Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Bratislava je pre niektorých východniarov rajom, pre iných peklom

<h3>Stropkovčania vyrozprávali svoje skúsenosti s hlavným mestom</h3>

<p>Východniar v Bratislave už nie je pre nikoho ničím výnimočným. Mnohí
ľudia pochádzajúci z východného Slovenska odchádzajú do hlavného mesta
za prácou, štúdiom či lepším životom a možnosťami. Niektorí sa tam
usadia a na Bratislavu by nedali nikdy dopustiť, iní tam ostanú na pár rokov
kvôli vyššiemu zárobku a vrátia sa na východ.</p>

<p>Názory ľudí sú rôzne. Od niekoho môžete počuť, že kúty hlavného
mesta sú úžasné a nedá sa to s prešovským či košickým krajom
porovnať, iný vám zas povie – Bratislava nikdy viac. Aj mnoho
Stropkovčanom si vyskúšalo takýto život a niektorí z nich sa s nami
podelili o svoje zážitky či skúsenosti. Stropkovčanka Dominika žije
v hlavnom meste od októbra 2012. Z východu sa rozhodla odísť najmä
kvôli lepšej práci a novým životným skúsenostiam.
<strong><em>„Vycestovala som so svojím priateľom, na vlastnú päsť by som
určite nešla. Mali sme tam ale nejakých známych,“</em></strong> priznáva.
Po príchode do mesta si musela zháňať prácu. Podarilo sa jej to v jednom
nemenovanom obchode s oblečením. <strong><em>„Nastúpila som tam ako
brigádnik, keďže vyžadovali prax v danej pracovnej pozícii. Bola to
vynikajúca skúsenosť vzhľadom na moje terajšie
zamestnanie,“</em></strong> vysvetľuje. Dominika priznáva, že začiatky
v tomto veľkomeste neboli jednoduché. Museli si hľadať nové bývanie,
prácu. Pomocnú ruku však dostali od jej kamarátky a priateľovej sestry,
ktoré tam už žili dlhšie. <strong><em>„Samozrejme, mám aj chvíle, keď
si hovorím, že by som sa najradšej vrátila. Myslím, že každý, kto odíde
z domu, prežíva niečo podobné. Doma je doma,“</em></strong> myslí si.
Dominika spomenula, že v Bratislave je všetko uponáhľané, okolie už
pripomína mestá západnej Európy, je tam veľa zahraničných
prisťahovalcov. <strong><em>„V Bratislave musí ísť človek tvrdo za
svojím cieľom, inak sa nepresadí,“</em></strong> podotkla. Spýtali sme sa
aj na to, s akými ľuďmi sa v tomto veľkomeste stretla a akí sú podľa
nej rodení Bratislavčania. <strong><em>„Stretla som rôznych ľudí.
Takých, ktorí by vás najradšej odviezli za hranice mesta a už nikdy vás
nepustili späť. Avšak aj takých, ktorým je jedno, že ste z východu.
Niekedy už nevidíte rozdiel medzi rodeným Bratislavčanom a človekom, ktorý
sa prisťahoval. Všetko záleží od charakteru človeka,“</em></strong>
hovorí. Našla si tam aj skutočných priateľov, hlavne z pracovného
prostredia. Z kolegýň sa stali jej priateľky. <strong><em>„Vždy, keď
prídem domov, veľmi mi chýbajú veľké nákupné bratislavské centrá,
nonstop otvorené supermarkety či väčšie možnosti na zábavu a kultúrne
podujatia,“</em></strong> priznáva.<br>
Dominika spomenula, že v Bratislave sa stretla aj s milými a ochotnými
ľuďmi, ale aj s presným opakom, čo bolo dosť časté.
<strong><em>„Zaskočená som bola aj zo zlej prepravy po meste a prekvapilo
ma, koľko tu žije cudzincov,“</em></strong> priznala. 25-ročný
Stropkovčan Jozef žije v hlavnom meste takmer tri roky.
<strong><em>„Jediný dôvod môjho odchodu do Bratislavy bola práca. U nás
človek nemá perspektívu a zamestnajú ho najčastejšie za minimálku alebo
ako brigádnika,“</em></strong> tvrdí. Jozef prekvapil tým, že išiel do
Bratislavy sám, nemal tam žiadne známosti či kamarátov, začiatky boli
ťažké. Jeho prvá práca bola v Univerzitnej nemocnici na internej klinike,
no nepracoval tam dlho. Potom si na internete vyhľadal rehabilitačné
stredisko Rosa a poslal tam životopis. Pozvali ho na pohovor.
<strong><em>„Kvôli jednému konkurzu som cestoval celú noc, pohovor však
trval len hodinu a pol a mohol som sa vrátiť domov. Našťastie, dobre to
dopadlo a po istom čase sa mi ozvali, že ma berú,“</em></strong> spomína.
Najprv býval na ubytovni, často sa nudil sám na izbe. Časom však spoznal
ľudí, v Bratislave postretával aj Stropkovčanov, bývalých spolužiakov,
tí mu tiež pomohli. <strong><em>„Nemôžem povedať, že som niekedy
ľutoval svoj odchod z východu. No viete, ak ste niekde strávili celé
detstvo, máte tam rodinu, priateľov a zrazu musíte odísť preč, nie je to
ľahké. Preto sa samozrejme aj u mňa našli slabé
chvíľky,“</em></strong> priznáva. Jozefovi sa na Bratislave páči to, že
tam nikdy nie je nuda. Tvrdí, že napriek tomu, že je to veľkomesto, človek
tam môže nájsť aj krásnu prírodu. <strong><em>„V Stropkove mladí
ľudia sadnú do krčmy a sedia tam od rána do večera, vo veľa prípadoch je
to tak. Podľa mňa je naše mesto jedna veľká krčma. Človek tu má
minimálne šance nájsť si zamestnanie, nemá žiadnu motiváciu, a tak
nečudo, že mnoho ľudí radšej uznáva bary,“</em></strong> myslí si.
Negatíva hlavného mesta však vidí vo veľkých zápchach na cestách,
v zhone kamkoľvek sa človek pohne, v nebezpečných sídliskách.
<strong><em>„Môžete tu stretnúť skupinu fašistov, ale aj narkomanov,
ktorí nemajú problém pichnúť vás nožom. Stropkovská mládež
popíjajúca na lavičkách je oproti tomu nič. Dúfam, že v Stropkove sa
nikdy nič podobné nebude diať,“</em></strong> hovorí. Aj Jozefa sme sa
spýtali, akí sú podľa neho rodení Bratislavčania. <strong><em>„Všade
stretnete dobrých, ale aj zlých ľudí. Mám veľa kamarátov, ktorí sú
pôvodom z Bratislavy, taktiež sa stretávam s mnohými východniarmi,
poznám však aj Záhorákov, Maďarov či Čechov. Nemyslím si, že ide o to,
odkiaľ človek pochádza, skôr o povahu,“</em></strong> podotkol. Keď
Jozef príde na dovolenku do Stropkova, je rád, že je chvíľku doma a užíva
si ticho. Zaujímalo nás, čo si myslí o tom, že Bratislavčania nemajú
radi východniarov. <strong><em>„Podľa mňa Bratislavčanom vadí to, že sa
všetci trepú do hlavného mesta, nie len východniari. Myslím, že by skôr
chceli, aby sa aj vo východoslovenskom regióne začalo niečo diať, a tak by
ľudia nemuseli cestovať za prácou do „ich“ mesta. To, že rodení
‚Blaváci‘ neznášajú východniarov, nie je pravda, skôr sa jedná len
o malé skupinky, ktoré takto zmýšľajú. Povahový rozdiel vidím akurát
v tom, že pre niektorých Bratislavčanov je každý sedliak a z podaktorých
východniarov sa po dlhej dobe strávenej v hlavnom meste stanú
namyslenci,“</em></strong> uzavrel. 28- ročný Stropkovčan Tomáš
zastáva podobný názor. <strong><em>„Problém však majú s východniarskym
prízvukom,“</em></strong> doplnil.</p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter