Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Cigánski diabli postavili na nohy celú divadelnú sálu

„Stropkovské publikum bolo fantastické.

Temperamentní Východniari sa jednoducho nezaprú.“

Vystúpenie Cigánskych diablov (Gypsy Devils) možno plným právom
označiť za vrchol kultúrneho diania v Stropkove v tomto roku.
Najpopulárnejšia cigánska kapela na Slovensku sa v divadelnej sále
predstavila koncertom pripraveným špeciálne na nastávajúce vianočné
obdobie.

Cigánski diabli píšu od augusta 2007 novú kapitolu svojej existencie. Po
odchode Jána Berkyho Mrenicu ml. sa členom formácie stáva primáš –
husľový virtuóz Štefan Banyák. Najvýraznejšou osobnosťou tohto
hudobného zoskupenia však bezpochyby ostáva cimbalový mág Ernest Šarközi.
Ženský element v čisto mužskom zložení tým najkrajším spôsobom
prezentuje jeho manželka, violončelistka Silvia Šarköziová. Osemčlenný
orchester zožal v Stropkove obrovský úspech. Slovenské, cigánske, ale aj
židovské či grécke melódie v podaní cigánskych virtuózov presvetlili
najhlbšie vnútro poslucháčov, ktorí do posledného miesta zaplnili
divadelnú sálu. Tento rozhovor som robila so Silviou len pár minút po
nádhernom standing ovation, ktorým Cigánskym diablom vzdalo hold stropkovské
publikum. Nedá mi nespomenúť ešte jednu dôležitú vec. Hoci sú Cigánski
diabli hviezdami svetového formátu, mala som tú česť spoznať ich ako
bezprostredných, prirodzene skromných a veľmi príjemných ľudí.
V dnešnom svete veľmi vzácna kombinácia…
Od roku 2007 vás publikum pozná pod značkou Cigánski diabli.
V súčasnosti je však veľmi „populárne“ nahrádzať od nepamäti
zaužívané označenie cigánskeho etnika výrazom Rómovia.
Prečo?

Ja si myslím, že je úplne jedno, či nás niekto nazve Cigánmi alebo
Rómami. Pre mňa osobne a myslím si, že aj pre ostatných chlapcov z kapely,
bolo úplne prirodzené dať si názov Cigánski diabli. Cigáni alebo
Rómovia – to je úplne jedno. Sme to stále my. Pomenovanie Cigáni rozhodne
nevnímame ako niečo dehonestujúce. Asi je to tým, že sme hrdí na to, že
patríme práve k tomuto etniku. Rómovia a Cigáni sú dva úplne rovnocenné
pomenovania toho istého etnika.
Ste veľmi úspešnými ľuďmi, ktorí významným spôsobom
prispeli ku kultúrnemu a duchovnému bohatstvu našej krajiny. Veľa
príslušníkov cigánskeho etnika však nedokáže prekročiť vlastný tieň a
žije v katastrofálnych podmienkach. Vidíte nejaké východisko z tejto
neradostnej situácie?

Súčasné postavenie mnohých rómskych rodín má korene v minulosti. My, a
vlastne všetci úspešní Rómovia, sme mali to šťastie, že sme sa narodili
do rodín, kde sa veľký dôraz kládol na výchovu a vzdelanie. Všetci
Cigáni, ktorí sa úspešne začlenili do spoločnosti, pochádzajú z rodín,
kde niekoľko predošlých generácií prešlo určitým vývojom. Jedine
vzdelaním a výchovou sa dá niečo zmeniť. Len vychovaní a vzdelaní Cigáni
môžu byť rovnocenní s majoritnou spoločnosťou. Iná cesta neexistuje.
Žiadna pomoc, ani žiadne peniaze sveta nevyriešia rómsku problematiku.
Pokiaľ Rómovia nezačnú svoje deti k niečomu vychovávať a klásť dôraz
na vzdelanie, nebudú napredovať. Ak takéhoto posunu nie sú schopní
rodičia, musí rómske deti podchytiť štát. Iná cesta ako výchova a
vzdelanie totiž neexistuje.
Na koncerte ste hrali aj skladbu z filmu Schindlerov zoznam. Bolo
to nádherné, veľmi emotívne a mnohým to určite pripomenulo holokaust,
ktorí zasiahol aj cigánske etnikum. V súčasnosti sú rasovo motivované
útoky na dennom poriadku. Stretli ste sa s niečím
podobným?

Vďaka Bohu, s otvoreným rasizmom sme sa nikdy nestretli. Ale skrytý rasizmus
občas vycítime. Prejavuje sa napríklad tak, že niekto dehonestuje našu
prácu. Najčastejšie tým že vyhlási, že Cigáni majú hudbu v krvi. Toto
tvrdenie pokladám za istú formu rasizmu. Pretože nikto nedostane nič
zadarmo. Ani my. Ak chce ktokoľvek hrať najlepšie ako vie, v prvom rade je
za tým poctivá práca a hodiny driny. A to platí pre náš cigánsky
orchester rovnako ako pre ktorýkoľvek iný.
Pred viac ako rokom ste stáli pred veľmi ťažkým rozhodnutím.
Rozišli ste sa s Jánom Berkym Mrenicou ml. Vzal vám značku, ktorá mala vo
svete cveng – Diabolské husle. Hoci je v súčasnosti nad slnko jasné, že
publikum vás nadšene prijalo, nemali ste v tom období určité obavy, či sa
vám podarí presadiť aj bez neho?

V prvom rade nám zobral tú dôležitejšiu značku – Diabolské husle,
ktorú sme budovali spolu. Nie my sme sa rozhodli ísť bez neho, on odišiel od
nás s tým, že nám zobral aj značku Diabolské husle. Spočiatku sme naozaj
mali veľké obavy, pretože to, čo sme budovali 15 rokov, bolo nenávratne
preč. Zrazu sme museli začínať úplne od začiatku. Hoci musím podotknúť,
že orchester ostal prakticky v pôvodnom zložení a ostala nám aj hudba. Len
sme sa báli, či toto pochopia aj ľudia. Našťastie, všetko dobre dopadlo a
ľudia pochopili, že Diabolské husle bol len názov, ale to
najdôležitejšie, teda hudba, ostala.
Na koncerte v Stropkove ste hrali nádherné skladby rôznych
žánrov, rôznych etník. Zaznela klasika, slovenské, cigánske, grécke, ale
aj židovské a orientálne melódie. Mám pocit, že ste poslucháčom chceli
tlmočiť určitý odkaz lásky a tolerancie medzi všetkými národmi sveta.
Kto zostavuje repertoár? Má hlavné slovo váš manžel Ernest, alebo u vás
vládne v tomto smere demokracia?

Nápadmi sa na repertoári podieľame všetci. Skladby potom aranžuje Ernest a
ďalší dvaja členovia kapely. V podstate sa všetci vieme dohodnúť na tom,
čo nové sa bude robiť. Koncert zostavujeme tak, aby bol čo
najzaujímavejší pre poslucháča, aby tam boli rôznorodé skladby, aby sa
poslucháč na koncerte ani chvíľu nenudil. To je náš prvoradý cieľ.
Určite má každý člen orchestra nejakú svoju hudobnú
srdcovku…

Máme tú výhodu, že hráme rôzne žánre a hoci každý možno trošku
inklinuje k niečomu inému, dokážeme sa dohodnúť. Môžem povedať, že
každú zo skladieb, ktoré odzneli na tomto koncerte, môžeme označiť za
svoju srdcovku. Je to hudba, ktorá je nám veľmi blízka.
Od prvej myšlienky po výsledný efekt prejde určitý čas. Ako
dlho trvá príprava jedného nádherného koncertu?

Aj napriek tomu, že hráme už 15 rokov, sme stále takí zanietení, že keď
nás niečo napadne, na skúške to hneď zrealizujeme. So skladbou vyjdeme von
až vtedy, keď sme s ňou úplne zžití. V podstate je to veľmi rýchly
proces.
Hráte poväčšine folklór a klasiku. Počúvate aj iné hudobné
žánre?

Počúvame úplne všetko, skrátka dobrú hudbu. A je úplne jedno, či ide
o folk, džez, pop, klasiku alebo folklór. Myslím si, že je veľmi potrebné
počúvať kvalitnú hudbu rôznych žánrov, pretože inak by sa nedala robiť
dobrá hudba. Keby sme sa obmedzili len na jeden smer, naše koncerty by nemohli
byť také rôznorodé. Určite by sme neoslovili takú širokú škálu
publika.
Nadviažem na vašu poslednú vetu. Napriek tomu, že sa
prezentujete ako folklórny orchester, dokážete zaujať aj ľudí, ktorí inak
k folklóru vôbec neinklinujú. Čomu pripisujete túto
skutočnosť?

Bude to asi tým, čo som povedala. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí nám
povedia, že folklór veľmi nemusia, ale Cigánskych diablov majú radi.
Vysvetľujeme si to tak, že veľa ľudí má folklór spojený buď
s kapelami, ktoré hrajú slovenský, alebo cigánsky folklór. Tým pádom im
to príde trošku nudné. My sa snažíme hrať skladby rôznych žánrov,
rôznych národov a keď sa nám to podarí s vkusom spojiť do jedného celku,
zaujme to oveľa širšiu skupinu ľudí.
Prejdime na vaše koncerty. Čo všetko ste absolvovali v tomto
roku?

Máme taký nový projekt, v rámci ktorého spolupracujeme so symfonickými
orchestrami. Mali sme dva krásne koncerty s cyperským orchestrom na Cypre,
hrali sme aj so Zlínskou filharmóniou, účinkujeme s mnohými orchestrami po
celom svete. Toto je taká naša tohtoročná novinka. Takéto koncerty robíme
veľmi radi a môžem povedať, že sme s nimi pochodili celý svet.
Kde všade si budú môcť poslucháči vypočuť koncert,
s ktorým ste vystúpili v Stropkove a je zostavený špeciálne na toto
vianočné obdobie?

Budeme ho hrať v rôznych mestách Slovenska. Prvý koncert bude v Nitre,
potom v Topoľčanoch, v Bratislave, v Košiciach, v Žiline a v ďalších
mestách.
Nedá sa neopýtať na stropkovské publikum…
Bolo fantastické. Na východe hráme úplne najradšej. Toto hovoríme stále a
máme pocit, že ostatné regióny Slovenska sa na nás kvôli tomu možno už
aj trochu hnevajú. Na východe je však to najsrdečnejšie a
najtemperamentnejšie publikum. Ľudia tu vedia dať najbezprostrednejšie
najavo, čo sa im páči. Temperamentní Východniari sa skrátka nezaprú.
V súčasnosti vám vychádza nové CD. Aké bude?
Už túto stredu ho budeme krstiť. Naše nové CD-čko má názov Dobré časy.
Krst bude v bratislavskej Petržalke v hoteli Bontón. Krstiť budeme dobrým
belgickým pivom. Budú na ňom úplne nové skladby.
Na záver by som sa chcela opýtať na vašu dcéru Vanesku.
Účinkovala už dokonca aj v televíznom seriáli, po vás a Ernestovi zdedila
hudobný talent. Ako vidíte jej ďalšie smerovanie? Vyrastie z nej herečka,
alebo ďalšia členka Cigánskych diablov?

Zatiaľ je veľmi ťažké uvažovať o jej ďalšom smerovaní. Naša Vaneska
má tých talentov viac. Je ešte malá a baví ju veľmi veľa vecí. Mám
pocit, že najviac ju chytil spev a husličky. Uvidíme, ktorým smerom sa
v budúcnosti poberie.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter