<p>Čo si predstavíte, keď počujete slovo kamionista? Väčšina ľudí asi
človeka, ktorý je málo doma a zarobí veľa peňazí. V živote však nie je
všetko také úžasné, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Svoje o tom
vedia aj stropkovskí kamionisti. Tí sa s nami podelili o svoje zážitky a
skúsenosti z ciest, vyrozprávali, čo ich na tejto práci najviac baví a čo
by najradšej rýchlo zmenili. Jozef Senaj vykonáva toto povolanie už
neuveriteľných 34 rokov. Ako sám hovorí, od detstva ho fascinovalo všetko,
čo malo motor. Za negatívum považuje napríklad to, že v dnešnej dobe sú
pravidlá na výkon tejto práce oveľa prísnejšie ako v minulosti.</p>
<p><strong><em>„Niekedy, keď som jazdil do Anglicka, policajti ma nezastavili
ani raz, dnes ma skontrolujú aj trikrát. Máme digitálnu kartu, ktorú
strčíme do tachografu. Od momentu, keď vyrazím, sa začne zaznamenávať
každý môj krok, ako rýchlo som sa rozbehol, ako dlho som šiel bez
prestávky, ako rýchlo som brzdil. Šofér kamiónu má presne určené
pravidlá, koľko hodín má jazdiť a kedy si musí oddýchnuť. Ste povinný
štyri a pol hodiny cestovať, nasleduje 45 minútová prestávka, opäť sa
štyri a pol hodiny jazdí a potom sa musí deväť hodín stáť. Potrebná pre
výkon tohto povolania je aj profesná karta vodiča, ktorá je dôkazom toho,
že máte urobené psychotesty, dobrý zrak, ste zdravotne v poriadku a že
máte absolvované školenie o bezpečnosti pri práci. Psychotesty sa robia
každých päť rokov a lekárska prehliadka po štyroch
rokoch,“</em></strong> vysvetľuje Jozef. Jeho prvá cesta kamiónom bola do
Hradca Králové. Zaujímalo nás, či sa mu počas dlhých rokov jazdenia
stalo, že ho niekto vykradol. <strong><em>„Keď som bol práve na cestách
z Belgicka do Nemecka, tak sa na mňa ‚nalepili‘ dve dodávky, raz ma
sledovala jedna, inokedy druhá. Došiel som až na parkovisko do Frankfurtu,
pretože som si musel urobiť veľkú prestávku. Vtedy som ich už za sebou
nevidel. Umyl som sa, pustil telku, že si pred spaním pozriem dáky film.
Zrazu som počul nejaké hlasy, odtiahol som záclonku na okne a uvidel som
spomínané dve dodávky. Ľudia z tých áut vyšli vonku, to parkovisko bolo
k tomu v takom lesíku, kde nikto iný nebol. Nevedel som, čo mám robiť.
Pomyslel som si, že ak to nechám tak, vykradnú ma a vznikne veľká škoda na
tovare. Naštartoval som a došiel som až k najbližšej polícii, kde som
začal trúbiť. Muži zákona vyšli vonku, vyrozprával som im, čo sa mi
prihodilo. Nakoniec tých chlapíkov chytili. V tú noc som ostal spať pred
budovou polície, ráno ma zobrali vypovedať a dozvedel som sa, že išlo
o dvoch Albáncov, ktorí boli hľadaní po celej Európe. Do firmy, za ktorú
som v tej dobe pracoval, prišiel ďakovný list s oznamom, že ich
zamestnanec pomohol pri dolapení zločincov,“</em></strong> spomína.
Stropkovčan Jozef Senaj urobil počas svojej práce kamionistu aj dobrý
skutok. <strong><em>„Bolo to niekedy pred Vianocami v Nemecku. Začalo husto
snežiť, na diaľnici sa vytvorila dlhá zápcha, stáli sme tam asi jedenásť
hodín. Ľudia v autách už nemali čím topiť, keďže im dochádzal
benzín. Predsa, kamión je veľké vozidlo, tak som mal oproti osobným autám
výhodu. Na diaľnici pri mne stálo auto, v ktorom sedela žena s dvoma
deťmi. Zavolal som ju, nech prídu ku mne, že im urobím čaj a zohrejú sa.
Najprv to rázne odmietla, čomu aj rozumiem, istotne sa bála. Po nejakom čase
mi však sama zabúchala na okno, či tá ponuka ešte platí. Od vtedy sme boli
ešte asi tri roky v kontakte,“</em></strong> opisuje Jozef. Zaujímalo nás,
ako sa na cestách stravuje. <strong><em>„Záleží to od toho, kam jazdím.
Keď som napríklad šoféroval do Anglicka, vzal som si potraviny z domu a
v kamióne som ich len prihrial. V Bulharsku či v Rumunsku je lacné jedlo
aj v hoteloch, čiže v týchto krajinách to riešim väčšinou
takto,“</em></strong> ozrejmuje. Jozef prešiel kamiónom celú Európu, nikdy
však nebol napríklad v Nórsku, vo Švédsku či v Turecku. V minulosti sa
tomuto povolaniu venovali prevažne muži, dnes je však všetko inak. Čoraz
častejšie je možné stretnúť kamionistky. Jedna z nich nám porozprávala,
ako vníma túto prácu či to, prečo sa pre ňu rozhodla. Edita tvrdí, že sa
nebojí šoférovať. Priznáva, že prvé mesiace mala trochu obavy, ale už
dávno si zvykla a teraz ju toto povolanie baví. Za veľkú výhodu považuje,
že ostatní ľudia si musia za dovolenky platiť. Ona a jej manžel, s ktorým
jazdí, majú tieto zahraničné výlety v podstate zadarmo. Nepáči sa jej
však, keď musia byť dlho z domu. <strong><em>„Ak sme mimo domova do dvoch
mesiacov, tak sa to ešte dá, minule sme však boli v práci až tri mesiace a
to už bolo priveľa,“</em></strong> tvrdí. Priznala, že žiadny väčší
prepad sa im ešte nestal, no raz sa ich pokúsili vykradnúť.
<strong><em>„Keď sme jazdili trasu z Barcelony do Kolína nad Rýnom, tak sa
nám pri rannom vstávaní zazdalo, že sa kamión akosi kýve. Najprv sme si
mysleli, že je to vietor. Zistili sme však, že v skutočnosti sú to traja
chlapi. Manžel neváhal a vybehol vonku. Keď ho zbadali, zobrali nohy na
plecia. Podarilo sa im ukradnúť našťastie len jednu škatuľu s tovarom.
Nahlásili sme to na polícii. Po tomto nepríjemnom zážitku sme však určite
ostražitejší. Myslím si, že ak aj viete, že vás vykrádajú, je lepšie
zostať v kamióne, celý tovar je aj tak poistený. Netreba riskovať holý
život,“</em></strong> vysvetľuje Edita. Spomenula, že raz na ich cestách
došlo aj k poškodeniu tovaru. Prevážali škatule s mliekom. Tých, ktorí
ich nakladali, upozornili, že by nemali dávať toľko tón na seba, lebo sa
náklad môže zničiť. Nedali si však povedať. Tovar sa však skutočne
poškodil. <strong><em>„My sme z toho nemali žiaden postih, nebola to totiž
naša chyba,“</em></strong> ozrejmuje. Chceli sme vedieť, či majú presne
určené termíny, na ktorom mieste musia v akom čase byť a čo sa stane, ak
ich nedodržia. <strong><em>„Áno, máme presne určené termíny. Ak je
napríklad havária či prepad, je jasné, že šofér bude meškať, vtedy
však nie je nijako postihnutý. V prípade, že na meškanie nemá žiaden
vážny argument, musí vysvetliť, prečo nedorazil na dohodnuté miesto včas
a je možné, že bude sankcionovaný,“</em></strong> približuje. Pani Edita
so svojim manželom prešla všetky západné európske krajiny okrem Nórska
či Fínska. Stropkovčan Milan Zdrážil sa tomuto povolaniu venuje približne
šesť rokov. Predtým bol vášnivým stopárom a jeho snom vždy bolo
brázdiť cesty kamiónom. Spomenul, že všetci kamionisti si medzi sebou
tykajú bez ohľadu na vekové rozdiely. Spýtali sme sa, čo ho na tejto práci
najviac fascinuje. <strong><em>„Páči sa mi, že mám pokoj, nikto mi
nerozkazuje, som sám sebe pánom. Momentálne jazdím do Škandinávie, kde je
nádherne. Keď mám voľno, najčastejšie počas víkendu, chytám tam ryby.
Najlepšie na tom je, že v týchto štátoch nepotrebujete na lovenie rýb
žiadne povolenie. Vďaka tejto práci som spoznal kus krásnej prírody, nikdy
nezabudnem na fjordy a jazerá,“</em></strong> teší sa. Na druhej strane za
veľké negatívum považuje, že je na cestách sám. Milan nemá žiadne
skúsenosti s vykrádaním či konfliktami, veľa zaujímavých príhod však
začul od svojich kolegov a niektoré z nich nám aj vyrozprával.
<strong><em>„Počul som, že nejakí dvaja kamionisti sa v zahraničí
vysmievali z homosexuálov. Jedného z tých šoférov si tí inak
orientovaní chalani spolu s kamarátmi odchytili, znásilnili ho a zbili tak
surovo, že zomrel. Ten druhý kamionista, ktorému sa podarilo utiecť, nemohol
urobiť nič, len sedel v kabíne a prizeral sa tomu. Som veľmi rád, že
teraz jazdím do Škandinávie, tam je pokoj, slušní ľudia, nemusím si ani
zamykať kamión, viem, že ma nik neokradne,“</em></strong> hovorí. Milan
vďaka tejto práci navštívili Írsko, Anglicko, Španielsko, Taliansko,
Francúzsko, Nemecko, Česko, Slovinsko, Chorvátsku či Bulharsko. Dostal sa
až k polárnemu kruhu, kde končí Európa. <strong><em>„Bola tam
neskutočná zima, preto mi aj zamrzla nafta. Ráno som sa zobudil, šiel som sa
napiť vody, no tá bola samý ľad. Musel som si zabezpečiť novú naftu,
s kamarátom sme rozmrazili jej rúrky a šiel som ďalej. Nebol to veru pekný
zážitok, v ten deň som na seba naobliekal všetko, čo som mal v kamióne.
No aj tak, najviac som sa tešil, keď som uvidel polárnu
žiaru,“</em></strong> uzatvára Milan.</p>
<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-kamionisti-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-kamionisti-01.jpg“
alt=““ /></a></td>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-kamionisti-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-kamionisti-02.jpg“
alt=““ /></a></td>
<td></td>
<td></td>
</tr>
</table>