Hydroekológ Michal Kravčík navrhuje inú koncepciu záchrany Domaše

<p>Nedávne rokovanie
ministra životného prostredia Petra žigu s vodohospodármi a starostami na
Domaši pozorne sledoval aj hydroekológ a niekdajší výkonný manažér
Programu revitalizácie krajiny realizovaného počas predchádzajúcej vlády
Ing. Michal Kravčík, CSc. Zakladateľ mimovládnej organizácie Ľudia a voda
je skeptický k odporúčaniam vodohospodárov, ako treba kritickú situáciu
na Domaši riešiť.

<p>Upozorňuje, že ak sa v súčasnom období výskytu extrémnych
prívalových dažďov a sucha bude naďalej obmedzovať zadržiavanie vody nad
vodnými nádržami, priehrady vyschnú. Narážal pritom na skončenie Programu
revitalizácie krajiny, v rámci ktorého sa v roku 2011 vďaka štátnej
podpore budovali lesné hrádze zadržiavajúce zrážkovú vodu, rekultivovali
zvážnice a vytvárali vsakovacie pásy v lesoch. Okrem prevencie proti
povodniam malo toto opatrenie aj pozitívny vplyv na zamestnanosť miestnych
ľudí. Minister P. žiga vysvetlil, že program skončil výmenou vlády a
zrušená bola aj funkcia splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu,
integrovaný manažment povodí a krajiny. „V rámci Slovenského
vodohospodárskeho podniku máme dostatočné opatrenia, ktorými vieme
predchádzať a zabraňovať povodňovým situáciám. Ideme na to
komplexnejšie, ako pri tomto programe,“
uviedol minister.
Technicko-prevádzkový námestník SVP Marián Miščík uviedol, že
vodohospodári nevnímali program ako negatívum. Vyčítali mu však jeho
nesystémovosť. „Tie opatrenia museli byť takisto v súlade
s legislatívou a v súlade s technickými podmienkami, ktoré takéto stavby
musia spĺňať. Ak teda SVP niečo týmto opatreniam vyčíta, tak je to
nesystémovosť, určitá nelegálnosť a technická
nedôslednosť,“
zdôraznil M. Miščík. Podobné tvrdenia
však M. Kravčík zásadne odmieta. Upozorňuje, že vysychanie Domaše do
značnej miery prispieva poškodená lesopoľnohospodárska krajina, ale aj
pribúdajúce spevnené a odkanalizované plochy v povodí vodnej nádrže.
„A takisto zregulované toky v obciach – najčastejšie ide o
„vykachličkované tobogány“, ktoré čo najviac urýchľujú odtok vody.
Pri takomto trende v starostlivosti o krajinu nielen povodňové vody
pretečú vodnou nádržou bez úžitku. Samozrejme, keď dlho neprší, voda
v nádrži následne chýba. Je jasné, že priehrada má svoje objemové
limity. No v krajine je dostatok priestoru, aby sa v nej dažďová voda
dlhšie zdržala, vsakovala, dopĺňala zásoby podzemných vôd a až následne
pritekala do nádrže. Toto je možné dosiahnuť revitalizáciou poškodených
častí krajiny plošným posilňovaním vododržnosti, ktoré naši
vodohospodári tak z duše nenávidia. Zástupca SVP realizované
revitalizačné opatrenia dokonca nazval nesystémovými, nelegitímnymi a
technicky nedôslednými riešeniami,“
napísal M. Kravčík vo
svojom blogu. Na príklade uviedol, akým spôsobom by mohli vodohospodári
investovať do navrhovaných opatrení. Ak by sa podľa neho použila len
pätina zo sumy, o ktorej vodohospodári aktuálne uvažujú investovať do
výstavby vodnej nádrže Tichý Potok (332 mil. eur), v každej zo 111 obcí
vo svidníckom a stropkovskom okrese nad Domašou by sa mohol zrealizovať
trojročný projekt revitalizácie poškodenej krajiny s priemerným nákladom
600 tisíc eur na jednu obec. Okrem toho by sa v povodí vytvorilo asi
16 mil. m3 vodozádržných objemov, ktoré by cyklicky zadržiavali dažďovú
vodu, umožňovali jej vsiaknuť, dopĺňať zásoby vodných zdrojov a
zlepšovať minimálne prietoky tokov. „Okrem toho by sa mohlo
vytvoriť až vyše 1100 pracovných príležitostí počas realizácie
projektov revitalizácie na trojročné obdobie,“
dodáva M.
Kravčík. V neposlednom rade by sa znížilo riziko povodňových situácií
v celom povodí Ondavy až po jej sútok s riekou Bodrog, ako aj v ďalších
južných povodiach smerom k Čiernemu moru.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter