Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Lekárku svidníckej nemocnice MUDr. Z. Hanikovú ocenili za čin roka

Lekárku Zuzanu Hanikovú, ktorá pracuje na oddelení vnútorného
lekárstva vo svidníckej nemocnici, sieť nemocníc Svet zdravia koncom
minulého roka ocenila za čin roka 2018. Stalo sa tak počas podujatia Liga
výnimočných, ktoré sa vlani konalo už štvrtýkrát. Zuzana si ocenenie
odniesla za pomoc rodine po autonehode, ktorú poskytla počas cesty na
dovolenku do Chorvátska.
Sieť nemocníc Svet zdravia a sieť polikliník ProCare každý rok v rámci
galavečera Liga výnimočných oceňuje tých najlepších v sieti, ktorí sa
významne pričinili k rozvoju zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vlani
odovzdala desať ocenení a jednu špeciálnu cenu.
„Aj v neľahkých podmienkach, v akých sme minulý rok
pracovali, sa naši zamestnanci zomkli, odviedli vynikajúcu prácu, snažili sa
dobre robiť medicínu i ústretovo komunikovať s pacientom. Máme vo svojich
radoch naozaj excelentných a výnimočných ľudí, takže výber bol veľmi
ťažký,“
uviedol generálny riaditeľ ProCare a Svet zdravia
Vladimír Dvorový. Podotkol, že každá jedna nominácia na ocenenie v Lige
výnimočných so sebou prinášala veľké množstvo práce. „Pre
všetkých to znamenalo veľa snahy navyše a ja som úprimne hrdý na
každého. Každý z nich je vzorom v tej svojej kategórii,“

dodal.
Počas cesty na dovolenku do Chorvátska zbadala MUDr. Zuzana Haniková na
diaľnici autonehodu a keďže navôkol neboli žiadne záchranné vozidlá,
ponáhľala sa zranenej rodine pomôcť. Keď bolo treba zafixovať krk
golierom, použila synovu maľovanku, zranených ošetrila a rodinu upokojovala.
Aj vďaka nej nakoniec všetko dobre dopadlo. Rodina sa v zhone nestihla
lekárke poďakovať a tak ju hľadala cez sociálnu sieť i cez médiá. Ich
príbeh mal pol milióna zdieľaní, kým sa nakoniec spoločne našli.
„Nečakala som to, ocenenie je pre mňa veľkým prekvapením.
Nemám pocit, že som urobila niečo výnimočné, urobila som to, čo bolo
prirodzené a v tej chvíli potrebné a nutné. Ďakujem za toto ocenenie,
znamená pre mňa veľmi veľa, posúva ma ďalej a dúfam, že budem schopná
aj naďalej takto ľuďom pomáhať,“
reagovala ocenená
lekárka.

A ako celú situáciu prežívala Z. Haniková?

Spomínate si, ako sa celá situácia udiala?
Cestovali sme s rodinou na dovolenku do Chorvátska, do Biogradu na Moru.
Išli sme celú noc. Nad ránom, asi dve hodiny cesty pred cieľom, sme si
urobili na benzínovej pumpe malú prestávku, aby si manžel trochu oddýchol.
Keď sme opäť vyrazili na cestu, po chvíli sme zbadali, že sa pred nami
stala nehoda. Videli sme, ako z havarovaného auta vystupujú zranení. Vtedy
som si uvedomila, že tam nie sú žiadne záchranné vozidlá, preto som
požiadala manžela, aby zastavil. Podal mi reflexnú vestu, odstavil naše auto
na krajnici a ja som sa ponáhľala k havarovanému vozidlu, aby som zistila,
či je niekto zranený. Ani som nerozmýšľala nad tým, či vystúpiť alebo
nie. Považovala som za samozrejmé pomôcť, keď je to v mojich silách.
A to bolo.

Ako vyzeralo miesto nehody, keď ste tam prišli?
V havarovanom aute boli štyria mladí ľudia. Keď som k nim prišla,
boli už takmer všetci vonku z vozidla. Mladé dievča sediace za spolujazdcom
akurát vystupovalo, no hneď padlo na kolená. Mala veľké bolesti
v miestach, kde ju pri náraze fixoval bezpečnostný pás, na krku, hrudníku
a bruchu. Ľahla si na deku, ktorú sme našli v kufri auta a ja som palpačne,
orientačne zisťovala, či nemá niečo zlomené. Sťažovala sa na bolesti
krčnej chrbtice a hlavy, tak sme jej zafixovali krk golierom. Použila som
pritom synovu detskú omaľovánku. Medzitým sme privolali RLP.

Ďalší spolucestujúci sediaci neďaleko auta sa sťažoval na bolesti
ramena. Mal zlomenú kľúčnu kosť. Rameno sme preto zafixovali trojrohou
šatkou. Spolujazdca trápila bolesť hlavy po náraze airbagu, no bol pri
vedomí a plne komunikoval. Šofér auta nemal vonkajšie známky zranení. Po
uvedomení si celej situácie bol však v šoku. V druhom havarovanom aute
žiadni zranení neboli. Po príchode RLP som doktorku upovedomila o zdravotnom
stave a zistených zraneniach. Odkomunikovala som so záchranármi, čo sa bude
diať a pretlmočila to rodičom zranených súrodencov. Následne sme sa
s matkou, pani Magdalénou, objali, popriali si veľa síl a rozlúčili
sa.

Ako ste celú situáciu vnímali?
Snažila som sa ju hlavne dostať pod kontrolu a zhromaždiť všetkých
zranených tak, aby som ich mohla sledovať, upokojiť, vysvetliť im, čo ich
čaká. Potom sme už len čakali… Vtedy som vnímala ako stav, kedy musím
urobiť maximum, aby boli všetci v čo najväčšej pohode a stabilizovaní.
Dnes, s odstupom času, to vnímam ako veľkú skúsenosť.

Kedy Vás následne rodinka nakontaktovala?
Asi mesiac po nehode sa ku mne prostredníctvom sociálnej siete Facebook
dostala správa, že rodina, ktorá prežila haváriu na diaľnici
v Chorvátsku hľadá doktorku zo Slovenska, ktorá im pomohla. Spoznala som
autorku tej správy, pani Magdalénu, ktorej som hneď odpísala. Bola som
šťastná, že sme sa našli, lebo som na nich veľmi často myslela.
Zaujímalo ma, ako dopadli a či sa nakoniec dočkali vytúženej
dovolenky.

Už sa Vám niečo podobné niekedy stalo?
Bohužiaľ áno. Viackrát som sa ocitla v situácii, kedy bolo potrebné
poskytnúť prvú pomoc. Nikdy som to ale nepovažovala za niečo výnimočné,
ale skôr samozrejmé a v tej chvíli nevyhnutné.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter