Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Lekárka rýchlej záchrannej služby hovorí o letných rizikách

obrazek„Za posledné dva
týždne sme zasahovali už pri niekoľkých kolapsových stavoch.“

Leto je ako stvorené na relax a oddych. Práve toto obdobie je však
spojené s mnohými rizikami súvisiacimi najmä s vysokými dennými
teplotami, letnými športmi či zvýšeným výskytom najrôznejšej
okrídlenej hávede. V čase, keď väčšina populácie dovolenkuje, majú
záchranári plné ruky práce. Sanitka s majákom vyráža do terénu
častejšie, ako po iné mesiace v roku.

Ľudia kolabujú následkom horúčav

„Najčastejšie vyrážame ku kolapsovým stavom spôsobeným
horúčavami. Napriek tomu, že sa v médiách často upozorňuje na toto
riziko, situácia sa každý rok opakuje. Za posledné dva týždne sme
zaznamenali niekoľko takýchto kolapsových stavov. Najviac ohrození sú
starí ľudia, ľudia s vysokým krvným tlakom a srdciari. V dôsledku
dehydratácie sa im zahustí krv, cítia sa zle, stúpne im tlak. Starší
ľudia pracujú na poli, okopávajú zemiaky, následkom prudkého slnka
v kombinácii s nedostatkom tekutín sa potom ozývajú takéto stavy. Práve
táto veková skupina nemá prirodzený pocit smädu, preto často na pitný
režim úplne zabúda, čo má za následok spomínané ťažkosti. Je pravdou,
že ľudia s poruchami srdečnej činnosti, vysokým tlakom, alebo chorí na
obličky, nemôžu piť príliš veľa tekutín, ale taký liter a pol vody by
mali vypiť. Zdravý človek môže počas horúčav kľudne vypiť aj štyri
litre vody,“
odporúča MUDr. Xénia Littová, lekárka rýchlej
záchrannej služby a ešte upresňuje: „Najvhodnejšie je piť
čistú pramenitú vodu, nie mineralizovanú. Minerálky nie je vhodné piť
často, pretože látky v nich obsiahnuté zvyšujú tlak a zaťažujú
obličky. A už vôbec neodporúčam rôzne sladené nápoje. Tie smäd
neuhasia, naopak, smädí po nich ešte viac. Kokakola, alebo medzi mladými
veľmi populárne energetické nápoje, sú úplne nevhodné. Pri ich častom
pití dochádza k búšeniu srdca a podobným problémom, pretože obsahujú
kofeín a ďalšie povzbudzujúce látky.“
Pod zdravotné
problémy sa okrem vysokých denných teplôt v poslednom čase podpisuje aj
striedanie búrok, oblačnosti, horúcich dní, prudké ochladenia a následné
oteplenia, tlakové výkyvy. Na bolesť hlavy a závraty sa sťažujú aj úplne
zdraví ľudia, ktorí doposiaľ podobné problémy nemali. Hoci vysoké teploty
a zmeny počasia najťažšie znášajú starší alebo chorí ľudia, dávajú
zabrať aj mladším ročníkom.

Úpal môže ohroziť život malého dieťaťa

Vypekanie sa na slnku bez pokrývky hlavy v kombinácii s nedostatočným
prísunom tekutín môže mať za následok nepríjemný úpal. Prejavuje sa
bolesťou hlavy, triaškou, zvýšenou teplotou, ale aj zvracaním. Zradné
môže byť aj opaľovanie sa na poduške vo vode. Keďže pocit horúčavy nie
je taký intenzívny ako na súši, človek nemá prirodzenú potrebu stiahnuť
sa z dosahu horúceho slnka. Nehovoriac o tom, že najmä ľudia so
svetlejšou pokožkou riskujú aj bolestivé spáleniny. „Pokiaľ
má človek pocit, že dostal úpal, v prvom rade musí telu zabezpečiť
dostatok tekutín a stiahnuť sa do tieňa. V prípade zvýšenej teploty je
potrebné užiť antipyretikum, vhodné sú aj chladivé obklady. Úpal a
spálenie pokožky najviac ohrozuje malé deti. Zásady prvej pomoci sú pre
nich rovnaké ako u dospelých, pokiaľ však malé dieťa zvracia a nie je
možné ho zavodniť, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
Dieťa musí dostať infúziu do žily, aby sa nedehydrovalo. Najdôležitejšia
je samozrejme prevencia. Deti by sa v lete nemali vonku pohybovať bez
klobúčikov a ľahkých tričiek, dostatočný príjem tekutín by mal byť
samozrejmosťou,“
apeluje na rodičov X. Littová a dopĺňa,
že rovnako dôležitá je aj ochrana očí kvalitnými slnečnými okuliarmi.
Slnečné žiarenie totiž môže spôsobiť nepríjemné zápaly spojiviek.

Alkohol a slnko – vražedná kombinácia

V prázdninovom období sú v plnom prúde festivaly, diskotéky či iné
akcie, kde alkohol tečie prúdom. A práve ten je často kameňom úrazu.
„Slnko a alkohol nejdú dokopy. Človek, ktorý si vypije a
vystaví sa na slnko, si koleduje o kolaps. Neobstojí ani tvrdenie, že jedno
pivo od smädu osvieži. Prednedávnom sme mali prípad, keď muž skolaboval
už po jednom pive. Strašne sa spotil, dehydroval sa, klesol mu tlak a odpadol.
Takže v horúčavách neodporúčam ani to jedno chladené. Keď už, tak
v tieni pod slnečníkom, najlepšie podvečer, keď teploty trochu klesnú.
Určite nie niekde na stavbe či pri práci na poli, teda keď sa človek venuje
nejakej namáhavejšej činnosti,“
upozorňuje lekárka.
Spomenula aj prípady otravy alkoholom, ktoré majú až povážlivo stúpajúcu
tendenciu. Nie je nič výnimočné, keď záchranári ratujú 14, 15-ročné
deti, ktoré to prehnali s pitím a priotrávili sa, či dokonca upadli do
bezvedomia.

Najviac utopení má na svedomí alkohol, preceňovanie síl a prudká zmena
teploty

„Rozhorúčený človek by sa nemal vrhať do chladnej vody,
pretože prudké ochladenie organizmu môže spôsobiť srdcový kolaps alebo
zastavenie srdca. Minulý rok sme zachraňovali muža, ktorý dostal infarkt
priamo vo vode. Najskôr treba telo na chladnú vodu privyknúť, až tak sa
kúpať. A samozrejme, alkohol a kúpanie v žiadnom prípade nejdú dokopy.
Vtedy dochádza k utopeniu najčastejšie. To hrozí najmä mladým ľuďom,
ktorí pod vplyvom alkoholu precenia svoje schopnosti a podcenia možnosti
organizmu. Opitý človek stráca orientačné schopnosti, takže v prípade,
že sa potopí, nevie rozoznať, kde je hore, kde dole, akým smerom má
plávať. Okrem toho pod vplyvom alkoholu zlyhávajú zábrany aj pud
sebazáchovy,“
hovorí záchranárka o skúsenostiach z praxe.
Tragicky môže skončiť aj taká pre mnohých zábavná činnosť, ako skoky
do vody na hlavu. „Hlavne v riekach a prírodných vodných
nádržiach človek nikdy nevie odhadnúť, aké je dno. Presne na toto
doplatilo už veľa ľudí, pretože pri skoku na hlavu narazili na plytké dno,
alebo nejaký balvan. Buď to neprežili, alebo si poranili krčnú chrbticu a
ostali ochrnutí. Skákať na hlavu do vody sa môže jedine v bazénoch na to
určených. Nepripadá do úvahy skákať z brehu, nebodaj z nejakého konára
rovno do rieky, rybníka a pod. Život ohrozujúce sú aj v súčasnosti veľmi
populárne adrenalínové športy. Jazda na vodných skútroch ohrozujem hlavne
kúpajúcich sa. Boli zaznamenané prípady, keď človek na skútri ťažko
zranil plavcov. Rizikom sú aj športy podobné vodnému lyžovaniu, keď je za
motorovým člnom ťahané nejaké plavidlo. Neodporúčam niečo podobné
absolvovať neplavcom, ani slabým plavcom. Človek, ktorý nevie dobre
plávať, by mal od podobných aktivít upustiť, v opačnom prípade riskuje
utopenie.“

