alt=““ class=“img-left alignleft“ />„Z mnohých vecí
som mal radosť, ale zažil som aj sklamania.“</h3>
<p>Koncom júna sa so stropkovskou farnosťou rozlúčil doterajší dekan Ján
Švec Bilý, ktorý tu pôsobil od 1. júla 2003. V krátkosti priblížime
jeho životopis. Po skončení základnej a strednej školy bol v roku
1961 prijatý na Bohosloveckú fakultu sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a
taktiež do kňazského seminára. Podľa vlastných slov na fakulte získaval
učenosť a v kňazskom seminári zbožnosť.</p>
<p>5. júna 1966 bol ako 22-ročný vysvätený za kňaza. Doposiaľ pôsobil
v piatich farnostiach – Snina, Sobrance, Michalovce, Hanušovce a Stropkov,
najprv ako kaplán, potom farár, vicedekan a okresný michalovský dekan.
V našom meste pôsobil od roku 2003 ako farár, dekan a po povýšení
farského kostola na Diecézne sanktuárium ako jeho rektor. Mimo kňazskej
pastorácie ho cirkevní predstavení poverovali prácou i na ďalších
postoch v liturgií, stavebnej, právnej komisii a Slovenskej charite. Otec
arcibiskup Alojz Tkáč ho vymenoval za sudcu Metropolitného tribunálu
v Košiciach. Bol členom Komisie pre pastoráciu Rómov, pre formáciu
mladých kňazov, a taktiež členom Kňazskej rady a Rady pre farárov. Do
Stropkova ho poslal arcibiskup Alojz Tkáč a do úradu ho na stropkovskom
odpuste uviedol terajší košický arcibiskup Bernard Bober.<br>
Pri tejto príležitosti otec biskup povedal: <strong><em>„Uvidíte, čo
všetko vám tu urobí.“</em></strong> Podľa vyjadrenia J. Šveca Bilého ho
tieto slová zaväzovali k tomu, že musí ponúknuť všetky svoje sily ako
k duchovnému, tak aj k spoločenskému pozdvihnutiu farnosti i mesta
Stropkov. <strong><em>„Po príchode do Stropkova som verejne vyznal, že
žijem v intenciách dvoch kňazských hesiel – Nech sa nesklamú tí, čo
dúfajú v Teba, Pane (primičné motto) a Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš,
že ja Ťa milujem (jubilejné heslo). To znamená chrániť sa všetkého, čo
by niekoho mohlo pohoršiť a žiť v láske k Cirkvi a k ľuďom.
I v poverovacom dekréte biskup napísal, aby som neúnavným ohlasovaním
evanjelia a láskyplnou kňazskou službou dokázal každodenne sprítomňovať
Dobrého Pastiera,“</em></strong> spomína bývalý stropkovský dekan. Jeho
hlavnou prioritou v Stropkove bolo šíriť okolo seba ľudskosť, posilňovať
duchovný život a chrániť ľudí pred modernými bludmi. Povolal misionárov
redemptoristov, ktorí osem dní obnovovali farnosť. Ďalšou prioritou bola
podpora a posilňovanie duchovných spoločenstiev vo farnosti, lebo bez nich by
upadala. <strong><em>„Mal som úmysel, že postavíme novú farskú budovu,
avšak túžba po oprave kláštorného kostola bola silnejšia, a tak za dva
roky bola prevedená jeho generálna oprava. Súčasne sa pripravovali byty
v podkroví na fare, aby sa tu kapláni mohli ubytovať. Začalo sa s veľkou
opravou Katolíckeho domu, ktorý bol pred sedemdesiatimi rokmi postavený za
účelom záchrany mládeže. I súčasná mládež potrebuje záchranu. Oprava
trvala dva roky. Oddychovať nebolo kedy, lebo bolo treba urobiť rekonštrukciu
zvonov, ktoré už niekoľko rokov nezvonili, iba
z reproduktorov,“</em></strong> zrekapituloval a zdôraznil, že najväčšou
snahou bolo povýšenie stropkovského farského kostola na baziliku minor, čo
sa však nepodarilo. Svoje úsilie potom nasmeroval na vybavovanie titulu
sanktuárium. <strong><em>„Dôvod bol ten, že Stropkov je najstarším
miestom v strednej Európe, čo sa týka uctievania Panny Márie
Škapuliarskej. Preto bol Stropkov výnimočných mestom v minulosti, ale aj
v súčasnosti a budúcnosti. Moja snaha bola o to väčšia, že celé moje
kňazstvo je opreté o Pannu Máriu Škapuliarsku. Cítil som, že teraz je rad
na mne, aby som sa Jej odvďačil. Stalo sa to v roku 2011, keď bol kostol
vyhlásený za Diecézne sanktuárium,“</em></strong> ozrejmil duchovný.
V priebehu roka postavili v sanktuáriu nový 25-registrový nádherný
orgán, ktorý posvätil kardinál Jozef Tomko. <strong><em>„Aby svätý Ján
Pavol II., velikán tejto doby, apoštol Božieho milosrdenstva a živé
evanjelium bol prítomný a prebýval aj v Stropkove, bolo všetko pripravené
na postavenie malej kaplnky. Škoda, že to nebolo
realizované,“</em></strong> ľutuje. Symbolickou bodkou za jeho pastoráciou
v Stropkove bola snaha o postavenie sochy Jána Pavla II. Podarilo sa a
v súčasnosti stojí pred sanktuáriom. I z úcty k františkánom, ktorí
pred 400 rokmi prišli do Stropkova, stojí vznešená socha sv. Františka
Assiského pred kláštorným kostolom. Keďže sa v roku 2014 chystal odísť
zo Stropkova, urýchlil realizáciu veľkých misií v jarných mesiacoch.
Podieľal sa aj na organizácii farskej púte do Svätej zeme a na iné
pútnické miesta. A prečo vlastne J. Švec Bilý odchádza zo Stropkova?
<strong><em>„Som presvedčený, že môj čas sa naplnil. Moja pastorácia a
moje hlavné priority, ktoré som si stanovil pred dvanástimi rokmi, boli
naplnené. Teda s pokojom odchádzam a telesné a duchovné sily, ktoré ešte
mám, chcem použiť na iných postoch a miestach. Budem bývať v Hankovciach
v rodičovskom dome, vedľa sestry Helenky a švagra Jozefa. Biskupským
dekrétom sa stávam výpomocným duchovným pre Hankovce, kde sú vo farnosti
štyri kostoly a taktiež výpomocným duchovným pre stropkovský dekanát.
Takže vlastne ostávam vo svojom dekanáte. Budem naďalej pracovať na
Metropolitnom súde v Košiciach a všade tam, kde ma bude cirkev potrebovať.
Bude i viac času na modlitbu. A či neurobím oveľa viac, keď sa denne
pomodlím celé štyri ružence?“</em></strong> Odchádzajúci dekan spomenul,
že zažil v Stropkove veľa potešenia z toho, čo všetko sa mu podarilo
urobiť, najmä z prípravy mariánskych odpustov a iných slávností.
<strong><em>„Radosť som mal aj z vedomia, že Pán Boh naše snahy žehná a
robíme to aj pre Pannu Máriu, ktorá tu má už stáročia svoj pozemský
príbytok. Nerád to spomínam, ale mal som tu i dosť trápenia, sklamania,
nepochopenia aj neprajnosti. Bol som smutný z toho, že tí, ktorí mi mali
pomáhať, nepochopili svoje poslanie a úlohy a stávali sa mi prekážkou a
ťarchou. Toto všetko som sa snažil skrývať a na ľudí som sa napriek tomu
usmieval, veď takto mi v dekréte napísal biskup, že mám vystupovať
láskyplnou a ľudskou kňazskou službou,“</em></strong> posťažoval sa
bývalý dekan, ale vzápätí dodal, že všetkým odpúšťa a všetkých
odprosuje. <strong><em>„Ja už nemôžem prestať milovať Stropkovčanov,
veď je to moja posledná farnosť, ktorá už natrvalo ostáva v mojom srdci.
I Panna Mária nás v tom zjednocuje. Ďakujem všetkým za dôveru, za
podporu, za všetky prejavy dobrosrdečnosti, žičenia, povzbudenia, uznania a
za priateľstvo. Všetko, čo sme spoločne urobili, ostáva tu, v Stropkove,
pre vás. Prosím o modlitby, aby som svoj kňazský život prežíval
v znamení svojich kňazských hesiel. Ja som vaše modlitby vždy pocítil a
budem cítiť,“</em></strong> odkazuje veriacim a prosí, aby jeho nového
nástupcu pána dekana Miroslava Kyšeľu prijali s láskou, aby im bol dobrým
duchovným pastierom a aby tu tiež naplnil svoje priority. <strong><em>„Nech
je požehnaný Stropkov. Nech sú požehnaní všetci, ktorí tu žijú a budú
prebývať, všetci, ktorí tu budú prichádzať k svojej nebeskej matke Panne
Márii Škapuliarskej. Mal som vás rád a nesiem si vás vo svojom
srdci,“</em></strong> dodal na záver J. Švec Bilý.</p>
<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-bily-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/rozhovory-a-reportaze/2015-07/29-bily-01.jpg“ alt=““
/></a></td>
<td></td>
<td></td>
<td></td>
</tr>
</table>