Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Kovorob sa z garážovej firmy vypracoval na významného producenta foriem

J. Jurčišin: Pri tejto práci ide o stotiny milimetra, aj ľudský vlas
dokážeme zatlačiť do ocele

Stropkovská spoločnosť Kovorob začala písať svoju históriu v druhej
polovici roka 1991, keď sa spoločníci Jozef Jurčišin a Peter Balko rozhodli
podnikať v nástrojárskej výrobe.

Začínali v garáži v centre mesta, spočiatku sa zameriavali na bežné
nástrojárske práce a postupne sa začali špecializovať na výrobu foriem na
vstrekovanie a vyfukovanie plastov. Na svoje podnikateľské začiatky dnes
spomína Jozef Jurčišin s úsmevom. „Z úspor sme si kdesi od
Košíc kúpili prvý sústruh. Vtedy stál okolo 50 tisíc, čo boli pre nás
veľké peniaze. No už na ceste do Stropkova nám stroj spadol z korby auta a
vyzeralo to tak, že je z neho kopa šrotu. Ako sa hovorí, chudobnému aj
z hrnca vykypí. Doma sme ho však kompletne rozobrali a podarilo sa nám ho
opraviť.“
V tom čase boli ešte obaja zamestnaní
v elektrotechnickom učilišti a v rodiacej sa firme pracovali až „po
šichte“, často hlboko do noci. V zamestnaní však ich podnikaniu neboli
všetci naklonení a postupne im to začali dávať najavo. Rozhodli sa teda
odísť.
„Rozdelili sme si úlohy. Kolega bol prevažne v Stropkove, ja
som zháňal zákazky, dával inzeráty, komunikoval so zákazníkmi. Spomínam
si, ako mi vtedy zavolal istý pán, ktorý žil kedysi v Stropkove a
predložil výbornú ponuku – sedemmiliónový úver za 4,5 % ročne.
Stačilo by to na modernú, kompletne zariadenú nástrojársku dielňu. Bol som
nadšený a chcel som do toho ísť. Keď som to však spomenul doma, oheň bol
na streche a tak som to vzdal.“
Aj keď si začínajúci
podnikatelia napokon zvolili ťažšiu cestu, dnes svoje rozhodnutie neľutujú.
J. Jurčišin však priznáva, že firma by dnes bola na inej úrovni. Od
začiatku investovali všetky zarobené peniaze späť do firmy a s rovnakou
filozofiou podnikajú dodnes. V súčasnosti disponuje Kovorob modernou
technológiou, do ktorej investovali zopár miliónov korún a firma postupne
rozširuje svoje výrobné priestory. Okrem toho majú dobre vybavenú
konštrukčnú kanceláriu a v pláne majú rozšírenie svojej produkcie.
V minulom roku sa stali držiteľmi certifikátu systému riadenia kvality ISO
9001:2000. Firma je tiež výhradným slovenským distribútorom
normalizovaných dielov pre formy a strižné nástroje od americko-poľskej
spoločnosti FCPK Bytów.
„Jednou z našich prvých významnejších zákazok bola výroba
foriem na vrchnáky, určených na litrové fľaše od mlieka. Išlo
o spoluprácu s okolitými družstvami, ktoré produkovali mlieko. V tom
období nám pomohlo aj to, že oproti veľkým nástrojárskym dielňam, ktoré
fungovali napríklad vo Vihorlate Snina sme boli pružnejší a dokázali sme sa
prispôsobiť potrebám zákazníkov. Aj keď často to bolo za cenu prebdených
nocí strávených v dielni.“
V súčasnosti je už aj vďaka
výpočtovej technike samotný vývoj i výroba oceľových foriem na lisovanie
plastov sofistikovaný proces, ktorý sa neustále zdokonaľuje. Ceny foriem sa
pohybujú v státisícoch a ročne ich vyrobia vyše 40. V praxi to funguje
tak, že zákazník predloží konštruktérom výkres, podľa ktorého je
následne vyrobená forma. Ďalšou možnosťou je zadať požiadavku na
konkrétny výrobok, pričom jeho dizajn i potrebnú dokumentáciu na výrobu
formy vytvoria priamo v Kovorobe. Ešte pred samotnou výrobou formy vytvoria
pomocou modernej technológie plastový 3D model požadovaného výrobku. Formy
z ich produkcie dnes vyrábajú rôzne PET fľaše, rozličný obalový
materiál, vedrá, vešiaky, podložky pod ešpézetky, veslá, gombíky
i automobilové komponenty. J. Jurčišin je zvlášť hrdý na vlastný
výrobok, ktorý navrhli a vyhrali s ním verejnú súťaž na dodávku plomb
na plynomery vyhlásenú SPP a.s. Bezpečnostný systém týchto plomb, ktoré
nie je možné bez poškodenia otvoriť vyvinuli sami a odobril ho aj
kriminalisticko-expertízny ústav. „Vývoj a výroba foriem je
veľmi zložitý proces. Dovolím si povedať, že je to vrchol strojariny. Ide
doslova o stotiny milimetra. Zoberte si, že už pri odchýlke tri stotiny
milimetra sa mimo formu dostane plast, ktorý pri veľkom tlaku dokáže
roztlačiť oceľ. Alebo ďalšia perlička – určite nikto neuverí, že
ľudský vlas sa dá zatlačiť do ocele. Je to však pravda. Tak som prehral
stávku so svojim inštruktorom na škole.“

Ako v každom odvetví, aj v strojarine existuje tvrdá konkurencia. V tejto
oblasti je však podľa J. Jurčišina situácia zvláštna v tom, že
konkurenti si často, vzhľadom na množstvo objednávok, pomáhajú a vedia si
navzájom aj poradiť. Súvisí to aj s nedostatkom kvalifikovaných
odborníkov a najmä mladej, nastupujúcej generácie nástrojárov.
„Mladých ľudí niet. Učilištia, aj to naše stropkovské,
prestali vyučovať nástrojárov a na pracovnom trhu vzniká diera. S tým
súvisí aj pokles počtu nájstrojárskych dielní. Nedávno som bol v jednej
fabrike, kde mali v dielni 40 strojov, ale len troch ľudí. V Bratislave
bolo kedysi deväť firiem, dnes sú tam dve a jedna sa už sťahuje inde.
Rozbieha sa však Čína. Má potenciál, aj keď tam je problém ten, že
vyrábať formy nemôžu firmy bez skúseností. V rámci servisu sa často
stretávame s čínskymi formami, ktoré opravujeme. Roky praxe sú na
nezaplatenie.“

Finančná kríza je témou, ktorá rezonuje azda u všetkých podnikateľov.
Kovorobu sa zatiaľ netýka, aj keď budúcnosť ťažko predpovedať. Vplyv
krízy na svoju firmu J. Jurčišin nevylučuje, na druhej strane však hovorí,
že výroba plastov je aspoň v súčasnosti nekonečný proces a tovar sa do
niečoho baliť musí. Väčší problém by však očakával, ak by sa do
recyklačného zákona zakomponovalo zálohovanie PET fliaš.
„Z hľadiska opätovného využitia plastovej fľaše by podľa
mňa nebolo dobré, aby sa zálohovali. Aj teraz mnoho firiem nevyvíja nové
fľaše preto, lebo nevedia ako to bude s povinnosťou ich zálohovania. Ak by
ich niektorí výrobcovia mali nakupovať späť, mnohí by mohli mať
existenčné problémy.“

Budúcnosť svojej firmy vidí pozitívne. Väčšinu z 27 súčasných
pracovníkov tvorí generácia jeho bývalých žiakov z učilišťa, aj keď
časom určite budú potrebovať mladých nástrojárov. Najbližším plánom
Kovorobu je rozšírenie terajších stiesnených výrobných priestorov. Pri
realizácii tohto projektu rátajú s využitím prostriedkov z EÚ. Ako
hovorí J. Jurčišin, chcú robiť „od začiatku do konca“, teda od vývoja
formy až po lisovanie hotových výrobkov. Tento zámer začali napĺňať
práve produkciou spomínaných plomb na plynomery.

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter