Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Cesta za starým a predsa nepoznaným

Spoznávajme sa v EÚ navzájom

Mám vždy príjemný pocit, keď sa v cudzine vrátim na pekné miesto, kde
som už bol a kde sa mi páčilo. Vždy porovnávam, čo sa zmenilo a či je to
miesto krajšie. Tentoraz som bol v Briget´s Garden, neďaleko mesta Galway
v Írsku, na začiatku tejto jari.

Bol to úplne iný pohľad ako pred 3 rokmi, keď bolo leto a všetko bolo
v kvete, všade dookola rôzne farby kvetín, bol cítiť život a teplo.
Teplo, ktoré, možno sa mi to iba zdá, v tejto krajine chýba. Tá žltá
okrúhla vec na oblohe, ktorú tu sotva poznajú. Chýba, no možno iba mne.
Všetky štyri ročné obdobia za jeden deň! Čoby za jeden deň. Za pár
hodín! Mrazivú noc vystrieda sychravé ráno, doobeda príde jemnučký
dážď vo forme hustej rosy, a keď sa mraky na chvíľu rozostúpia a to
žlté čudo na chvíľočku nazrie na írsku zem, rýchlo zase zájde za vždy
plné mraky pripravené spustiť dážď, radšej na nás spustí krúpy, akoby
sa malo na nás pozerať. Príroda je všade na svete pekná. I v Írsku je
iná, ako u nás. Dreviny nie sú také mohutné ako u nás a nie sú tak
rozmanité, ale našli sme i mohutné stromy. Vo väčšinou kamenistej pôde
s tenkou vrstvou pôdy ani niet divu, že všetko je podstatne nižšie. Stromy
sú vystavené neustálemu vetru, takže niektoré sú až ohnuté vo smere
vetra a ak sú čiastočne zakryté napríklad nejakým návrším, akoby boli
pristrihnuté nožnicami len do výšky návršia a navyše ohnuté vo smere
vetra.
Počas prestávky v práci som si zašiel k malému domčeku, ktorý bol
postavený v „starom írskom“ štýle len asi 500 metrov od „našej“
záhrady. Domček stál hneď pri ceste, natretý vápnom, iste len nedávno a
so strechou z tŕstia. Veľmi podobný našim hlineným domom so slamenou
strechou, ktoré si mnohí z nás ešte pamätajú. Za domom bola navŕšená
rašelina, ktorá slúži ako palivo pre chladné noci. Nájdete ju kdekoľvek
pri ceste pripravenú na odvoz. Keď sme zbadali pri ceste neďaleké
rašelinisko, išli sme sa pozrieť. Zem čierna ako uhoľ, hovorí sa. Lenže,
toto bola naozaj rašelina. Kopala sa do hĺbky troch metrov a ešte stále bola
rašelina! Niet divu, že okrem trávy tam nič iné nerastie. Len tráva, ovce
a kravy. A ešte ohraničené pasienky. Navŕšené kamením alebo moderné,
s pletivom a s elektrickou ochranou. Našou úlohou však nebolo iba vnímať
krásy Írska, ale i postaviť crannoch. Toto staré obydlie starých
obyvateľov ostrova, ktoré je známe i vo Veľkej Británii. Vždy sa staval
na vode a bol len úzkym dreveným mostom spojený so zemou alebo bol vodou
aspoň obklopený. Nechýbala ani kolová hradba okolo týchto drevených
„budov“. Samozrejme, že sme navštívili i múzeum, kde takéto crannochy
boli už postavené, ale väčšina z nás ich už videla. „Zemné“
crannochy boli spolu s ďalšími budovami ohradené kolovými hradbami a
prístup do neho bol iba cez bažinu alebo úzku prístupovú cestu.
Jednoduchosť takéhoto obydlia bola až zarážajúca.
Kruhový priemer stavby bol vystavaný z dreva alebo z kamenia. Ak bol
z dreva, boli to koly zabité do zeme a vypletené tenkými drevinami,
zväčša lieskou. Potom pletivo bolo ohádzané hlinou. Na tieto koly alebo
kamenný základ bola postavená drevená lúčová konštrukcia, hore v jednom
bode spojená. Jednotlivé trámy boli prepojené doštičkami a do týchto bolo
zapchaté tŕstie, ktoré sa potom rezalo do jednoliatej strešnej krytiny.
I tŕstie je menšie ako na Slovensku. Je to však vhodnejšia krytina,
pretože slama je príliš jemná a slovenské tŕstie príliš hrubé.
V múzeu sme našli viac stavieb, no mňa najviac zaujala jama asi 70×150 cm,
s hĺbkou asi 60 – 70 cm, v ktorej sa varilo mäso! Ohňom sa ohriali
kamene, ktoré sa vhadzovali do jamy, aby voda zovrela a mäso sa uvarilo.
Takýto spôsob sa používal až do 17. storočia! Videl som ako sa
vysporiadali s mäkkou premočenou zemou, aby slúžila ako cesta! Jednoducho
sa podávali na zem menšie stromy a tie boli i smerníkmi cesty i spevňovali
„vozovku“. Postaviť crannoch pre cudzincov nie je jednoduché, ale mali sme
majstra Steva, ktorý nás viedol. Keď sme prišli do Brigit´s Garden
prvýkrát, už tam boli krátke kmene duba na koly do zeme, jaseň na strešné
trámy a množstvo liesky. Začiatok bol síce rozpačitý, ale rýchlo si
každý našiel to, čo ho najviac zaujalo. Ja som začal obojručným nožom
orezávať duby, ktoré sa okamžite po vytýčení 5-metrového kruhu začali
zatĺkať do zeme. Po dube prišiel na rad jaseň. Krásne biele drevo kládlo
oveľa menší odpor ako dub. Medzitým sa začali štiepať i hrubšie liesky
na veľmi jednoduchom zariadení. Nie je to také jednoduché, ako sa to na
prvý pohľad zdá. Všetko treba vedieť! No i toto som zvládol. Dubové koly
mizli v zemi, ale nastal problém, pretože na jednom mieste sme narazili na
kameň. Mlátili sme do neho všetci, ale, koťuha, nie a nie odbiť poriadny
kusisko, aby nám nezavadzal. Steve sa rozhodol použiť starú metódu a na
ňom rozložiť oheň a potom schladiť studenou vodou tak, aby praskol. Teória
pekná, ale nepomohla. Oheň sme kládli asi pol dňa, ale hnusný balvan
nepraskol. Sklamaný Steve neváhal. Sadol do auta a požičal si elektrickú
zbíjačku. Konečne sme využili i diesel- agregát a kameň sme okresali.
Aspoň tak, aby nezavadzal. Kým sme čakali, snažili sme sa určiť železnou
tyčou jeho veľkosť. Nemali sme žiadnu šancu! Plocha asi dva metre
štvorcové a keď k tomu pripočítame hĺbku – bez šance. Škoda bolo
námahy! Ale, to je skúsenosť! Po zabití kolov sme začali zaplietať
lieskové prútie. „Ohrada“ sa stala taká pevná, že jeden človek ju
nemá šancu zbúrať, aj keby to chcel urobiť. Postaviť stanovú strechu?
Nič jednoduchšie! Zbiť tri trámy dokopy a postaviť ich na koly.
A pridávať ďalšie trámy. Každý trám treba zaseknúť na kôl a upevniť
na vrchu. Jednoduché. Ale i to treba vedieť. Einar z Islandu, Thomas
z Cypru a Timothy z Anglicka boli najzručnejší (okrem Steva), no nikto
nezaháľal. Každý si našiel prácu. I my zo Slovenska. I Nemci tam boli.
Bolo radosť sledovať ako to rastie. Bola zima? Práca zohreje (okrem kávy a
čaju). Bolo teplo? Daj si zo seba čosi dole! Práca zohreje! Škoda, že sme
crannoch neprikryli tŕstím, bola by to opäť príležitosť niečo sa
naučiť. Urobia to iní, ale až v júni, keď sa tŕstie zožne. My sme
urobili aspoň lavičky vo vnútri. Keď bola prestávka, každý sa pobral
občerstviť sa, ale i obzrieť si jednu z najkrajších záhrad. Škoda, že
bola jar a nič nepripomínalo krásu spred troch rokov. Brigit´s Garden, teda
Brigitina záhrada, pozostáva z niekoľkých častí – Záhrada štyroch
ročných období, ktorá je akýmsi zrkadlovým obrazom života. Zimná
záhrada. Ohraničuje ju násyp, vo forme ležiacej ženy, ktorej nad hlavou je
crannoch, ale už moderný, s oknom a vybieleným vnútrom, ktoré slúži ako
vzdelávacie centrum. Ležiaca žena je aj symbolom ničnerobenia, kedy aj
príroda spí, kedy sa semená pripravujú vzklíčiť plnou silou neskrotnej
prírody. Má zahalené lono vo forme jazierka, na brehu ktorého je na
kolenách sklonená žena vystavaná z bronzových odliatkov brezového
lístia. Jazierko je vložené do prostriedku brezových stromov a predstavuje
drsnú jednoduchosť tohto ročného obdobia. Jarná záhrada, postavená ku
vďake Dňa svätej Brigity, ktorá sa slávi 1. februára, prichádza
s narodením sa jahniat – prvými kvapkami od sv. Brigity – poslami zrodu
nového života. Chodníček vedie cez záhony jarných kvetov a lúku, ktorá
predstavuje hojnosť sena až na lúku pre deti. Lúka je obkolesená ovocnými
stromami, ktorá predstavuje ovocnú záhradu. Trochu ďalej je špirála,
ktorá predstavuje Brigitu ako patrónku básnika (ktorý opísal krásu
prírody), matky (symbol zrodu nového života) a kováča (schopného vytvoriť
neskutočný výsledok z jednoduchého).
Ak sme pri zimnej záhrade museli rozmýšľať, čo predstavuje, pri druhej
prečítať, čo predstavuje, pri tretej je to explózia života rôznych
rastlín, ale i krásneho súladu ľudského umu a krásy prírody. Festival
Bealtaine, či po anglicky May Day, či oslava príchodu leta, príchodu tepla,
ktoré prebudí k životu všetko živé. V pozadí vidno trávnaté návršie
(druhá strana ležiacej ženy), ktorú zakrývajú divo rastúce rastliny.
Krása plochých kameňov nepredstavuje žiadne „circle stones“ ako je
Stonehenge, ale predstavuje typické styčné miesto rašelinísk a kameňolomov
v tejto oblasti. Krásu dávneho veku predstavuje úplne čierne drevo
(v tejto záhrade zväčša dubové alebo tisové), ktoré prebývalo
i 5 tisíc rokov v rašelinových močiaroch a vytvárajú vždy časť
súsoší v tejto záhrade. I trón je postavený z takéhoto rašelinového
dubového a tisového dreva. Človek si naň môže sadnúť a snívať ako
kráľ alebo kráľovná svoj vlastný sen. Na chvíľu privrieť oči, oprieť
sa o trón, zvierať v ruke zlaté jabĺčko (alebo obal z fotoaparátu, ako
som to urobil ja) a keď na chvíľu otvoríte oči, uvidíte kamenné
stĺporadie (stojaté kamene) a medzi nimi krásne veľké ploché kamene, akoby
podlaha. Povedľa stoja vaši verní (malé brezy a borovice). Váš trón sa
vyníma na vyvýšenom kamennom podstavci a za vami je krásne kamenné
zátišie vo tvare baraních rohov a pred vami ohnisko, s večne horiacim
ohňom. Sedel som i na krajšom mieste. Pred tromi rokmi. Keď som tam bol
v lete. A všetko bolo ako vo sne. Jesenná záhrada je miestom hojnosti a
osláv. Na jar pôsobí trochu „od veci“, avšak v lete a na jeseň,
sýtozelená tráva, množstvo veľkých stromov v úzadí zapĺňa i toto
miesto a prináša ľuďom pokoj z dostatočného množstva všetkého, čo je
vôkol nás. Kamenné záhony vo tvare špirál a množstvo rastlín, kvetov a
plodov vypĺňajú priestor hojnosťou. Úžasne pôsobia polgule, akoby
ledabolo pohodené v jesennej záhrade sú plné rôznofarebného tymiánu a
vytvárajú obrazce, ktoré na prvý pohľad zaujmú návštevníkov.
I obrovské farebné cibule priťahujú zaslúženú pozornosť. Masívny
obrovský dubový stôl pozýva k hodovaniu a stojaté kamene pozývajú na
plochu do tanca, na oslavy úspešného a bohatého roku. Ku celej záhrade
patrí i jazierko, ktoré si pracovníci záhrady sami vybudovali, kde si
ľudia môžu odpočinúť. Patria tu aj slnečné hodiny, ktoré ukazujú
nielen hodiny, ale i mesiace v roku. Jednoduché, ale krásne. Plné
ponaučenia v jednoduchosti.
Je ťažké popísať tú krásu celej záhrady, je ťažko popísať tú
prácu, ktorá stojí za tým všetkým. Je ťažké popísať problémy,
s ktorými sa stretáva vedenie i pracovníci Brigit´s Garden. Bolo by veľa
o čom písať. Rád by som niečo podobné mal i na Slovensku. Existuje
niečo podobné i u nás? Možno.
Možno však cestujem po zahraničí a svoje vlastné nepoznám… Rád by som
sa poďakoval spoločnosti Krajina zo Stropkova, ktorá je zástupcom Slovenska
v tomto programe a ktorá nám, Michalovi zo Svidníka a Mirovi zo Stropkova,
umožnila zúčastniť sa zaujímavého pracovného stretnutia z programu EÚ
Celoživotného vzdelávania Unlocking Hidden Heritage (Neuzamknuté skryté
dedičstvo).
Michal Knežo

obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
obrazek obrazek obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter