Anonymný alkoholik popisuje fázy resocializácie po protialkoholickom liečení

<h3>„Mal som niekoľko recidív. Jediným riešením je nedotknúť sa
alkoholu po zvyšok života.“

Téme alkoholizmu sme sa v Stropkovskom Spektre venovali v dvoch
rozhovoroch s anonymným alkoholikom. V tomto vydaní uverejňujeme ich tretiu
záverečnú časť a budeme sa v nej zhovárať o období, keď sa
preliečený pijan vráti z protialkoholického liečenia. Ide o rozhodujúcu
fázu, pretože protialkoholické liečenie trvá niekoľko mesiacov, ale
abstinencia by sa mala stať samozrejmosťou po celý zvyšok života.

<p>Začnime trochu od konca. Ako dlho trvá, kým začne okolie
bývalého pijana akceptovať ako zodpovedného človeka?

Ide o tzv. resocializačnú fázu a trvá šesť rokov. Bolo vedecky
dokázané, že po tejto dobe sa stáva alkoholik spoľahlivý pre svoje okolie.
Rodina, známi, kolegovia ho už neupodozrievajú, že opäť spadne na dno,
dôverujú mu. Treba pochopiť, že človek už ostane závislý celý život,
ale abstinuje.
To znamená, že musí celý zvyšok života odolávať pokušeniu
znovu sa napiť…

Musíme si uvedomiť, že abstinenciu nemôžme chápať ako otroctvo, nejakú
obeť, ale ako prirodzenú súčasť života. Uvediem niekoľko prípadov, keď
sa človek vrátil z protialkoholického liečenia a správal sa tak, že
svojmu okoliu poriadne liezol na nervy. Napríklad pacient, ktorý sa vrátil
z Prednej Hory a začal po nociach vyzváňať pri dverách susedom a
ospravedlňovať sa za všetko, čo im ako pijan spôsobil. Alebo abstinujúci
alkoholik, ktorý sa pokladá za hrdinu len preto, že nepije. Niektorí zase
začnú mentorovať a všade hlásať abstinenciu, pranierovať každého kto
pije, hoci len striedmo.
Títo ľudia zrejme pokladajú abstinenciu za svoju životnú
výhru…

Zrejme. Ale takto ju vnímať nemôžu. Abstinencia nie je v žiadnom prípade
cieľ, iba prostriedok na skvalitnenie života. Pretože závislý človek
nemôže žiť plnohodnotne. Alkohol mu totiž nabúra všetky súkromné aj
pracovné vzťahy.
Môžeš popísať jednotlivé fázy
resocializácie?

Rozhodujúce sú prvé dva roky. Čerstvo preliečený alkoholik má ešte
neuveriteľnú baživosť po alkohole. Prvý rok si získava dôveru svojich
koalkoholikov. Sú to ľudia, ktorí s ním žijú, spolupracujú, skrátka
jeho najbližšie okolie, ktoré muselo jeho alkoholické avantúry trpieť.
Keď človek prestane piť, trošku sa zmení aj jeho osobnosť, správanie,
určité prejavy a na to si musí najbližšie okolie zvykať. V prvom roku je
nevyhnutná zmena životného štýlu, pretože abstinujúci alkoholik nemôže
žiť tak ako predtým. Musí sa strániť partie, s ktorou pil, rozlúčiť sa
so starým spôsobom života. Niekedy je nevyhnutné opustiť aj mesto, kde
žije, alebo partnera. Pretože keď človek viedol napríklad dvadsať rokov
životný štýl, ktorý ho skoro priviedol k záhube, musí urobiť zásadné
rozhodnutia, aby do toho nespadol opäť. Dôležité je nájsť si nejaké
koníčky, záľuby, zmysluplne využívať čas, ktorý predtým trávil
popíjaním.
Prejdime k ďalším rokom.
Druhý a tretí rok je rozhodujúci a zároveň rizikový, lebo vtedy najviac
dochádza k recidívam. V prvom roku totiž človeku všetci fandia,
povzbudzujú ho, v ďalších dvoch mu už nevenujú toľko pozornosti. Okolie
už na jednej strane verí, že nezačne piť zas, na druhej strane ešte nie
sú zabudnuté staré hriechy. V tomto období sú veľmi osožné
posilňovacie kúry, takzvané posilňovačky. Bežne sa robia na Prednej Hore.
Človek tam príde trebárs na týždeň v lete, je tam veľmi pekné
prostredie, dá sa tam chodiť napríklad na huby. Zhovára sa a radí so svojim
odborným lekárom, aby ľahšie prekonal pocity, ktoré s abstinenciou
súvisia. Taktiež ešte stále potrebuje podporu najbližších, hoci už vidí
reálne výsledky svojej abstinencie. Rodinné aj pracovné vzťahy sa
vyvíjajú pozitívnym smerom. V štvrtom roku je už pacient sebavedomejší a
abstinenciu vníma ako niečo celkom normálne. Vie, ako sa zachovať
v spoločnosti bez toho, aby na seba upozorňoval a nejako okato demonštroval
svoje nepitie. No a ako som spomínal na začiatku, po šiestich rokoch si
získava pevnú dôveru okolia.
Môže si abstinujúci alkoholik po šiestich rokoch povedať, že
je už za vodou?

Toto si nemôže povedať nikdy. Aj vývoj v prvých šiestich rokoch je
u každého abstinujúceho alkoholika individuálny. Niekto má recidívu po
roku, niekto po troch, ale môže sa dostaviť aj po dvadsiatich. Viem, o čom
hovorím, pretože pár recidív mám za sebou aj ja. Diagnóza F10 je choroba
na celý život. Raz liečený alkoholik už nikdy nedokáže kontrolovane piť.
Je úplne zbytočné sa o to pokúšať, lebo skôr alebo neskôr spadne znova
na dno. Zopakujem výrok z predošlého rozhovoru. Abstinujúci alkoholik
nemôže s alkoholom vyhrať ani remízovať, iba prehrať. Takže jediným
riešením je stopercentná abstinencia po celý život.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter