Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Meteorológ Juraj Čobej rozpráva o extrémoch, húľavách a predpovediach počasia

obrazek„Pozorne sledujeme
vývoj počasia, ale príroda nám občas prejde cez rozum.“

Rozhovory o počasí možno s čistým svedomím zaradiť do kategórie
nudné. Iné je, keď sa na túto tému začnete baviť s meteorológom, ktorý
sa spomínanej problematike venuje už 40 rokov. Presne toľko totiž
v novembri uplynie od momentu, keď sa druhým domovom Juraja Čobeja stala
meteorologická stanica v Tisinci.

Aké vzdelanie si vyžaduje práca meteorológa?
Je potrebné vyštudovať strednú školu technického typu.
Hydrometeorologický ústav organizuje 2-ročné postgraduálne štúdium, po
absolvovaní ktorého sa človek stane meteorológom. Ďalšou alternatívou je
štúdium na VŠT v Bratislave.
Kedy vás začala fascinovať meteorológia?
Počas základnej vojenskej služby v Michalovciach som sa s meteorológiou
stretol po prvýkrát. Vtedy sa to volalo hláska. Pre potreby vojenských
cvičení a letectva sa sledovalo počasie. Údaje o ňom sa prenášali
prostredníctvom rádiostaníc. Táto problematika ma tak zaujala, že keď sa
naskytla šanca pracovať na meteorologickej stanici v Tisinci, nezaváhal
som.
Počasie sa vraj v posledných rokoch zbláznilo, tvrdia laici
i odborníci. Ako to vidíte vy?

Celkovo sa vplyvom globálneho otepľovania atmosféra ohrieva. Keď si
porovnáme 60-te, 70-te, 80-te roky so súčasnosťou zistíme, že máme zhruba
o 1,8 stupňa vyššiu teplotu. Meteorologická stanica v Tisinci začala
svoju činnosť v 61. roku. Pamätám sa, že vtedy bola u nás priemerná
ročná teplota 7,2 – 7,3 stupňa, teraz už pod 8 stupňov nejde. Mení sa
aj priebeh zím. Nemáme sneh, nemáme ľad, obdobie zimy sa skracuje.
V minulosti boli už v novembri čľapavice, sneh, ľad, teraz je v novembri
zelená tráva. Okolo Mikuláša sme ako deti bežne hrali hokej na zamrznutej
rieke, teraz rieky nemrznú ani na Vianoce. Takýto trend predpokladáme aj do
budúcnosti. Možno ho trochu pribrzdí kríza, pretože sa bude menej vyrábať
a tým pádom aj menej znečisťovať ovzdušie. Prognózy napovedajú, že zimy
sa podstatne skrátia, snehu bude pomenej, pretože aj keď napadne na
nezamrznutú zem, neudrží sa. Letá budú naopak stále horúcejšie a
suchšie. Množstvo zrážok je zhruba rovnaké ako v predchádzajúcom
období, rozdiel je v tom, že je oveľa menej dní, keď prší normálne,
rovnomerne. V minulosti boli mierne dažde tri, štyri dni po sebe, teraz máme
prudké prívalové dažde. Práve tie spôsobujú záplavy. Keby totiž pršalo
rovnomerne, pôda má čas absorbovať vodu. Pokiaľ však príde prívalový
dážď, keď v krátkom časovom úseku naprší priveľa, voda nemá čas
rozložiť sa rovnomerne po území. Čo sa týka búrok a počtu bleskov,
oproti minulosti nenastali nejaké veľké zmeny. Máme počítače úderov
bleskov, takže vieme, že v tomto smere je situácia približne rovnaká, ako
pred 30 rokmi. Silná búrka môže mať 1 000 až 1 500 výbojov. Akurát
teraz pri tých búrkach prichádzajú prudké nárazové dažde.
A v minulosti sme nemali ani také množstvo húľav.
Čo sú to húľavy?
Viete, ako sa hovorí o tom povestnom tichu pred búrkou? Tak to je presne ono.
Pred búrkou je úplné bezvetrie a potom zafúka silný vietor, ktorý rozbíja
pootvárané okná, strháva strechy. To sú húľavy a v tomto období je ich
oveľa viac ako v minulosti.
Pamätáte sa na nejaký rok, keď bolo počasie naozaj
extrémne?

Extrémny bol rok 1993. Skoro celé leto sa teploty pohybovali okolo 34,
36 stupňov, bolo extrémne sucho a horúco, záhradkári nemali z úrody
vôbec nič. V zime to bolo presne naopak, teploty klesli na –
24 až -25 stupňov. Ročný priemer síce sadol, ale bolo extrémne horúce
leto a extrémne tuhá zima.
Ľudia sa často ponosujú, že predpovediam počasia sa nedá
veriť…

Všetko záleží od toho, odkiaľ médiá čerpajú informácie o počasí.
Keby ich brali výlučne od Slovenského hydrometeorologického ústavu, boli by
spoľahlivé. Keď si pozriem predpoveď na Markíze, na JOJ-ke a na STV,
zistím, že všade je iná. Len Slovenský rozhlas a Slovenská televízia
majú predpovede od SHMÚ. Neviem, odkiaľ čerpajú informácie o počasí
komerčné televízie, ale často sú veľmi nepresné.
Akým spôsobom sa robia predpovede počasia?
Ide o sledovanie vývoja počasia na rozsiahlej ploche. Zhruba na každých
100 km je jedna stanica, na súši, aj na moriach a oceánoch. Sledujú sa
komplet všetky údaje – teplota, vlhkosť, tlak, vietor atď. Všetko sa
zakresľuje približne ako na šachovnicu, zakresľuje sa každá stanica a
podľa tlakového poľa sa potom dávajú izobary. Podľa nich sa sleduje, kde
je tlak vyšší, kde nižší, ktorým smerom postupuje. Okrem toho sa vývoj
počasia sleduje z družíc. Sleduje sa typ oblačnosti, vyhodnocuje sa, či
z toho budú búrky, alebo len ochladenie. Zlomy počasia vznikajú hlavne na
rozhraní tlakových polí. Tlaková níž sa točí proti smeru hodinových
ručičiek, tlaková výš presne naopak. Podľa toho sa potom určuje, ktorým
smerom bude front postupovať a akú dlhú dobu potrebuje na to, aby dorazil nad
konkrétne územie. Tlakové níže sa zvyknú najčastejšie tvoriť nad
Biskajským zálivom, potom postupujú ďalej po juhu alebo po severe.
Meteorologóvia to všetko sledujú. Teraz sme mali taký prípad, keď tlaková
níž prišla až po Tatry, na Ukrajine bola tlaková výš, ktorá ju
vytlačila naspäť. Tlakové polia medzi sebou takpovediac bojujú.
Prednedávnom zase naši meteorológovia zistili, že od juhozápadu prichádza
front, ktorý prechádzal dosť rýchlo cez Španielsko a Francúzsko, prišiel
až k Alpám, tak predpokladali, že prejde Alpy a bude pokračovať ďalej na
severovýchod. Alpy to zabrzdili, predpoveď bola taká, že bude pršať, že
bude oblačno a nakoniec nebolo nič. Na druhý deň sa situácia opakovala, tak
predpokladali, že front tlakovej níže stratil na sile, preto na ďalší deň
hlásili pekné počasie. Lenže práve vtedy sa to prevalilo a tlaková níž
dorazila nad naše územie. Jednoducho nie stále sa dá s istotou
predpokladať, ako sa zachová príroda.
Otázka na záver: Aké je z pohľadu meteorológa tohtoročné
leto?

Úplne štandardné, v pohode, nechýbajú zrážky, všetko je v norme.
Práve dnes, 15. júla, sme na našej meteorologickej stanici zaznamenali prvý
tropický deň, teda taký, keď teploty prekročili hranicu 30 stupňov.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter