Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Fyzické a psychické násilie zanecháva na deťoch stopy na celý život

<h3>Lenka: „Najprv dostanete jednu facku, potom prosí
o odpustenie…“</h3>

<p>V súčasnosti sa stáva príčinou rozchodov či rozvodov všeličo. Ľudia
sa hádajú kvôli finančným problémom, odlišným názorom na výchovu detí
či neuspokojivému sexuálnemu životu. Ďalším a čoraz častejším
dôvodom je týranie, psychické alebo fyzické. Názor na túto formu
ubližovania nám povedala aj psychologička Alexandra Kohútová. Prezradila,
či sa vo svojej praxi stretáva aj s prípadmi, keď ženy týrajú mužov.
Svoje skúsenosti a menej pekné zážitky vyrozprávali ženy zo stropkovského
okresu, ktoré mali skúsenosti s psychickými či fyzickými tyranmi.</p>

<p><strong><em>„Problematika týrania je veľmi široká téma. V praxi sa
častejšie stretávame s týraním psychickým, i keď mnohokrát ľudia ani
netušia, že dané správanie ich partnera už môžeme klasifikovať ako
týranie. V prípade týrania žien sú najčastejšími páchateľmi násilia
ich partneri. U detí je to jeden alebo obaja z rodičov, prípadne nejaký
blízky príbuzný,“</em></strong> uviedla. Rozlišuje sa fyzické a
psychické týranie. O tyraniu ide aj vtedy, ak dochádza k sociálnemu,
ekonomickému či sexuálnemu násiliu. Medzi prejavy toho fyzického sa radí
napríklad sácanie, kopanie, bitie rukou alebo inými predmetmi, pálenie
cigariet na cudzom tele, pichnutie ostrými predmetmi. Násilie sa zvyčajne
stupňuje, dochádza k nemu čoraz častejšie a útoky sú čím ďalej tým
brutálnejšie. Medzi psychické týranie zahŕňame citové a slovné násilie.
Pri ňom dochádza k ničeniu pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia.
K tejto forme násilia patrí napríklad zosmiešňovanie na verejnosti,
urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie, výbuchy zlosti,
nadávky. <strong><em>„Veľmi časté sú výroky, že žena sa zbláznila, je
psychicky chorá, namýšľa si,“</em></strong> priblížila A. Kohútová.
Sociálne násilie je také správanie muža voči žene, ktoré má za cieľ
izolovať ju. Patrí tu bránenie v styku s rodinou alebo priateľkami či
priateľmi, uzamknutie v byte, zablokovanie telefónu. Ekonomické násilie
predstavuje zneužívanie moci pri disponovaní finančnými prostriedkami. Muž
obmedzuje prístup ženy k peniazom, neposkytuje financie na chod
domácnosti, zakazuje partnerke chodiť do práce, tají výšku svojho príjmu
a majetok. Na druhej strane kontroluje príjmy ženy a necháva celú
zodpovednosť a pokrytie potrieb spoločného bývania na jej pleciach.
Sexuálne násilie zahŕňa všetky sexuálne aktivity, ktoré sú žene
nanútené a sú jej vyslovene nepríjemné. Ako sme už v úvode spomenuli,
zaujímalo nás, či sa stretáva aj s prípadmi, keď nežnejšie pohlavie
týra muža. <strong><em>„ženy vzhľadom k svojej telesnej konštrukcii,
ktorá je zvyčajne útlejšia ako tá mužská, nevyužívajú fyzické
násilie. Uchyľujú sa skôr k psychickému týraniu, manipulujú, vydierajú,
zastrašujú, dehonestujú, ponižujú, urážajú, znižujú partnerovu
hodnotu, vykresľujú ho ako neschopného, nedostatočného v rôznych
oblastiach bežného života,“</em></strong> hovorí. Občas sa môže stať,
že ľudia, ktorým je takto ubližované, hľadajú pomoc na polícii, na
oddelení sociálnej starostlivosti, či na súde, avšak neúspešne. Kvôli
tomu prestanú týmto inštitúciám dôverovať a viac už pomoc od nich
nežiadajú. Stáva sa, že dochádza k zľahčovaniu násilia tým, že sa
klasifikuje ako hádka či menšie nedorozumenie partnerov. A to zo strany
spomínaných inštitúcií, rodiny či známych. <strong><em>„Domáce
násilie nie je jav vyskytujúci sa náhodne, jednorázovo. Ide o určitý
cyklus, ktorý sa opakuje. Tvoria ho fázy napätia, agresivity, násilia,
následné striedanie fázou ‚medových týždňov‘ a popretia (‚vlastne
sa nič nestalo‘),“</em></strong> podotkla psychologička. Nedá sa presne
určiť, aký typ ľudí podľahne tyranom. Sú však isté povahové
vlastnosti, ktoré môžu viesť k tomu, že sa človek ľahšie stane obeťou
násilia. Je to napríklad nízke sebavedomie, tendencia sebaobviňovania, obavy
zo samoty, vysoká potreba mať partnerský vzťah. Prípadne, ak sa
v biologickej rodine obete vyskytovalo týranie, môže ho vnímať ako
prirodzenú súčasť rodinných vzťahov. Chorobná žiarlivosť a následky
vyvodené z nej často prinášajú psychické týranie. Ako spoznať už včas
prehnaného žiarlivca či manipulátora? Aj na túto problematiku sme sa
spýtali odborníčky Alexandry Kohútovej. <strong><em>„Chorobne žiarlivý
človek má zvyčajne nízke sebavedomie, je krehký, neistý, preto potrebuje
veci kontrolovať. Obáva sa, že svojho partnera môže stratiť, obviňuje ho,
chce ho zneistiť , snaží sa ho k sebe pripútať. Svojim správaním
znepríjemňuje, často až znemožňuje vzájomné spolužitie. Medzi varovné
signály patrí nadmerný záujem (kde som, s kým som, čo robím), či už vo
forme telefonátov alebo SMS správ počas celého dňa. Zradné je to v tom,
že nám takýto záujem môže spočiatku lichotiť. Je však veľmi
dôležité odlíšiť ho od kontroly. Ďalším zo signálov je, ak sa vás
pokúša ‚odstrihnúť‘ od vašich priateľov a rodiny, vyvoláva vo vás
pocit viny, vyžaduje dôkazy lásky, kontroluje vám telefón, maily. Potrebné
je zdôrazniť, že všetky tieto aktivity robí spočiatku veľmi rafinovane a
trvá určitú dobu, kým si uvedomíme, že nás to v skutočnosti obmedzuje a
vtedy nastáva problém. Ak sa dožadujeme väčšej slobody a dôvery, môže
to u žiarlivca a manipulátora vzbudiť až agresívne tendencie. Takýmto
ľuďom sa dá pomôcť len v prípade, ak sú ochotní priznať, že majú
problém a chcú ho riešiť. Namieste je dlhodobá psychoterapia, párové
poradenstvo, prípadne je vhodné zvážiť určitý čas
i farmakoterapiu,“</em></strong> vysvetľuje. Alexandra Kohútová spresnila
aj to, aký dopad na psychiku detí má násilie v rodine a či si z neho
môžu odniesť traumy do dospelosti. Je rozdiel, či je tyrania páchaná na
deťoch alebo medzi ich rodičmi. Akákoľvek jej forma však negatívne vplýva
na psychický vývin dieťaťa a jeho život v dospelosti. Môže spôsobiť
pomočovanie, nočné mory, obhrýzanie nechtov, zajakávanie, bolesti bruška,
hlavy, či iné psychosomatické ťažkosti. Dieťa zvyčajne pôsobí plachým,
neistým, uzavretým dojmom alebo zas opačne, môže byť nepokojné,
výbušné až agresívne. <strong><em>„Na vysvetlenie závažnosti
dlhodobého násilia v rodine, čiže neuspokojovania potrieb dieťaťa, si
môžeme požičať názor renomovanej detskej psychologičky pani doktorky Evy
Reichelovej, ktorá tvrdí, že jednorazové znásilnenie je pre dieťa menej
traumatizujúce a je jednoduchšie (samozrejme, nie ľahké) odstrániť
dôsledky takejto traumy ako pri dlhodobom týraní dieťaťa. Keď som
prvýkrát počula tento názor, bolo to pre mňa šokujúce. Po chvíľkovej
úvahe a skúsenostiach z praxe sa však stotožňujem s týmto názorom. Aj
na základe tohto tvrdenia si môžeme vytvoriť predstavu o tom, aké
ďalekosiahle dôsledky na psychiku dieťaťa, a tým aj na jeho život
v dospelosti, môže mať psychické a fyzické týranie. Veľmi dôležité je
poskytnúť takýmto deťom a všetkým obetiam domáceho násilia adekvátnu
starostlivosť,“</em></strong> podotkla. Ľudom, ktorí sú týraní, je
možné pomôcť absolútnou dôverou, nespochybňovaním ich tvrdení,
nezľahčovaním situácie. Je potrebné vyvinúť snahu pre to, aby sme ich
dostali z tohto negatívneho prostredia, vyhľadať pomoc v inštitúciách,
ktoré sú na to zriadené. Na záver psychologička Alexandra Kohútová
vyjadrila svoj názor na odpustenie psychického či fyzického týrania.
<strong><em>„Vždy a pre každého je dobré iným prepáčiť. Ale to
neznamená, že ostávam v danom prostredí, nechávam si ubližovať a
zatváram pred všetkým oči. Násilník sa často v období spomínaných
medových týždňov ospravedlňuje a sľubuje, že sa to už nebude opakovať.
Obete tyranie zvyčajne potrebujú odbornú psychologickú pomoc, kde dokážu
odpustiť sebe i človeku, ktorý im ubližoval a môžu sa tak pohnúť ďalej
a žiť svoj lepší a nový život.“</em></strong> Lenka nám porozprávala
o tom, ako sa jej päťročné manželstvo zmenilo na nočnú moru.
<strong><em>„Bol to chlap, po ktorom som vždy túžila. Páčil sa mi nielen
výzorovo, ale obdivovala som aj jeho úžasnú povahu. To však netrvalo dlho.
Z rodného stropkovského okresu sme sa odsťahovali na ďaleký západ. Obaja
sme sa tešili, že si nájdeme lepšiu prácu, spoznáme nových
ľudí,“</em></strong> spomína. Táto mladá žena mala ružové okuliare
veľmi dlho. Netreba sa jej však čudovať, keďže zo začiatku sa jej
bývalý manžel správal ozaj ukážkovo. To, čo nastalo o pár rokov
neskôr, sa jej ani nesnívalo. <strong><em>„Manžel začal čoraz častejšie
piť. Milovala som ho, a preto som to najprv tolerovala. Stále som dúfala, že
sa niečo zmení. Opak bol však pravdou. Čím ďalej, tým to bolo horšie.
Okrem toho, že bol neustále naliaty v alkohole, ma začal aj fyzicky
napádať. Viete ako to býva. Najprv dostanete jednu facku, potom prosí
o odpustenie, vy samozrejme prepáčite s vierou, že sa to viac nebude
opakovať. Fyzické útoky boli čoraz častejšie a brutálnejšie. Príbuzní
mi neustále dohovárali a presviedčali ma, aby som sa s ním rozviedla.
Nebolo to pre mňa jednoduché, ale žiť život s tyranom a opilcom nie je
prechádzka ružovou záhradou. Našťastie, naše manželstvo bolo bezdetné,
vďaka tomu nás celkom rýchlo rozviedli,“</em></strong> hovorí. Lenka
spomenula, že pred súdnou sieňou si dokonca pred ňou kľakol, plakal a
prosil, aby mu odpustila. Bola však našťastie natoľko silná, že za
všetkým urobila ráznu bodku. <strong><em>„Som rada, že už mám od neho
pokoj. Myslím, že som mala ešte celkom šťastie. Horšie by to bolo
v prípade, ak by sme spolu mali deti alebo ak by nás nechceli
rozviesť,“</em></strong> myslí si. Zároveň dodala, že obdivuje samú seba
za to, že dokázala nájsť v sebe toľko sily a začať nový život. Anna je
matkou troch detí. Problémy v jej manželstve sa začali približne po
ôsmich rokoch. Jej partner sa dostal do problémov v práci, začal
intenzívne piť a prešlo to až k agresívnym sklonom, ktoré boli určitým
odrazom jeho psychiky poznačenej z detstva. <strong><em>„Všetko to trvalo
12 rokov. Dopomohol k tomu alkohol a problémy, ktoré vyústili do
nekontrolovateľných výbuchov, urážok. Tiež mal sklony k fyzickým
útokom. V tom čase bola mojou morálnou podporou najmä mama, no došlo to
až do štádia, že som musela navštíviť psychiatra a brať
lieky,“</em></strong> podotkla. Anna spomína, že sa pokúsila pohroziť aj
rozvodom, no márne. Nastal pravý opak. <strong><em>„Pomoc od jeho rodiny som
ani nečakala. Vedeli, aký manžel je, no nemali záujem s tým nič robiť.
Okolie sa k tomu stavalo nezainteresovane, nereagovali, len sa prizerali. So
svojim trápením som sa zdôverila najbližším, rodine, no napriek tomu to
bol vždy ten istý kolobeh. Nepomáhali mu ani rady, dohováranie, nemal
záujem o liečenie. V súčasnosti je to lepšie, pomohlo tomu aj to, že sa
nechal nakoniec liečiť. Môj vzťah voči nemu je stále
chladný,“</em></strong> priznáva. Anna mu z časti odpustila, no nie
úplne. Ostali v nej predsa zlé spomienky a bolesť, ktorú už nikdy
nevymaže. ženám, ktoré majú podobný problém radí, aby sa rozviedli a
odišli čím skôr, pokiaľ majú kam, nemajú pozerať ani na deti. Práve
tie, najmä ak sú v mladšom veku, trpia najviac. Simona zas prežila dosť
neobvyklý druh psychického týrania. Jej bývalý manžel bol prehnane
poriadkumilovný a terorizoval tým nielen ju, ale neskôr aj ich malú dcérku.
<strong><em>„Chodili sme spolu pol roka, keď som otehotnela. Nie že by som
sa musela vydávať, ale ja som chcela. Bola som šťastná. Deň po našej
svadbe som hneď vedela, že to nebude na celý život. Manžel začal ukazovať
svoju pravú tvár. Bol schopný minimálne trikrát za deň vyupratovať celý
dom. Keď som robila poriadok ja, stále ma kontroloval, ľahol si, aby lepšie
videl, či náhodou niekde nie je prach. Bol to horor. Pamätám si, že počas
môjho prvého tehotenstva ma zavolal do kúpeľne a začal mi ukazovať, ako sa
má správne čistiť vaňa,“</em></strong> spomína. Simona sa s ním
snažila veľakrát otvorene porozprávať, chcela tento problém riešiť. On
sa jej však miesto pochopenia vysmial do tváre. Najväčšiu podporu mala od
svojich rodičov, priznáva, že keby nie ich, nevie, čo by robila. Po krátkom
čase Simona znova otehotnela. Mala však problémové tehotenstvo a tak musela
absolvovať potrat. <strong><em>„Po rozvode sa mi priznal, že mi to druhé
dieťatko urobil naschvál, aby si ma poistil,“</em></strong> podotkla.
<strong><em>„Spomínam si aj na situácie, keď sme cestovali autom. Dcérka
sa ručičkou dotkla okna a on ho hneď išiel umývať. Neskôr mi začal
vulgárne nadávať, obmedzovať ma. Doma som nemohla prijímať návštevy,
dokonca ani rodičia ma nemohli prísť pozrieť. Jeho auto som mala zakázané
používať, pretože si myslel, že mu ho rozbijem. Neraz sme s malinkou
dcérkou išli autobusom napríklad k lekárovi, pritom auto stálo na
dvore,“</em></strong> hovorí. Simona sa napokon rozviedla.
<strong><em>„Exmanžel sa najprv rozvádzať nechcel. Nakoniec sa však dostal
do takých finančných problémov, že si musel zobrať hypotéku. Odo mňa
vyžadoval, aby som si ju vzala spolu s ním. To som však odmietla. Uvedomil
si, že hypotéku dajú skôr rozvedenému, ako ženatému a tak s rozvodom
súhlasil. S našou dcérkou sa občas stretne, no veľký záujem o ňu
neprejavuje,“</em></strong> uzavrela.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter