
ponechal len slušným ľuďom.“
Bohatá profesionálna kariéra a literárne schopnosti predurčili Jozefa
Banáša k tomu, aby sa stal jedným z najúspešnejších slovenských
autorov. Televízne inscenácie Nebráňme vtákom lietať, Čisté vody,
Mimoriadny rýchlik, Kirchhoffov zákon či knihy Lepší ako včera, Politicum
tremens (spoluautor Bohumil Hanzel), Idioti v politike, Zóna nadšenia,
Zastavte Dubčeka!, Kód 9, Sezóna potkanov, to je len krátky prierez jeho
literárnou tvorbou. Istý čas pôsobil aj v politike. Bol generálnym
sekretárom strany ANO, poslancom NR SR, podpredsedom Výboru pre Európsku
integráciu, vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentom zhromaždení
NATO, istý čas pôsobil aj v SDKÚ. Tento rozhovor vznikol v stropkovskej
knižnici, kde predstavil svoju najnovšiu knihu Sezóna potkanov.
<p>Kedy a kde najradšej píšete?
Som, ako sám hovorím, robotník pera. Celý život vstávam ráno o piatej a
bez ohľadu na ročné obdobie si dám ľadovú sprchu, aby som nabral energiu.
Píšem zásadne dopoludnia asi také štyri hodiny, pretože ráno je mozog
najvýkonnejší. Potom robím nejaké veci okolo domu a okolo štvrtej
popoludní si buď čítam, alebo píšem ďalej. Ale základ toho písania je
skoro ráno.
Máte doma nejakú miestnosť, kde môžete tvoriť v absolútnom
kľude, nikým nerušený? A čo napríklad čaj, káva, nejaký zaužívaný
rituál? Tiež patrí k písaniu?
My sme taká čajová rodina, manželka má dokonca čajovňu. Áno, mám jeden
rituál. Každé ráno si uvarím liter zeleného čaju, nalejem ho do
špeciálnej kanvice, ktorú zospodu nahrieva sviečka, aby som ho mal stále
horúci. Ale zelený čaj pijem len dopoludnia, lebo má povzbudzujúce
účinky. A áno, mám svoju vlastnú miestnosť, kde ma nikto neruší.
Našťastie sa už obidve naše dcéry osamostatnili, takže si môžem dovoliť
ten luxus, že mám vlastnú pracovňu.
Syndróm prázdneho hniezda nepociťujete?
Ale kdeže, veď Adela býva neďaleko a staršia dcéra s vnučkou žije
v Prahe. Tá vzdialenosť zase nie je až taká veľká.
Vo svojich románoch sa dotýkate najmä politických a
spoločenských tém. Keby ste mali percentuálne vyjadriť, koľko je v nich
autobiografických prvkov, aké číslo by vám vyšlo?
Napríklad román Zóna nadšenia je na sedemdesiat percent autobiografický.
Ale to je fakt dobrá otázka, pretože vlastne každý spisovateľ píše viac
menej o sebe. Povedzme v mojom najnovšom románe Sezóna potkanov, ktorý je
v súčasnosti na prvých priečkach rôznych topiek, sú v podstate moje
zážitky, skúsenosti, veci, ktoré som zažil ja, alebo moji kolegovia. Do
príbehu som zakomponoval aj zákulisie politiky.
Pri čítaní Kódu 9 som mala silný pocit, že je až príliš
Brownovský. Témou a štýlom písania veľmi pripomína Da Vinciho
kód.
Tak to mi lichotí, že ma porovnávate s Danom Brownom. Ale môj
spisovateľský vzor je skôr Angličan Ken Follett, hoci Dana Browna mám tiež
rád. Áno, pripúšťam, že štýl písania Kódu 9 Brownovský je. Ale dnes
je dôležité práve takto písať. Čitateľovi takpovediac nedovolíte spať,
pretože po prečítaní jednej kapitoly si povie, že musí prečítať aj
ďalšiu, lebo je zvedavý, ako bude dej pokračovať. Musíte ho držať
v neustálom napätí. Kto v súčasnosti nevie takto písať, má smolu. Dnes
už nikoho nezaujímajú knihy, kde autor na pätnástich stranách píše
napríklad o tom, aké sú lesy pod Tatrami.
Pôsobili ste v politike, v diplomacii, vo veľkom biznise, možno
vás označiť za človeka so širokým rozhľadom. Ako vnímate súčasnú
politickú situáciu na Slovensku?
Ja osobne hodnotím to, čo spravil Richard Sulík, pozitívne. Pre mňa je to
historická udalosť, pretože hoci veľmi citlivo vnímam aj všetky
ekonomické súvislosti, toto je prvýkrát v dvadsaťročnej histórii
slovenskej politiky, keď sa tu objavil politik, ktorý si stojí za tým, čo
od začiatku tvrdil.
Jeho bývalí koaliční partneri však tvrdia, že to bola z jeho
strany alebo hlúposť, alebo hrubá kalkulácia, každopádne sa mu snažia
dať nálepku rozvracača, ktorý poškodzuje Slovensko.
Tak ja vám to poviem. Bol som v politike štyri roky, takže viem, čo sa
udialo. Koaličným partnerom ani vo sne nenapadlo, že Sulík bude stáť
neochvejne na strane cti. Keď premiérka spojila hlasovanie o eurovale
s hlasovaním o dôvere vláde, v podstate dostal jednoduchú otázku, ktorá
znela: Chceš ešte ostať ďalšie tri roky pri koryte, alebo chceš od neho
dobrovoľne odísť? Takto to tu fungovalo dvadsať rokov. Aj my v ANO sme boli
párkrát v takýchto hraničných situáciách, ale na rozdiel od Sulíka a
jeho SaS sme sa vždy zlomili a povedali sme, že ostávame. A odrazu prišiel
Sulík a povedal, že si bude stáť za svojim a nedá sa vydierať. Viete si
vôbec predstaviť, čo sa tu stalo? Je to úplne nový fenomén. A preto sú
všetci, vrátane celej Európy, v šoku. Európski politici sú totiž
rovnakí oportunisti schopní meniť svoje názory dvakrát za deň. A tento
Sulík od začiatku hovoril, že nebude hlasovať za euroval a ani
nehlasoval.
Dá sa povedať, že ho za tento postoj obdivujete?
Za tento postoj nepochybne.
Keď sme už pri Sulíkovi, nedá sa obísť ani euroval. Ste
ekonóm, takže aký je váš názor na takúto záchrannú taktiku
krachujúcich štátov?
Euroval je od začiatku čudný nástroj. Ako ekonóm z racionálneho hľadiska
chápem jeho presadzovanie. Ale keď si zoberiete, čo je vlastne podstatou
eurovalu, treba povedať, že je to nástroj, ktorý sa vytvára nato, aby sme
ratovali štáty, keď sa dostanú do problémov v dôsledku toho, že
podvádzajú alebo podvádzali. Hovorím o politikoch aj bankároch. Pragmatici
tvrdia, že keď nebude euroval, nezachránime Grécko a možno ani ďalšie
krajiny. A ja sa pýtam. Čo bude ďalej? Taliansko, Španielsko? To budeme
stále zachraňovať niekoho, kto bude padať na hubu?
Vidíte iné východisko?
Totižto, v čom je pointa. V tom, že Európa sa dostáva do hraničnej
situácie. Som vášnivý priaznivec Európskej únie, ale zároveň som
vášnivý odporca európskych podvodníkov. Európa sa dostala do situácie,
keď sa musí rozhodnúť, v akej podobe bude ďalej fungovať. Či sa vytvorí
jeden silný štát, ako napríklad USA, alebo zotrvá v dnešnej podobe.
Pretože vy nemôžete mať efektívnu fiškálnu a menovú politiku, čo sa
napokon práve teraz potvrdzuje, pokiaľ nemáte spoločný štátny rozpočet.
Od toho sa všetko odvíja. Pokiaľ si chce Európa riešiť problémy nejakými
eurovalmi, nemá žiadnu perspektívu. Jediné východisko vidím vo vytvorení
naozaj silného jednotného štátu Európska únia s jedným parlamentom a
skutočnou kontrolnou funkciou. Však Európsku komisiu ako európsku vládu
vlastne nikto nekontroluje. Európski úradníci si robia, čo chcú. Však to
je socializmus ako vyšitý. Ešte raz opakujem, že som veľkým prívržencom
Európskej únie, lebo je to základný nástroj na to, aby sme eliminovali
konflikty, najmä medzi Francúzskom a Nemeckom. Zdôrazňujem to preto, lebo ma
obvinili, že som euroskeptik len preto, že som povedal, že súhlasím
s tým, čo urobil Richard Sulík. Je to nezmysel. Som eurooptimista, ale
nechcem Európu podvodníkov.
![]() |