Liečiteľ Alojz Hric vydal svoju prvú knihu poviedok

<h3>„Teraz plánujem
písať o svojej liečiteľskej praxi.“

S fejtónmi z pera Alojza Hrica sa mohli čitatelia stretnúť aj na
stránkach Stropkovského Spektra, jeho literárna tvorba má však oveľa
väčší záber. Prednedávnom vydal svoju prvú knihu, zbierku poviedok
s tajomným názvom Dračie zuby. Rodák zo Stropkova žijúci vo Svidníku
vystriedal počas svojho života niekoľko zamestnaní a posledných šestnásť
rokov sa venuje výlučne liečiteľstvu.

<p>Môžete nám v krátkosti priblížiť vašu životnú
púť?

Narodil som sa pred šesťdesiatimi rokmi v Stropkove, kde som navštevoval aj
základnú školu. Potom som sa vo svidníckom odevnom učilišti vyučil za
krajčíra a neskôr som externe popri zamestnaní vyštudoval gymnázium
v Košiciach. Keď som sa oženil, hodlal som aj naďalej bývať v Stropkove,
ale keďže čakacia doba na byt nevyzerala ružovo, požiadal som o byt vo
Svidníku, kde som sa v roku 1977 usadil. Vystriedal som veľa zamestnaní.
Okrem iného som sa živil aj ako drevorubač, žehliar, stavebný robotník,
palič, kurič, ošetrovateľ či redaktor okresných novín Dukla a
Podduklianskych novín. Po odchode z okresnej redakcie som ešte rok robil
občasník Echo pre podnikateľov z regiónu, a zároveň som vykonával
liečiteľskú činnosť. V roku 1995 občasník prestal vychádzať a odvtedy
sa zaoberám už iba liečiteľstvom.
Odkedy sa venujete literárnej tvorbe? K akému žánru najviac
inklinujete? Kde všade ste publikovali?

Svoje prvé literárne pokusy som posielal do dnes už neexistujúceho Nového
slova mladých, kde mi vyšli dve poviedky. Posmelený som poslal ďalšiu
poviedku do banskobystrického rozhlasu, kde vtedy pôsobil tiež stropkovský
rodák, redaktor, humorista a textár Alojz Čobej. Uverejnil ju. Ďalšiu
poviedku mi potom odvysielala redakcia košického rozhlasu. Prispieval som aj
humoreskami do niekdajšieho Roháča a článkami do Literárneho
týždenníka. Istý čas som písal aj satirické veršíky – epigramy,
dokonca som sa pokúšal aj o román, ale čoskoro som zistil, že najviac mi
sedia krátke prozaické príbehy.
Niekoľko fejtónov ste poslali aj do našich novín. Prečo ste sa
rozhodli osloviť nás?

Aj keď vo Svidníku žijem už 34 rokov, nezapriem v sebe stropkovské
korene. Spektrum je súčasťou mesta, dýcha jeho životom, vždy si ho rád
prečítam. Imponuje mi aj to, že jeho redaktori nemajú problém uverejniť
ani štipľavejšiu satiru, v ktorej sa ako v zrkadle môžu uzrieť stovky
ľudí. Raz som uverejnil sarkastickú glosu, kde som napísal, použijúc
metaforu: „Čím sa opica vydriape na vyšší konár, tým lepšie jej vidno
holý zadok.“ Na druhý deň mi zavolal istý riaditeľ, či som tým myslel
jeho. Podobne zareagovala aj kolegyňa. Obom som musel vysvetľovať, že
článok je o pokrivených ľudských charakteroch a je o všetkých tých
ľuďoch, ktorí sa v ňom spoznali.
Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy poviedok Dračie zuby? Sú
písané na základe skutočných udalostí, alebo ide
o fikciu?

Skrsol vo mne pocit, že mám čo povedať a snáď by to mohlo čitateľov
zaujať. Väčšina príbehov má autobiografické črty. Iné sú zas
odpozorované a ozvláštnené, čiže možno povedať, že je to zmes
skutočných príbehov a fikcie.
Ako dlho kniha vznikala? Kedy a v akom náklade ste ju
vydali?

Knihu som písal v dlhom časovom rozpätí. Prvé poviedky som napísal ešte
začiatkom osemdesiatych rokov. Potom nasledovala dlhá dvadsaťpäťročná
pauza, keď som okrem zopár článkov do novín nenapísal nič. Koncom
minulého roka som sa k tvoreniu poviedok vrátil a za tri mesiace som dal
dokopy materiál na knihu. Vydal som ju sám. Z tlačiarne vyšla vo februári
tohto roku v náklade iba 200 výtlačkov, no uvažujem o dotlači.
Máte v pláne aj ďalšie knihy?
Mám viacero tém aj rozpracovaných poviedok, možno o pár rokov sa mi ich
podarí vydať v ďalšej zbierke. Predtým však plánujem napísať knihu
o liečiteľstve, v ktorej by som chcel zhrnúť svoje vyše dvadsaťročné
skúsenosti a poznatky z tejto oblasti.
Venujete sa liečeniu na diaľku, teda veciam medzi nebom a zemou.
Existuje nejaký univerzálny recept na zdravý a šťastný
život?

lfou a omegou tohto návodu je snažiť sa usporiadať si život tak, aby sme
žili v pokoji. Ťažko si predstaviť, že dieťa bude zdravé a bude sa dobre
vyvíjať, keď jeho rodičia, starí rodičia, učitelia v škole a celé
okolie bude žiť v stresoch, konfliktoch a nepokoji. Ak napríklad má rodič
náročné stresujúce povolanie a upne sa na svoju ratolesť, podelí sa
s ňou o svoj nepokoj a nechtiac naň prenesie aj svoj stres. Dieťa potom
trpí a neraz reaguje abnormálnym správaním, hyperaktivitou alebo telesnou
nemocou.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter