Fašiangy znamenajú pre muzikantov prebdené noci, ale aj krásne zážitky

<p>Jedným z atribútov vydareného plesu je kvalitná hudobná produkcia.
Fašiangy sú nabité práve takýmito akciami a dá sa povedať, že pre
muzikantov sú istým spôsobom zaťažkávacou skúškou. Väčšinou hrajú
každý víkend, niekedy aj dve noci po sebe. Oslovili sme tri stropkovské
kapely, ktoré zo svojho pohľadu zhodnotili práve končiace obdobie plesov.
Skupiny PROSPEKT, SABA a HIC MUSIC nám okrem toho prezradili, na akých
akciách hrajú najradšej, aké piesne si publikum žiada najčastejšie, ale
aj to, ako zvládajú situácie, keď hrajú dve noci po sebe.

<p>Skupina PROSPEKT vznikla v roku 1986. Jej produkciu poznajú nielen ľudia
v Stropkove a v okolí, ale aj v ďalších slovenských mestách. Počas
fašiangov bavila sympatická partia osadenstvo štyroch plesov a dvoch svadieb.
„Ľudia si najčastejšie žiadajú evergreeny, hlavne naše,
slovenské. O novšiu zahraničnú produkciu je malý záujem. No a nesmú
chýbať ani ľudovky. Nám sa najlepšie hrá v Stropkove a v okolí,
pretože tu poznáme ľudí a spätná väzba je pre nás veľmi dôležitá.
Keď vidíme, že sa ľudia bavia, vyburcuje nás to k ešte lepším výkonom.
Okrem toho, lepšie poznáme vkus domácich. Keď prídeme do cudzieho
prostredia, je to také neosobné, chýbajú nám pre náš región typické
spontánne reakcie zabávajúcich sa,“
povedal nám Milan
Jakubčo z PROSPEKTU. A ako chlapci zvládajú dve akcie po sebe? Pokiaľ ide
o plesy, dokážu ich takto odohrať. Iné je to so svadbami. Noc pred nimi
zásadne nehrajú inde, aby podali maximálny výkon. „Ľudia na
hudobníkoch únavu spoznajú a bolo by nefér prísť hrať na svadbu v nie
najlepšej forme kvôli predošlej prebdenej noci,“
myslí si
bubeník. Skupina SABA baví ľudí po celom Slovensku a v susednom Poľsku od
roku 1997. V práve končiacej plesovej sezóne odohrala štyri plesy a jednu
svadbu. Klávesák Vlado Michal nám povedal, že hudobný vkus závisí od
zloženia zabávajúcich sa, najčastejšie však zaznieva požiadavka striedať
ľudové pesničky s modernými. Preto musí mať kapela dostatočne široký
repertoár, aby dokázala uspokojiť požiadavky čo najširšieho spektra
ľudí. So situáciami, keď prebdeli dve noci po sebe, má SABA bohaté
skúsenosti. „Takýto prípad sme mali aj predminulý víkend.
V piatok 8. februára sme hrali na Valentínskom plese a v sobotu
9. februára na Plese Stropkovčanov. Takéto náročné noci sa dajú
zvládnuť len za predpokladu, že sa po prvej akcii poriadne vyspíme a potom
sa musíme snažiť odprezentovať tak, aby na nás ľudia nezbadali žiadnu
únavu.“ Vlado Michal si zaspomínal aj na najvydarenejšie akcie. „Bolo ich
samozrejme veľmi veľa. Za všetky spomeniem Valentínske plesy, kde je vždy
fantastická atmosféra a super nálada. Možno preto, že sa tam chodia baviť
mladí ľudia. Nikdy nezabudneme ani na svadbu v Poľsku, ktorá trvala dva
dni, takže sme na nej dve noci po sebe hrali. Bolo tam vynikajúco, odniesli
sme si odtiaľ krásne zážitky.“
Rodinná kapela HIC MUSIC,
ktorá v terajšom zložení funguje už 13 rokov, žne úspechy doma aj
v zahraničí. Je žiadaná na Slovensku, ale aj v Poľsku, Rakúsku či
Čechách. Počas tohtoročných fašiangov odohrala v priemere tri plesy a tri
svadby mesačne. „Hudobný vkus ľudí závisí od toho, v akom
štáte hráme. Slováci si želajú slovenské piesne, Rakúšania svoje,
Poliaci, Česi tiež. Vo všeobecnosti bežní konzumenti obľubujú najmä
latino rytmy,“
povedal nám líder skupiny Daniel Hic st. Na
otázku, ako zvláda šnúru viacerých akcií po sebe, sme dostali zaujímavú
odpoveď. „Po účinkovaní v zahraničí už mám tréning.
Sedem rokov som odohral v Švajčiarsku, Nemecku a Holandsku. Tam sme fungovali
nonstop tri až štyri týždne s jedným dňom voľna. Od utorka do nedele sme
museli podávať stopercentný výkon. V Holandsku sa dokonca ťahalo 30 dní
vkuse bez jediného dňa voľna.“
Čo je možno paradoxné,
Hicovcom sa najlepšie hrá mimo rodného mesta. Majú totiž pocit, že
„vonku“ sú ľudia vnímavejší a vedia viac oceniť skutočné
muzikantské umenie. „V iných slovenských mestách a
v zahraničí sme často odmeňovaní búrlivým potleskom, nadšenými
úsmevmi, standing ovation, čo sa nám v Stropkove nestáva. Asi platí staré
známe, že doma nie je nikto prorokom,“
myslí si D. Hic. Na
záver dodal, že pre hudobníkov sú najkrajšou odmenou šťastné usmiate
tváre a roztancovaní ľudia. Počas kariéry si s kapelou, ktorej členmi sú
jeho tri talentované deti, takýchto krásnych okamihov užil neúrekom.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter