Klinická logopedička hovorí o príčinách nesprávneho vývoja reči

„Za rozhodujúce považujem prvé tri roky života dieťaťa.“

Reč je jedným z najdôležitejších komunikačných prostriedkov
človeka. Vyvíja sa už od narodenia, približne v troch rokoch života by mal
byť tento vývoj zavŕšený, slovnú zásobu si však človek rozširuje až
do staroby. S vývojom reči však súvisí množstvo porúch spôsobených
jednak vonkajšími faktormi, jednak vrodenými dispozíciami. O ľudskej
reči, jej poruchách, ale aj o spôsoboch, ako im predchádzať, sme sa
zhovárali s klinickým logopédom PaedDr. Marcelou Rothovou.

Ako sa z nemluvňaťa stane tvor schopný plynulej
komunikácie?

Okolo šiestich týždňov sa objavuje obdobie prvých krikov. Tzv. mäkkým
krikom signalizuje dieťa spokojnosť, poznáme aj tzv. tvrdý krik, ktorý
vyjadruje zlé pocity, napríklad hlad alebo pocit osamelosti. Potom prichádza
obdobie hrkútania a približne vo veku šiestich mesiacov dieťaťa nastupuje
obdobie džavotania. Ide neurčité, nezrozumiteľné hlásky. Okolo prvého
roku, ak je vývoj fyziologický, teda zdravý, by sa mali objaviť prvé slová
ako mama, baba, tata, daj. Tie majú funkciu jednoduchých viet.
V akom veku môže rodič objektívne posúdiť, či sa reč
u dieťaťa vyvíja správne?

Pokiaľ po dovŕšení dvanástich mesiacoch dieťa netvorí jednoduché slová,
môže to ešte v priebehu ďalšieho obdobia dohnať. Ale pokiaľ je tam
napríklad nejaká sluchová porucha, alebo mentálne zaostávanie, tie slová
nezačne tvoriť ani neskôr. U zdravo sa vyvíjajúceho dieťaťa sa postupne
rozširuje aktívna aj pasívna slovná zásoba, a tá plynule prechádza do
viet. Od dvoch rokov by malo dieťa vedieť vytvárať jednoduché vety a
v troch rokoch by malo ovládať približne tisíc slov a tvoriť aj
zložitejšie vety. Hovorím o fyziologickom vývoji. Ak je tam nejaká
porucha, vývoj stagnuje a reč sa neuberá tým správnym smerom.
Dá sa stanoviť vek, v ktorom by mali rodičia v prípade
akýchkoľvek pochybností navštíviť logopéda?

Keď sa reč nespustí medzi druhým a tretím rokom, je potrebné navštíviť
logopedickú ambulanciu. Hranica sú tie tri roky života dieťaťa. Je
dôležité posúdiť aj to, či iba nerozpráva, ale reči rozumie, alebo jej
ani nerozumie. Pokiaľ dieťa rozumie príkazom, zákazom či pokynom, je to
dobrý signál. To znamená, že dieťa rozmýšľa, len reč sa vyvíja
oneskorene. Môže ísť aj o vrodenú dispozíciu, mám napríklad deti,
ktorých otcovia mali tiež oneskorený vývin reči.
V čom vidíš najčastejšie dôvody nesprávneho vývinu
reči?

Hlavným predpokladom správneho vývinu reči je jej sprostredkovanie rodičmi
už od najútlejšieho veku, teda od narodenia. Ono totiž aj keď dieťa ešte
samo nerozpráva, na matkin hlas veľmi intenzívne reaguje. Tvrdím, že
prišla veľmi zlá doba, keď sa rodičia nevenujú deťom toľko, ako
v minulosti. Deti celé hodiny sledujú televíziu, rôzne DVD, menej sa deťom
číta, menej sa s nimi komunikuje, menej sa im spieva a toto všetko brzdí
rečový vývin. Vo svojej praxi sa neraz stretávam s mamičkami, ktoré
prídu s dvojročnými deťmi a divia sa, že sa zajakávajú. Lenže keď
matka posadí dieťa v obývačke na gauč a zapne mu nejakú súčasnú
rozprávku, môže dieťaťu skôr poškodiť, pretože veľká časť týchto
rozprávok nie je vôbec vhodná pre malé deti. Mám pocit, že v minulosti
bola tvorba pre najmenších oveľa hodnotnejšia a bližšia im vnútornému
prežívaniu.
Ako hodnotíš spoluprácu rodičov pri odstraňovaní rečových
porúch detí?

Zaráža ma, keď mi matka povie, že dieťa nechce precvičovať reč. Ako je
to možné? Veď matka musí vedieť svoje dieťa motivovať tak, aby malo snahu
učiť sa správne rozprávať. Mne stačí obyčajný cukrík, aby som dieťa
v ambulancii povzbudila. Je až neskutočné, ako dokážu deti krásne
spolupracovať. Okrem toho existujú fantastické skladačky a rôzne
jednoduché hry, ktoré podnecujú rozvoj rečových schopností detí, navyše
sú veľmi obľúbené. Lenže často nadobúdam pocit, že mamičkám sa
jednoducho nechce deťom venovať. Česť výnimkám.
S akými poruchami reči sa vo svojej praxi najčastejšie
stretávaš?

Najčastejšia je dyslália. Ide o poruchu artikulácie a výslovnosti
jednotlivých hlások. Len prednedávnom som čítala štatistiku, ktorá
poukazuje na to, že medzi prvákmi je asi štyridsať percent detí s poruchou
výslovnosti. Najčastejšie ide o l, r, mäkké a tvrdé sykavky. Druhou
najčastejšou poruchou je zajakavosť. Povedala by som, že práve v tomto
období je dosť veľa malých detí s touto poruchou reči, ale som veľmi
rada, že rodičia s nimi do ambulancie spravidla prichádzajú včas. Dám im
prvé inštrukcie, ktoré zamedzia tomu, aby sa zajakavosť ďalej zhoršovala,
postupne sa dopracujeme až k úplnému odstráneniu tohoto problému. Bez
odbornej pomoci sa zajakávanie samo neodstráni. Základná chyba, ktorú
niektorí rodičia robia je, že dieťa opravujú a napomínajú, často ho
dokonca karhajú. Toto sa nesmie, pretože potom sa reč ešte viac zhoršuje.
Mám aj deti s oneskoreným vývinom reči po treťom roku a potom sú to
kombinované poruchy, keď je tam napríklad aj porucha sluchu. Ďalšou
kategóriou sú mentálne postihnuté deti, deti s detskou mozgovou obrnou, tam
už ale ide o kombinované poruchy. Máme aj zopár detí po rázštepe
podnebia. Chodia ku mne aj dospelí pacienti, väčšinou ide o ľudí
s afáziou, teda s poruchami reči v dôsledku cievnych mozgových
príhod.
V ktorom veku dieťaťa je optimálne navštíviť
logopéda?

Ak je tam porucha výslovnosti hlások, je ideálne prísť vo veku 4 rokoch,
aby malo dieťa dosť času naučiť sa správne rozprávať do začiatku
školskej dochádzky. Čo sa týka zajakavosti, treba prísť hneď pri
objavení prvých príznakov. Toto je dobré podchytiť čo najskôr, odkladať
návštevu logopéda je len na škodu veci. Prax je taká, že po troch
mesiacoch, pokiaľ sa zajakavosť neupravuje, poprosím pediatričku, aby
poslala dieťa na neurologické vyšetrenie, aby sa vylúčili prípadné
patologické zmeny na mozgu. Väčšinou sa vyšetrením vylúčia, ale mala som
aj prípady, keď bol u dieťaťa nejaký nález.
Má zajakavosť korene v psychike?
Väčšinou sa zajakavosť prejavuje u citlivých osobností, viac sa objavuje
u chlapcov ako u dievčat. Ide tam často o genetickú dispozíciu, keď sa
zajakáva aj niekto ďalší v rodine, svoju úlohu tam zohráva aj nesprávna
výchova, príliš veľké nároky na dieťa, stres, niekedy súvisiaci
napríklad aj s nástupom do prvého ročníka. Všeobecne možno povedať, že
hlavnými dôvodmi zajakavosti sú určitá dispozícia v kombinácii
s nejakou traumou.
Aká je úspešnosť liečby zajakavosti?
U detí, ktoré prídu včas, je veľmi dobrá. Horšie je to u starších
detí. Keď príde 10-ročné a staršie dieťa, je to už veľmi ťažké.
Väčšie deti sa jednak viac hanbia, jednak majú zakorenené komplexy zo
svojej rečovej vady, preto sa s nimi pracuje podstatne ťažšie. Čo sa týka
dospelých, môžem im pomôcť napríklad tak, že ich naučím nejakú
techniku. Odstrániť u nich zajakavosť je skoro nemožné, lebo väčšinou
ide až o 4. stupeň zajakavosti. A to sú už veľmi ťažké stavy. Práve
z toho dôvodu by nemali rodičia u detí zajakavosť zanedbať a prísť čo
najskôr. Netreba sa spoliehať na to, že dieťa z toho vyrastie, pretože ide
o závažnú poruchu reči, ktorá sa sama neodstráni. Najlepšie výsledky
mám s 2 – 3 ročnými deťmi.
Môže sa nesprávne vyvinutá reč odraziť napríklad aj na
výsledkoch v škole?

Keďže dochádza k nesprávnej výslovnosti hlások, môže tam dôjsť
k tomu, že tak, ako dieťa nesprávne vyslovuje, bude nesprávne aj písať.
Tam už je len krok k špecifickej poruche písania – dysgrafii. Potom
dieťa v škole trpí, lebo jednak zle rozpráva, jednak zle píše. A pritom
stačí odstrániť poruchu výslovnosti konkrétnych hlások a všetko sa dá
do poriadku. Ono už materskej škole by mala byť rozvoju reči venovaná
primeraná pozornosť. Viem, že v niektorých materských školách v okrese
učiteľky veľmi svedomite dbajú o správny vývoj reči. Oni sú často
prvé, ktoré upozornia rodičov na to, že niečo nie je v poriadku.
Aké sú základné predpoklady správneho vývinu
reči?

Dieťaťu sa treba už od narodenia intenzívne venovať, veľa mu spievať,
čítať, veľa sa s ním rozprávať. Deti by mali veľa čítať a menej
pozerať televíziu, DVD a pod. Najdôležitejšie sú prvé tri roky života,
kedy sa treba dieťaťu veľmi intenzívne venovať. Keď rodičia v tomto
období čokoľvek zanedbajú, už nikdy to nedoženú. Rozvoju reči
napomáhajú aj kvalitné didaktické pomôcky určené práve na tento účel.
Rodičia by mali svojim deťom venovať maximálnu pozornosť a nečakať, kým
im návštevu logopéda odporučí učiteľka v materskej škôlke alebo niekto
z okolia. Keď vidia, že reč nie je v poriadku, sami by sa mali rozhodnúť
pre návštevu logopéda.

obrazek
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter