Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Domáce násilie sa odohráva v dvoch cykloch: striedajú sa obdobia násilia a relatívneho pokoja

D. Džobanik: „Neraz začína veľmi nenápadne“

Bez násilia by mal byť každý jeden deň. Opak je však pravdou. Útoky
mávajú fyzický, psychický, ale aj sexuálny charakter. Časté je tiež
domáce násilie, o ktorom nám viac porozprával hovorca Krajského
riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Daniel Džobanik.

„Život, zdravie, sloboda či iné práva sú hodnoty
spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Ak dochádza k ich ohrozeniu
alebo porušeniu, je potrebné zasiahnuť. V ideálnych prípadoch
preventívne, no niekedy dochádza k násiliu bez varovania. Pre obete je
oznámenie polícii isto ťažké rozhodnutie. Zvlášť, ak je útočník
blízka osoba. No ani príbuzenský vzťah nikoho neoprávňuje páchať
trestnú činnosť. Policajný zbor chráni všetkých, preto by poškodení
nemali váhať a s dôverou sa môžu kedykoľvek obrátiť na políciu.
Násilie nemusí oznámiť len obeť, ale ktokoľvek, komu na iných
záleží.“
Zaujímalo nás, ako môžeme pomôcť, ak sme
svedkami domáceho násilia. „Svedectvo je dôležité najmä do
budúcna, aby mohla polícia takémuto páchateľovi zabrániť v pokračovaní
trestnej činnosti, poskytnutie svedectva chráni ostatných pred prípadnou
recidívou a samozrejme pomáha k zadržaniu alebo vypátraniu páchateľa.
Ochota svedčiť a poskytnúť obraz o násilnom trestnom čine je jedným
z predpokladov, aby mohol byť násilník postavený pred súd a za svoje
konanie niesol zodpovednosť. Neváhajte ihneď privolať políciu a udalosť
oznámiť, pretože ide o bezpečnosť obetí domáceho násilia, ktorými
môžu byť aj deti. Podstatné je poskytnúť obetiam násilia prvú pomoc
podľa možností, ak si to situácia vyžaduje. Netváriť sa, že sa nič
nedeje, že o ničom nevieme a dať najavo možnosť podpory poskytnutím
svedectva. Nepoužívať terminológiu, ktorá vec zjednodušuje nahrádzaním
násilia zjemňujúcimi slovami ako hádka, konflikt a podobne,“

zdôrazňuje D. Džobanik. Podľa psychológov je normálne, ak osoby, ktorých
reakcie boli poznamenané intenzívnym strachom, bezmocnosťou alebo hrôzou,
opätovne prežívajú traumatickú udalosť v spomienkach, v snoch a
vyhýbajú sa podnetom, ktoré traumu pripomínajú. Takýto stav môže trvať
aj šesť mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Ide však
o normálnu a prirodzenú reakciu na nenormálnu situáciu. Pre zmiernenie
následkov traumy je vhodné obrátiť sa na odborníkov (psychológ,
psychiater). Takúto pomoc by mali vyhľadať osoby, ktoré zažili alebo sú
svedkom udalostí týkajúcich sa zabitia, vyhrážania sa alebo ublíženie na
zdraví inej osobe. Tiež, ak boli vystavené výnimočnému psychickému alebo
fyzickému stresu počas kratšieho alebo dlhšieho časového obdobia. Domáce
násilie je špecifické v tom, že k nemu dochádza v intímnych vzťahoch
medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide
o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť a to
ponižovaním a vyvolávaním strachu, slovným, fyzickým a citovým týraním.
Obeť je vystavovaná násiliu zas a znova, pretože medzi ňou a páchateľom
je blízky vzťah. Domáce násilie sa odohráva „bez svedkov“ a medzi
osobami, ktoré majú alebo mali k sebe blízky vzťah. Ide o jediný trestný
čin, kde páchateľ neopúšťa „miesto činu“ vďaka určitej tolerancii,
často ani neočakáva, že jeho správanie bude potrestané, alebo odsúdené.
„Neraz začína veľmi nenápadne (znevažovaním, kontrolou,
ponižovaním), tak, že si obeť v počiatkoch prejavy domáceho násilia
často ani nevšimne. Pokiaľ sa hneď na začiatku domáce násilie nezastaví,
opakuje sa a zintenzívňuje sa. Domáce násilie sa odohráva v cykloch –
striedajú sa obdobia násilia a relatívneho pokoja. V násilnom vzťahu sa
prejavujú tri faktory: láska, nádej (že sa partner zmení) a strach. Cyklus
domáceho násilia, v ktorom sa strieda obdobie ‚medových týždňov‘,
narastajúce napätie, konflikt a ‚zmierňovanie‘ sa tak stále opakuje so
stupňujúcou tendenciou.“
Domáce násilie nie je možné
zameniť s partnerskou hádkou či „manželským konfliktom“. Pri hádke
totiž proti sebe stoja dve približne rovnoprávne osoby, ktoré sú
v podobnom postavení a vymieňajú si názory. V prípadoch domáceho
násilia ide o bezmocnú a vystrašenú obeť, ktorá sa obáva trestu či
napadnutia a páchateľa, ktorý sa použitím moci snaží obeť ovládať a
donútiť k tomu, čo chce on. Formy domáceho násilia sú rôzne. Fyzické
násilie zahŕňa všetky formy násilného zaobchádzania: bitie, sácanie,
kopanie, ťahanie za vlasy, pálenie cigaretami, pichnutia ostrým predmetom,
ohrozovanie zbraňou, postrelenie, až po vraždu. K psychickému násiliu
patrí citové a slovné týranie – nadávky, obviňovanie, ponižovanie,
zosmiešňovanie na verejnosti, osočovanie, výbuchy zlosti, vyhrážanie,
odopieranie spánku alebo potravy. Psychické násilie narúša sebahodnotenie
obete a jej psychické zdravie. Časom ženy stratia presvedčenie o vlastnej
hodnote, identite a pocitoch, svojich právach a schopnosti riadiť vlastný
život. Pri sociálnom násilí sa často používa izolácia ako nástroj na
manipuláciu a kontrolu obete. Patrí sem bránenie v kontakte s rodinou alebo
priateľmi, uzamknutie v byte, zablokovanie telefónu, prenasledovanie,
nečakané „kontrolné“ návštevy a podobne. „Nikto nemá
právo druhého ponižovať, obmedzovať ho, či mu fyzicky ubližovať.
Najčastejšie sa ho dopúšťajú muži na ženách,“

uzavrel.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter