že ak tá láska bola pravá, nájdeme k sebe aj tak cestu,“</em></strong>
netajil Milan. Opýtali sme sa, či je niečo, na čo si vždy spomenie, keď sa
povie Španielsko. <strong><em>„Určite je to španielska kuchyňa. Rád
varím a ešte radšej vymýšľam nové kombinácie potravín a v tom sú
Španieli experti. Jeden z najkrajších zážitkov pre mňa bol, keď som mal
možnosť stáť na ‚konci Európy‘ v meste A Corun&#771;a. Odtiaľ som mal
krásny výhľad na oceán a predstavoval som si, že za ním je moja ďalšia
vysnívaná krajina, Amerika. Chcel by som precestovať celý
svet,“</em></strong> objasnil. Spomenul aj to, že jeho španielčina je
momentálne zrejme na lepšej úrovni ako angličtina, ktorú sa učí viac ako
štrnásť rokov. <strong><em>„Španieli sú ľudia, ktorí sa rozhodli život
žiť, nielen prežívať, toto je aj mojím cieľom,“</em></strong>
uzavrel.</p>
<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/40-berik-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/40-berik-01.jpg“ alt=““
/></a></td>
<td><a rel=““ title=“Milan Berik je ten v strede“
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/40-berik-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-09/40-berik-02.jpg“ alt=““
/></a></td>
<td></td>
<td></td>
</tr>
</table>