Zabudnite na ťažké jedlá

Ťažké jedlá si mnohí nedokážu odpustiť ani vtedy, keď sa organizmu
žiada najmä veľa ovocia, zeleniny a tekutín. Ľudia vo veľkom grilujú, na
obed si dajú vyprážaný syr alebo iné ťažké jedlo, skrátka, prejedajú
sa. „S plným žalúdkom sa do vody ísť neopláca. Telo je
preťažené horúčavou, tým, že musí tráviť ťažké jedlo, stúpa tlak.
Je dobré najskôr počkať, kým človeku vytrávi, až tak ísť do vody.
Ľudia si myslia, že keď sú na dovolenke, musia si dopriať všetko a neraz
sa doslova prepchajú.“
Podľa slov X. Littovej jedným
z letných nebezpečenstiev sú aj rôzne črevné ochorenia.
„Langoše s tatárskou omáčkou a iné chuťovky sa
nepredávajú vždy v ideálnych hygienických podmienkach. Navyše sú na
slnku, takže o čerstvosti podobných potravín sa dá pochybovať. Keď už
si chce niekto dať langoš, tak radšej s kečupom ako s tatárkou.
Najväčším rizikom sú potraviny obsahujúce majonézu. Pridáva sa aj do
rôznych šalátov, tie, ktoré ju obsahujú, rozhodne neodporúčam. Jednak sú
ťažké, jednak veľmi rýchlo podliehajú skaze. Pozor aj na zmrzlinu. Tiež
môže spôsobiť rôzne črevné problémy. Časté je aj prechladenie
tráviaceho traktu zmrzlinou alebo veľmi studeným nápojom zvlášť, keď
tieto veci konzumuje rozhorúčený človek vo veľkom
množstve.

Bodnutie hmyzom môže mať fatálne následky

Najmä alergikom môže leto strpčiť rôzny bodavý hmyz.
„Dalo by sa povedať, že ľudia, ktorí vedia, že majú alergiu
na jed osy alebo včely, sú oproti ostatnej populácii v relatívnej výhode.
Vedia, že bez adrenalínového pera a antihistaminík sa v lete nemôžu
pohnúť ani na krok. V prípade bodnutia hmyzom presne vedia, čo majú
robiť. Horšie je to s ľuďmi, ktorí doposiaľ žiadne alergické reakcie po
bodnutí hmyzom nemali. Okrem toho, hmyz je čoraz agresívnejší a človek
môže opuchnúť aj po uštipnutí na prvý pohľad neškodným ovadom. Len
prednedávnom sme zachraňovali pána, ktorý v živote nemal alergickú
reakciu po bodnutí hmyzom. Kosil trávu, pichla ho včela, začalo mu byť zle,
začalo ho svrbieť telo, tŕpnuť ruky, pociťoval opuch hrdla, bolo mu na
odpadnutie. Išlo o typickú anafylaktickú reakciu. Pokiaľ sa stane niečo
podobné, je potrebné ľahnúť si, miesto vpichu chladiť, upokojiť sa,
pokiaľ má človek po ruke nejaké antihistaminikum, treba ho užiť a miesto
vpichu natrieť napríklad Fenistilom. Keď začína pocit sťahovania kože,
puchnutia tváre a zvlášť keď má človek pocit, že mu sťahuje hrdlo, je
dôležité okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Netreba čakať dovtedy, kým
sa človek začne dusiť, pretože vtedy už ide o minúty. Hrozí
nebezpečenstvo udusenia,“
varuje lekárka. Bodnutie do oblasti
tváre alebo krku môže mať fatálne následky. Pozor treba dávať aj pri
jedení zmrzliny, alebo pití hlavne sladkých nápojov, aby nedošlo
k prehltnutiu hmyzu. V prípade uštipnutia včelou je dôležité vytiahnuť
žihadlo opatrne pinzetou. Záchranárka neodporúča jeho násilné
vytláčanie z pokožky, pretože takýmto spôsobom sa do tela dostane ešte
viac jedu. Na otázku, či niekedy pomáhali človeku, ktorého uhryzol had,
reagovala: „Takýto prípad sme doposiaľ nezaznamenali, to však
neznamená, že sa nemôže stať. Dôležité je chodiť do lesa riadne
oblečený a obutý v pevnej turistickej obuvi. Pokiaľ predsa len dôjde
k pohryzeniu hadom, je dôležité každopádne vyhľadať lekársku
pomoc.“

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter