Magda Drotárová je jedinou taxikárkou v Stropkove

<h3>„V minulosti bola
s pasažiermi väčšia sranda. Dnes sú ľudia iní.“

Povolanie taxikára vnímali ľudia veľmi dlho ako výlučne mužskú
profesiu. Časy sa však menia a za volanty áut rozvážajúcich pasažierov na
kratšie či dlhšie vzdialenosti sadajú aj ženy. Sympatická Magdaléna
Drotárová jazdí na taxíku firmy Andrej Drotár Taxi – Central, ktorú
založil jej manžel pred pätnástimi rokmi.

<p>„Manžel najskôr pracoval ako vodič inej taxislužby a keď
tá zanikla, založil si vlastnú a mňa tam zamestnal,“

spomína. Keď spolu s Andrejom začínali, záujem o ich služby bol veľký
a práce bolo nad hlavu. Reštaurácie a bary praskali vo švíkoch nielen
počas víkendov, ale aj cez týždeň a taxikári boli na roztrhanie. Situácia
sa obrátila o stoosemdesiat stupňov asi pred siedmimi rokmi, keď ľudia
začali hromadne odchádzať za prácou do zahraničia a tým, čo ostali doma,
na zábavu veľa peňazí neostalo. „Dnes sú nočné podniky
poloprázdne. V piatok večer si nás klienti ešte zavolajú, ale v sobotu a
v nedeľu je to slabé. Ja však pracujem väčšinou cez deň, konkrétne
dopoludnia. Volajú si ma najmä dôchodcovia z dedín, keď nemajú
autobusové spoje a potrebujú ísť k lekárovi, alebo niečo vybaviť do
Stropkova. Čo sa týka vzdialeností, vozím ľudí po východnom Slovensku,
ale už si ma objednali napríklad aj na nákupy do Poľska. Manžel chodí aj
ďalej, pasažierov viezol párkrát aj do Rakúska,“
upresňuje
Magda a dodáva, že mladí ľudia, hoci menej ako v minulosti, využívajú
taxíky najmä v nočných a skorých ranných hodinách počas víkendov.
Práca taxikára nesie so sebou aj určité riziká. Sú známe prípady, keď
zlodeji človeka za volantom okradli, alebo mu fyzicky ublížili. Chceli sme
vedieť, či nemá taxikárka z podobných situácií obavy.
„Samozrejme, že je tu určité riziko a že mám trochu strach,
najmä keď do taxíka v noci nastupuje neznámy pasažier. Na druhej strane
Stropkov je malý okres a ľudí tu poznáme. Zatiaľ som, našťastie, podobný
problém nemala. Taktiež sa nestretávam s tým, žeby sa ku mne pasažieri,
hoci aj pod vplyvom alkoholu, správali nemiestne. Asi to bude jednak tým, že
ma poznajú a jednak tým, že som si za tie roky vybudovala určitý
rešpekt,“
uvažuje a dodáva, že dokonca má pocit, že
pasažieri majú pred ňou väčší rešpekt ako pred mladými taxikármi,
ktorí vo firme pracujú na dohodu. S prípadmi, keď niekto odišiel bez
zaplatenia, sa však Magda párkrát stretla. Takéto situácie riešila tak,
že dotyčnému poslala SMS s upozornením, že nezaplatil a v prípade, že
tak neurobí, oznámi celú vec na polícii a okrem sumy za taxík bude musieť
zaplatiť aj správnemu orgánu, ktorý bude tento priestupok riešiť. Spomína
si aj na veselé osádky, s ktorými nebola o srandu núdza.
„Ešte keď som jazdila na veľkých taxíkoch, občas do auta
nasadla taká veselá partia, že som sa musela smiať spolu s ňou. Napríklad
keď som viezla nejakých ľudí na zábavu alebo z nej. Tieto zážitky však
patria skôr do minulosti. Dnes takýchto situácii zažívam pomenej, pretože
mládež je úplne iná ako pred takými desiatimi, pätnástimi rokmi. Mladí
často nasadnú do taxíka takí opití, že si na druhý deň nepamätajú, kde
stratili peňaženku alebo mobil a volajú mi, či som ich náhodou
nenašla.“
Taxikári nesú plnú zodpovednosť za bezpečnosť
pasažierov. Z toho dôvodu má Taxi – Central poistené všetky sedadlá
v aute, vodiči navyše trvajú na tom, aby boli klienti pripútaní. Na
otázku, či musí mať človek nejaké osobnostné predpoklady pre výkon tejto
práce, M. Drotárová reagovala. „V prvom rade by mal mať
odjazdených minimálne päť rokov a mal by byť zdatný vodič. Podľa nového
zákona musí každý taxikár absolvovať psychotesty a zdravotnú prehliadku.
Samozrejmosťou by mala byť aj dobrá orientácia v teréne, pretože na
navigáciu sa nedá spoľahnúť za každých okolností. Človek by si mal
taktiež vedieť zvyknúť na nočné služby.“
Taxislužba
Andreja Drotára je zákazníkom k dispozícii nonstop. Pokiaľ majú manželia
nejaké rodinné povinnosti, vypomáhajú im traja taxikári pracujúci na
dohodu. Usmievavej taxikárky sme sa na záver opýtali, či si spomína, na
akú najdlhšiu, a naopak, najkratšiu trasu, si ich zákazníci objednali.
„Najdlhšou bola určite trasa Stropkov – Udine, ktorú
absolvoval môj manžel asi pred pätnástimi rokmi. Mladí chlapci uviazli
v tomto talianskom meste bez prostriedkov, keď sa vracali domov zo zberu
paradajok. No a najkratšie trasy? Tie sú pomerne bežné. Ľudia sa chcú
odviezť napríklad od baru Viktória na Maticu slovenskú, od penziónu
Poľovníček k Viktórii a pod.“

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter