Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Hurajovej stará mama je rodáčka zo Zborova!

Divadelná inscenácia
Meno bola v stropkovskom kultúrnom dome odohraná dňa 14. mája
2019. V nej stvárnila tehotnú Vincentovú priateľku Annu. Túto postavu
hrala po jej odskúšaní deväť mesiacov autenticky, tehotná. Poznáme ju zo
seriálu Som mama, kde stvárňuje slobodnú a ľahkovážnu Angeliku.
V osobnom živote je mamou troch detí. Darí sa jej zladiť súkromný život
s profesionálnym. Lucia Hurajová.

Je niečo čo vás na východnom Slovensku
očarilo?

Očarilo nás viacej veci na východnom Slovensku. Konkrétne na tomto zájazde
nás očarili nádherné drevené kostolíky v Príkrej, Bodružali a Miroli,
ktoré sme navštívili. Absolútne ma ohúrilo Múzeum Andyho Warhola
v Medzilaborciach, kde sme mali šťastie mať za sprievodcu samotného pána
riaditeľa. Okrem toho nás cestou medzi Svidníkom, Michalovcami, Stropkovom a
Medzilaborcami fascinovala príroda, ktorú sme videli. Naozaj východným
Slovenskom sme boli nadšení. Keďže moja stará mama je rodáčka zo Zborova,
tak veľmi dobre viem, aké krásne je východné Slovensko.
Ako sa cítite v postave tehotnej Vincentovej priateľky Anny,
ktorej ste sa bravúrne zhostili v divadelnej hre pod názvom
Meno?

V prvom rade ďakujem za pochvalu. Cítim sa v nej veľmi dobre. Musím vám
prezradiť jednu vec. Keď som naskúšala túto postavu, tak veľmi krátko na
to, som otehotnela. Takže som ju deväť mesiacov hrala naozaj autenticky a
tehotná. Teraz zase naopak, si tak nostalgicky spomeniem, ako v mojom brušku
boli moje dievčatá Izabela a Sofia. Mám tu postavu naozaj veľmi, veľmi
rada.
Ste mamou troch detí, nájdete si čas aj pre
seba?

Áno samozrejme, nájdem, pretože veľa cestujem práve napríklad s divadlom.
To znamená, to sú tie chvíle, kedy mám čas aj pre seba. Vtedy
najčastejšie beriem so sebou knižky, filmy, ktoré som si nestihla pozrieť.
Beriem si divadelné hry, ktoré si chcem prečítať, aby som mala prehľad.
Celkovo sa snažím udržiavať najmä v mentálnej kondícii, ktorá je podľa
mňa dôležitá na to, aby potom aj tá fyzická kondícia nezaostávala. To je
môj recept, keď má človek všetko dobré usporiadané v hlave a je
šťastný, tak sa to väčšinou prejaví aj navonok.
Čo vám dalo štúdium na Vysokej škole múzických
umení?

V prvom rade mi dalo nesmierne veľa vedomostí. Som veľmi vďačná za toto
štúdium, ktoré som zhodou okolností skončila s červeným diplomom.
Keďže ma tie veci naozaj nesmierne zaujímali, nebolo pre mňa zložité mať
dobrý prospech. Okrem toho som tam stretla kamarátov na celý život, aj
režisérov a tiež kolegov hercov, s ktorými dodnes udržiavam vzťahy či
už pracovné alebo priateľské.
Bolo pre vás náročné obhájiť doktorát
z teatrológie?

Opäť to súvisí s tým, že v prvom rade som robila niečo čo ma zaujíma,
zaujímalo v tom čase. Zhodou okolností som robila monografiu, v ktorej som
mapovala inscenáciu Cyrana z Bergeracu na slovenskej profesionálnej
divadelnej scéne. Tá téma mi bola veľmi blízka. My sme krátko na to
s Túlavým divadlom aj Cyrana z Bergeracu naštudovali v divadelnej hre Svet
podľa Cyrana. Jej autorom je Jakub Nvota. Bolo to náročné, ale mala som
fantastickú pani profesorku, pani profesorku Šimkovú, ktorá ma štyri roky
viedla, no a napokon som teda úspešne tento doktorát ukončila.
Vraj ste študovali pri pani profesorke Božidare Turzonovovej. Ako
si spomínate na to obdobie? Aký vplyv na vás mala pani
Turzonovová?

Áno, pani profesorka Božidara Turzonovová bola zase pre zmenu mojou
profesorkou herectva. Mali sme naozaj vynikajúci vzťah. Ona bola nesmierne
chápavá, ale zároveň bola na nás v istom zmysle prísna, ale iba do tej
miery, do ktorej to bolo potrebné. Nikdy, akoby na nás sa zbytočne ani
nemračila, ani nás nehanila, práve naopak, vždy bola veľmi racionálna. To
som na nej vždy obdivovala. Vždy prinášala pripomienky, alebo podnety, pre
toho človeka, ktoré mu pomohli, ktoré ho jednoducho posunuli dopredu a ktoré
ho nikdy neudupali. Takže, ja si na to obdobie pamätám veľmi dobre a pani
Božidara, je dodnes nie len mojim veľkým vzorom, ale hlavne človekom,
ktorého mám nesmierne rada. Stretávame sa teraz samozrejme po uliciach,
pretože bývame neďaleko seba. Vždy ju veľmi rada vidím, je to taký
človek, ktorého som si prirodzene priniesla aj do osobného života ako
obľúbenú osobnosť. Aký vplyv na nás mala pani Turzonovová, alebo na mňa
konkrétne, mala ten, že som istý typ je prístupu k herectvu prirodzene
prebrala a to bol práve ten racionálny spôsob, to znamená, že ona nás
nútila, aby sme naozaj každú intonáciu sa naučili hovoriť, nie len
prirodzene a nie len autenticky, ale tak aby tá intonácia vychádzala jednak
z vnútra, z toho premýšľania, ako človek ako postava premýšľa, alebo
herec ako postava premýšľa. A aby naozaj potom sme dokázali to dať navonok
najavo. To sú možno komplikované veci pre ľudí, ktorí sa herectvom
nezaoberajú. Musím povedať, že pre mňa bolo teraz aj veľkou výzvou
prebrať štafetu na plese v opere a byť moderátorkou plesu v opere, práve
po nej. Nechala som si od nej poradiť, rada som sa s ňou stretla a pýtala
som sa na jej skúsenosti. Som šťastná, že bola na toľko láskavá, že mi
nejaké dobre rady dala aj teraz v tomto období, kedy už dávno nie som jej
žiačkou.
Primárne ste herečka no občas moderujete. Čo pre vás rola
moderátorky znamená?

Ja to vždy vnímam ako niekto, kto je akoby zástupcom hostiteľa tej akcie. To
znamená, že keď mi dá ten hostiteľ takú dôveru, že ja mám za neho
v istom zmysle vystupovať, týchto ľudí privítať a urobiť všetko preto,
aby sa cítili na nejakej akcii dobre, tak je to pre mňa taká milá a
zároveň reprezentatívna a veľmi zodpovedná rola. Vždy sa ju snažím
naplniť na dvesto percent, pretože viem, že vždy, keď niekto organizuje
nejakú spoločenskú udalosť, tak si na nej dáva záležať. Z toho dôvodu
by som bola veľmi nerada, keby som to bola práve ja, ktorá by bola
najslabším článkom.
Aké je vaše súčasné najväčšie prianie?
Akokoľvek to bude znieť ako najväčšie klišé tohto sveta, je to zdravie.
Pretože je to naozaj bezpodmienečné k tomu, aby sme mohli ďalej vôbec
rozmýšľať nad inými vecami. Nebudem sa rúhať a poviem, že je to zdravie
mňa, mojej rodiny a mojich detí, mojej mamy, môjho otca a tak ďalej, čiže
opäť mojich najbližších. Také súkromné prianie je asi to, stále mať
ako keby tú možnosť, byť aj dobrou mamou, aj tým deťom sa môcť venovať
a zároveň sa môcť akoby venovať tej profesii. Vedieť a mať taký istý
druh tej rovnováhy v živote, že aj pracovné aj mamičkovské povinnosti,
alebo rodinné povinnosti jednoducho nebudú si vzájomne prekážať. No a
ešte také úplne malilinkaté je, že by som sa teda rada pozrela do
všetkých tých krajín, ktoré mám v pláne tento rok vidieť a je to teda
moje vysnívané Arménsko pre túto chvíľu, tak dúfam, že sa mi to
podarí.
Jana Savčáková

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter