Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Iveta Radičová: Priatelia mi hovorili, že mám na seba nasadených paparazzov

Nedávny stropkovský ples SDKÚ-DS bol prvým plesom práve končiacej
sezóny, ktorý v tomto roku absolvovala kandidátka na prezidenta Iveta
Radičová. V spoločnosti Stropkovčanov sa táto charizmatická politička
cítila veľmi dobre. V príjemnej plesovej atmosfére vznikol aj náš
rozhovor, v ktorom I. Radičová vysvetlila prečo sa chce stať novou
prezidentkou, čo by považovala za volebný neúspech a pokúsila sa odhadnúť
aj výsledky prvého kola volieb.

Vašu prezidentskú kandidatúru charakterizuje aj heslo „Nájdime
odvahu byť lepší“. Čo chcete touto myšlienkou povedať?

Je to skôr výzva ako heslo. Pretože tú odvahu budeme v nasledujúcich
rokoch naozaj potrebovať. Odvahu na riešenia, ktoré sú iné, na aké sme
boli zvyknutí. Celý svet je zaskočený. Do slova a do písmena. Ja som dlho
porovnávala ekonomických analytikov k meteorológom. Tí nám veľmi presne
povedia, aké počasie bolo, ale aké bude, tak to je zhruba jedna k jednej a
pre istotu hovoria nie oblačno, ale polooblačno, bude pršať aj nebude, bude
slnečno aj nebude… Ale ekonomika štátu sa podobnými odhadmi dosť ťažko
riadi a dnes opravujem svoje prirovnanie a musím skonštatovať, že dokonca
ekonomickí analytici nevedia ani dnes presne definovať čo bolo. Nieto čo
bude. Svet je naozaj zaskočený… Žili sme nad pomery. Socha slobody
v Amerike nemala v ruke fakľu ako symbol slobody, ale kreditnú kartu.
A spotrebúvali sme to, čo budeme ešte dlhé roky splácať. Ten dlh sme
prehnali. Zámerne hovorím sme, lebo to nebola len vec Ameriky. Takže viete,
tie moje hlavné úmysly naozaj sú ovplyvnené reálnou situáciou, ale
pokúšam sa vnímať to, čo sa stalo, lebo sme to nezapríčinili. Naozaj nie
sme vinní. Pokúšam sa vnímať tieto dopady ako výzvu, ako motiváciu, aby
sme mohli raz mať Slovensko ako krajinu veľmi sebavedomú, ako krajinu
vzdelaných ľudí, ako krajinu s moderným zdravotníctvom a hlavne ako
krajinu, v ktorej vládne dobrá nálada. V ktorej nie sme nespokojní. Vám
sa možno teraz zdá, že hovorím frázu. Nie. Každý krok, ktorý robíme
treba pomeriavať tým, či sa blíži k tomuto cieľu. Som dnes presvedčená,
že naozaj potrebujeme spojiť všetky mozgy tejto krajiny na riešenie dopadov
ekonomickej krízy. Že potrebujeme spojiť naše zdroje, aby sme neboli
závislí len na plyne z Moskvy. Aby sme to nezažili o rok znova. A že
potrebujeme naozaj politiku konečne posunúť k témam, ktoré zaujímajú
bežných ľudí. Preto som povedala, že chcem vstupovať do sporov, chcem im
predchádzať a to len preto, aby nevnášali do tejto spoločnosti napätie,
aby nedeprimovali ľudí. Politik je povinný prinášať riešenia a nie
škriepky. Tie nám nepomôžu.
Nezdá sa vám však, že prezident má v tomto smere pomerne slabú
pozíciu? Slovenskí prezidenti málokedy vstupovali do vnútropolitických
i ekonomických problémov a takisto málokedy prinášali riešenia ako im
predchádzať.

Hovorí z vás skúsenosť? Nie je to výčitka. Pán redaktor, porovnajte si
českých prezidentov Havla a Klausa. S rovnakými kompetenciami ako naši
prezidenti. A potom si porovnajte Kováča, Schustera a Gašparoviča. Neboli
to rovnakí prezidenti. Poviem príklad. Keď vystúpil prezident Klaus ako
euroskeptik, prijalo Česko Lisabonskú zmluvu? Zatiaľ nie. Prezident má
obrovský vplyv. Má morálnu váhu. Je autorita. Prezident je predovšetkým
ochranca občanov dovnútra. A potom má presadzovať záujmy občanov navonok.
Ja možno poviem veľmi tvrdú vetu – prezident nie je doplnok vlády. On je
najvyššia ústavná moc a keď prezident posúdi, že zákony, ktoré sa
prijímajú nie sú v prospech občanov, tak využíva svoje právo veta. On
nemá slabú pozíciu.
Na Slovensku je však funkcia prezidenta vnímaná ako politicky
slabá.

Trochu ste mi prihrali na smeč. Ide o to, ako tie kompetencie využíva, ako
je aktívny. Uvediem to na príklade. Sú novinári a novinári. Sú novinári,
ktorí prídu na tlačovku, vy im rozdáte stanoviská a oni, tak ako im ich
dáte, ich uverejnia. Sú však aj novinári, ktorí si to prečítajú a
začnú pátrať. Hovorí politik pravdu? Zakladá sa jeho stanovisko na
faktoch? Opýtajú sa na stanovisko aj druhej zúčastnenej strany. Všetci
máte rovnakú pracovnú náplň, ale ste veľmi rozdielni. To isté platí aj
o právomociach prezidenta. Je rozdiel ako tie právomoci využíva. Ako je
aktívny, ako sa angažuje, kedy počuť jeho hlas. Či sa díva so založenými
rukami na to, že Ústavný súd o jednom podaní rozhoduje 6 rokov. Prezident
pritom menuje predsedu a podpredsedov Ústavného súdu. Je za to svojím
spôsobom personálne zodpovedný. Poviem iný príklad. Už takmer štyri
mesiace je tu očividné zneužitie peňazí v rôznych tendroch. A viete, že
prezident má právo, aby si od dotyčného ministra vyžiadal všetky podklady
a mohol ukončiť spor?
Aby sme však prezidenta nepreceňovali, stále sme parlamentná a nie
prezidentská republika…

Ja vám len vysvetľujem, čo všetko prezident môže.
Ale aj prezidentovo veto, o ktorom ste hovorili, je možné opätovne
prelomiť v parlamente.

Áno je. To je pochopiteľné, ale prezident znovu môže, ak jeho veto
parlament prelomí, dať podanie na Ústavný súd. Môže teda použiť
ďalší krok. Nesúhlasím s tým, že prezident má slabé kompetencie. Keby
ich mal slabé, tak do toho nejdem.
Neuznávam konfrontačnú politiku, pretože my občanov nemáme čo
obťažovať. My sa máme dohodnúť. To je naša povinnosť. Faktom však je,
že mlčanie v situáciách, keď minister spravodlivosti klame národu do
očí, nie je v poriadku. Mlčanie, keď tri roky nie je vyšetrená vražda
Daniela Tupého nie je v poriadku. Mlčanie, keď trebišovská elektráreň
alebo pezinská skládka je zjavným porušením všetkých pravidiel nie je
v poriadku a mohla by som vám takto vymenovať x prípadov, kde práve
prezident má zasiahnuť.
Taká prozaická otázka, prečo ste sa vlastne rozhodli
kandidovať?

Na prozaické otázky býva veľmi komplikovaná odpoveď. Vážne som nad
kandidatúrou veľmi dlho rozmýšľala a som v politike vlastne nováčik.
Celú svoju profesionálnu kariéru som sa ako sociologička zaoberala témami,
ktorými ľudia žijú. Dovolím si neskromne povedať, že som ich nielen
vedela pomenovať a predvídať, ale aj navrhnúť riešenia. A s touto
„výbavou“ som nastúpila na ministerský post. Veľmi mi to poslúžilo.
Veľmi rýchlo som sa po voľbách ocitla v parlamente so slušným výsledkom.
Už vo voľbách v roku 2006 som bola podľa počtu preferenčných hlasov
tretí najpopulárnejší politik. Takže po vstupe do politiky som bola vo
výkonnej moci, po roku v zákonodárnej a potom prišiel výskum medzi
občanmi, ktorí si ma vedeli predstaviť ako prezidentku republiky. Určite som
ani vo vláde, ani potom v parlamente neuvažovala spôsobom, že „budem
prezidentkou.“ Podnet vzišiel z výskumu, z postojov a zo spontánneho
výberu môjho mena. O kandidatúre som rozmýšľala 7 mesiacov. Potrebovala
som sa dôkladne oboznámiť s právomocami prezidenta, či naozaj mám šancu
niečo naozaj zmeniť alebo som len taký reprezentatívny človek, ktorý
príde, usmeje sa a odíde. Ale to naozaj nie som ja. Ja mám potrebu zmeny,
potrebu aktivity, dynamiky… Chcem veci naozaj riešiť. Dôkladne som si
naštudovala, musím povedať, že aj s pomocou troch ústavných právnikov,
čo skutočne smiem a čo nie, aké sú tie mantinely. Potom som sa začala
radiť s múdrymi hlavami na Slovensku, či to, čo je vo mne môže byť
prínosom. A nebudem zastierať, že to posledné áno zaznelo vtedy, až keď
moja dcéra povedala áno. Tá váhala najdlhšie. A ešte som mala jednu
podmienku. Že nepôjdem do volieb len ako kandidát jednej opozičnej strany.
Že ak nedokážem presvedčiť ani len opozičné strany, tak vlastne na to
nemám. Mám sen, že sa postavím pred Národnú radu, nie ako ministerka či
poslankyňa, ale ako prezidentka a keď tam budem počúvať tie hodiny
politikárčenia a hádok, tak sa jednoducho postavím a požiadam dotyčných,
aby okamžite prestali. Že som si tam prišla vypočuť rozumné návrhy
zákonov. A to naozaj urobím.
Myslíte si, že Slovensko je pripravené na ženu vo funkcii
prezidenta?

Dnes si už nemyslím, že je to o pohlaví. Je to skôr o tom, čo ste už
v jednej otázke načrtli. Že je to otázka – potrebujeme vôbec
prezidenta? Môže nám v niečom zmysluplne pomôcť? Lebo naozaj je
v hlavách ľudí taká schéma, že on len tak niekde príde, niekde sa
ukáže a stretne sa s niekým. Ale občania musia cítiť, že aj prezident
má reálny vplyv. Napríklad naozaj ťažký konflikt mal prezident Schuster
s pánom Dzurindom. To bolo v čase, keď sa spúšťali reformy. On ho
dokonca osočil, že ide zlikvidovať tento národ a ten vplyv nebol len v tom,
že navrhoval nejaké odvolanie, ale naozaj sa tie reformy pod tým krikom
korigovali. Krik je nesprávne slovo – pod váhou argumentov. Takže to, čo
ja vnímam ako prekážku pre úspech, je skôr vnímanie, že prezidentská
funkcia nie je taká dôležitá. A že keď ten prezident mlčí a nič
nerobí, aspoň nič nepokazí.
Možno aj preto bol pán Gašparovič v minulých voľbách úspešný,
že bol v úzadí a mlčal…

On bol úspešný hlavne preto, že proti nemu stál Mečiar. To bol naozaj
podstatný dôvod. Mečiar to vyjadril vetou:„keby proti mne kandidoval stoh
slamy, tak to vyhrá.“ A mal pravdu.
Čo budete považovať za volebný neúspech?
(zamyslenie) Keď môj partner, Janko Riapoš, bol na olympiáde a prehral
v súťaži jednotlivcov, ja som sa mu vtedy dívala do očí a on tú prehru
zobral úžasne statočne s vetou: „Do kelu, ten Francúz bol lepší, ale ja
mu to vo štvorhre vrátim.“ A on mu to vrátil. Takže moja odpoveď je,
keď bude druhé kolo, tak zabojujem, aj keby som prvé prehrala…
Mám na mysli konečný volebný výsledok…
Hovorím, že s istotou budú dve kolá. No, s istotou… Dve kolá nebudú
len vtedy, ak by sa stalo niečo, čo ani neviem predvídať. Nejaká
konštrukcia, nejaký hrozný výmysel.
Stáva sa aj to…
Stáva sa, musím to pripustiť. Áno, na Slovensku sú konštrukty možné. Ja
to poviem nahlas, mne priatelia hovorili, že mám na seba nasadených nejakých
paparazzov a chcú niečo nájsť a podobne. Aj o tom je asi politika.
Jednoducho, môže sa stať niečo nepredvídateľné. Nejaká lož, ktorej
ľudia veľmi radi uveria, pretože aj o tom je svet. Takže trochu korigujem
slovo „s istotou“. S istotou vtedy, ak sa bude postupovať korektne,
normálne. Ak by sa neobjavila nejaká lož, ktorá by totálne zatriasla
predovšetkým mnou. Pretože proti lži sa nedá brániť. Súčasnú situáciu
by som vyjadrila tak, že moje víťazstvo je síce menej pravdepodobné, ale
veľmi možné. Za víťazstvo považujem už aj to, že sú len dvaja reálni
súperi na najvyšší post v tejto krajine. Úradujúci prezident, ktorý je
v obrovskej výhode a ja za opozíciu.
Na jednu novinársku otázku ste odpovedali, že aj keby ste dali dokopy
všetkých opozičných voličov „vrátane tých pomaly nenarodených“, tak
je to na víťazstvo málo. Myslíte si, že ako opozičný kandidát, aj
s prihliadnutím na súčasnú politickú klímu i na preferencie vládnych
strán či pána Gašparoviča, máte šancu osloviť aj voličov súčasnej
koalície?

Pevne verím, že aj keď som bola na poste ministerky práce krátko, tak to
z mojej strany nebolo len sociálne cítenie, ale boli to aj činy. Za ten
krátky čas som vytvorila 12 tisíc pracovných miest. Vážne. Za pol roka.
Som naozaj presvedčená, že ľudia nemajú takú krátku pamäť, aby si
nespomenuli na konkrétne činy. Že si spomenú, že viem riešiť problémy a
že možno trošku evidujú aj to, že predložím aj teraz ako opozičná
poslankyňa zákon, pol roka je odmietnutý a o pol roka je prijatý ako
vládny zákon. A nebudem sa tváriť, že mi je to jedno. Keď vám ukradnú
váš článok tak to nahnevá aj vás, nie? Zhruba tento pocit mám. Ak moje
návrhy zákonov so štvrť či polročným odstupom vyjdú vo vládnom návrhu
signalizuje to, že predkladám veci, ktoré nie sú ľavo-pravé, ale sú
jednoducho jediným riešením. Preto si myslím, že občanov viem osloviť.
Nemyslíte si, že vám z vašej voličskej základne môže niekoľko
hlasov ubrať Zuzana Martináková?

Dnes je situácia taká, že na jednej strane je silný kandidát, navyše
s výhodou prezidentského úradu a na tej druhej strane som ja, pán
Mikloško, pani Martináková, Ivan Šimko, pán Melník, pani Bollová, pán
Sidor… Teda nechcem hlasy pani Bollovej, aby sme si rozumeli. Pravdou je, že
pani Martináková je moja predchodkyňa v SDKÚ-DS, bola pri tvorbe všetkých
reforiem, ktoré dnes s pôžitkom pripisujú mne a všetci zabudli, že v tom
čase som tam nepôsobila. Ale to nevadí. Áno, tá malá čiastka voličov
pani Martinákovej, tie 3 – 4 percentá, tak sú to úplne tí istí
voliči, ktorí sú platne voličmi SDKÚ-DS. Neznamená to však, že by dali
svoje hlasy automaticky mne. Faktom je, že sa to na tej druhej strane, ktorú
som menovala a kde som aj ja, rozbíja a to je jednoducho fakt. V tomto je to
podobné minulým voľbám.
Takže otázka na záver, ako tipujete výsledky prezidentských
volieb?

Pýtate sa to sociologičky. Odhad je veľmi ťažký. Ak hovorím o prvom kole
a oprávnených voličoch, tak odhadujem pomer zhruba 35% Gašparovič, 25%
Radičová. U tých ostatných, ak to mám povedať dnes, tak to sú malé
percentá. Ale iba sa rozbieha kampaň a je ťažké predvídať, čo sa v nej
objaví a čo nie. V každom prípade si trúfam odhadnúť, že bude
druhé kolo.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter