Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Ján Fečko žne baletné úspechy v Poľsku

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-06/25-balet.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Tento tanec si
vyžaduje tvrdú drinu a sebadisciplínu</h3>

<p>Ak ste si mysleli, že baletu sa venujú výlučne ženy, mýlili ste sa.
Tento štýl tanca reprezentujú v mnohých krajinách aj zástupcovia
mužského pohlavia. Jedným z nich je aj 22-ročný Kolbovčan Ján Fečko,
ktorý momentálne pôsobí v Poľskej republike.</p>

<p><strong><em>Kedy si sa začal venovať baletu?</em></strong><br>
Baletu alebo všeobecne tancu som sa začal venovať, keď som mal dvanásť
rokov. Moje začiatky boli vo folklórnom súbore Stropkovčan. Musím sa
priznať, že život na scéne sa mi veľmi zapáčil. Pri výbere strednej
školy som sa rozhodol pre konzervatórium v Košiciach – tanečný odbor.
Úspešne som zvládol talentové skúšky a vtedy sa to začalo. Môj život
boli tréningy, lekcie klasického, ľudového, charakterového a moderného
tanca. Samozrejme, v škole sme sa okrem toho učili aj klasické povinné
predmety. Navyše sme mali napríklad teóriu tanca či dejiny baletu. Moje
povinnosti začínali o ôsmej ráno a končili o dvanásť hodín neskôr.
Nebolo to najľahšie obdobie. Sprevádzalo ho veľa fyzickej bolesti,
sebakontroly a sebazapierania. Našťastie, viac bolo tých pekných chvíľ.
Svoje rozhodnutie neľutujem, pretože som sa veľa naučil. V roku 2012 som
ukončil konzervatórium s diplomom profesionálneho a závodného
tanečníka.<br>
<strong><em>Kam smerovali tvoje kroky po ukončení strednej
školy?</em></strong><br>
Našiel som ponuku na prácu v Krakove, konkrétne v balete Cracovia Danza.
Nezaváhal som a hneď som tam poslal životopis. O dva dni neskôr som dostal
pozvánku na konkurz. Na ten deň nikdy nezabudnem. Bez znalosti poľského
jazyka som nasadol na vlak z Košíc do Krakova. Porote som musel dokázať,
že viem dobre tancovať a že mám vypracovanú techniku. Po skončení si ma
riaditeľka Romana Agnel zavolala na rozhovor. Povedala mi, že mám úžasnú
tanečnú pamäť, koordináciu pohybu, rytmiku a tanečnosť. Jej ďalšie
slová zneli: „Beriem ťa. Chcem, aby si bol v mojom tíme. Mohol by si
začať už v pondelok?“ Bol som šokovaný. Ponuku som samozrejme prijal a
do Krakova som sa presťahoval 30. septembra 2012.<br>
<strong><em>Čo ťa na balete najviac fascinuje?</em></strong><br>
Ide o konkrétny štýl tanca. Tak ako som už na začiatku spomenul – balet
alebo tanec. Jeho začiatky siahajú až do roku 1581. Je to spojenie hudby,
tanca a divadla. Mnoho ľudí si ešte aj v dnešnej dobe myslí, že sa mu
venujú len ženy. To však nie je pravda. V žiadnej opere nie je baletné
predstavenie, kde by netancovali aj muži. Od nepamäti sa baletu venujú obe
pohlavia. Každé z nich plní dôležitú rolu na scéne. Dámy musia vyzerať
delikátne, mať v pohybe ľahkosť a gráciu. Staním na špičkách
prezentovať bohémsku krásu. Bez mužov by baletky neboli dvíhané s takou
ľahkosťou. Chlapi odprevádzajú, pomáhajú pri partnerovaní. Pri sólových
variáciách je u mužov dôležité vysoko skákať a točiť veľa piruet. Na
balete ma najviac fascinuje scéna. Milujem fakt, že okrem iných povinností
si musím dokonale naštudovať danú postavu. Vteliť sa do nej, porozumieť
jej charakteru.<br>
<strong><em>Čo je podľa teba v tomto umení najťažšie?</em></strong><br>
Ťažko povedať. Každý môže mať problém s niečím iným. Od prírody
mám krátke achilovky, ktoré sú veľmi potrebné pri skokoch, preto sú pre
mňa náročné. Každý deň mám však snahu sa s tým popasovať a zlepšiť
to. Na to je potrebná sebadisciplína a vytrvalosť.<br>
<strong><em>Ako vyzerá tvoj denný režim?</em></strong><br>
Záleží od počtu predstavení, ktoré máme v daný mesiac odohrať.
Väčšinou však začínam o desiatej ráno lekciou klasického tanca, ktorá
trvá dve hodiny. Po nej mám pätnásť minút prestávku. Neskôr mi
začínajú skúšky a prípravy na predstavenia. Ich súčasťou je aj
skúšanie kostýmov. Zvyčajne som v práci do desiatej večera. Keď
pripravujeme premiéru, pracujem aj do pol noci.<br>
<strong><em>Kde momentálne pôsobíš?</em></strong><br>
Stále v Krakove v balete Cracovia Danza. V tomto súbore som sa naučil
rôzne techniky tanca – stredoveké, renesančné, či barokové
pochádzajúce z 19. a 20. storočia. Školili ma rôzni zahraniční
pedagógovia. Pri nich som sa naučil španielske, francúzske, ukrajinské, ale
aj židovské tance. Od septembra sme odohrali štyri premiéry. Ušlo sa mi
viacero sólových postáv. Vďaka tomuto súboru som spoznal celé Poľsko.
Počas baletných vystúpení som mal možnosť navštíviť krajiny ako
Rakúsko, Ukrajina, Litva, Rusko a ďalšie. Minulého roku som bol v Číne
v meste Peking. V marci som absolvoval exotický zájazd do Indie. Navštívil
som aj Chicago a Memphis – Tennessee. Spolupracujem s filharmóniami
v Krakove, vo Varšave, vo Wroclawiu a v Gdansku.<br>
<strong><em>Aké máš plány do budúcnosti? Máš nejaký
sen?</em></strong><br>
Nemám. Ja si nikdy nič neplánujem, ani v kariére. Na najbližší rok však
niečo chystám. život umelca je veľmi rýchly a premenlivý.<br>
<strong><em>Čo by si poradil mladým tanečníkom? Ako dosiahnuť vytúžený
cieľ?</em></strong><br>
Tanečníci si musia udržiavať svoju figúru a strážiť kilá. Na scéne je
dôležité dobre vyzerať. Ale určite to nie je také strašné, ako si mnohí
myslia. Baletky sú anorektičky? Nie, v žiadnom prípade. Ja osobne pre svoje
telo nič špeciálne nerobím. Dávam si akurát pozor na to, čo jem a kedy.
Snažím sa neprejedať po nociach, to je tak všetko.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-06/25-balet.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-06/25-balet.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter