Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Alergie strpčujú život bezmála polovici populácie bez ohľadu na vek

MUDr. Revický: „Ide o civilizačné ochorenie, jeho úspešná liečba
je beh na dlhé trate.“

Alergiami trpí v súčasnosti bezmála polovica populácie. Imunitný
systém, ktorého úlohou je bojovať proti rôznym baktériám, vírusom či
iným votrelcom, sa jednoducho zblázni a bráni sa aj pred inak neškodnými
látkami, ktoré za normálnych okolností nepredstavujú pre človeka žiadne
riziko. Výsledok? Kýchanie, pálenie očí, kašeľ, výsev na koži a
ďalšie nepríjemné reakcie, ktoré alergikom komplikujú život. Tému
alergií sme skloňovali s primárom detského oddelenia, klinickým
imunológom a alergológom MUDr. Viliamom Revickým. Tento lekár je nielen
naslovovzatým odborníkom v danej oblasti, ale aj človekom s veľkým srdcom
a skvelým prístupom k svojim pacientom i k ľuďom všeobecne.

Prečo je v súčasnosti toľko ľudí alergických?
Alergické ochorenia sa stali skutočne vážnym spoločenským problémom konca
20. a začiatku 21. storočia. Epidemiológovia neinfekčných ochorení však
nesľubujú na najbližšie desaťročie priaznivejší vývoj. Alergie patria
medzi tzv. civilizačné ochorenia. To znamená, že ich masový výskyt
podmienili dramatické zmeny životného štýlu, výživy, bývania a zmeny
životného prostredia v druhej polovici 20. storočia.
Dá sa percentuálne vyčísliť, aká časť populácie trpí
alergiami?

Asi 40 percent populácie trpí nejakou formou alergického ochorenia. Toto
síce len zriedkavo býva smrteľné, na druhej strane významnou mierou
obmedzuje postihnutých jedincov či už pracovne, alebo v trávení voľného
času. Alergici vedia, o čom hovorím. Len také kýchanie, smrkanie, slzenie
očí, únava, neprestávajúci kašeľ, alebo svrbenie kože, dokáže
každého vyradiť z akejkoľvek činnosti.
Ktoré druhy alergií sú v súčasnosti
najrozšírenejšie?

Alergický proces môže postihnúť dýchacie orgány, kožu, tráviaci
systém, iné slizničné povrchy, ale aj centrálny nervový systém. Z praxe,
ale aj podľa údajov z odbornej literatúry je najčastejšie alergickým
procesom postihnutý dýchací systém, koža a tráviaci trakt. Dýchací
systém treba chápať ako jeden celok. Tým chcem naznačiť, že alergická
nádcha, ktorá je vôbec najčastejším prejavom alergie, nie je banalita.
Môže plynule prejsť do bronchiálnej astmy, ktorú asi nikto za banalitu
nepokladá. Neliečená, alebo nedostatočne liečená, vedie často
k invalidite s nezvratným poškodením funkcie pľúc.
Dá sa proti alergiám nejakým spôsobom bojovať? Existuje
prevencia?

Pri vzniku alergie hrá významnú úlohu genetika. Tá sa zmeniť nedá. Preto
hlavne v rodinách, kde sa vyskytuje akékoľvek alergické ochorenie, by mala
byť prevencia už pred narodením potomka. Tá má veľký význam hlavne
v prípade, ak je budúca matka alergička. Všeobecnou prevenciou je
vyrovnaný životný štýl. Dôležité je vyhýbať sa infekciám, klásť
dôraz na dostatok spánku, pohybu, zdravú výživu a nekonzumovať potraviny
s vysokým potenciálom vyvolať alergiu. Nemenej dôležitá je aj duševná
rovnováha, pokoj. Keďže táto problematika je na dlhú debatu, poviem len
toľko, že každej budúcej matke, ktorá prejaví záujem, som ochotný
poradiť.
Veľakrát som sa stretla s ľuďmi, ktorí sa sťažovali na nádchu,
ale neboli si istí, či ide o bežné prechladnutie, alebo alergiu. Dá sa to
rozoznať?

Začal by som odľahčene známym vtipom – Nádcha s doktorom trvá sedem
dní, bez doktora týždeň. Toto naozaj platí pri nekomplikovanej infekčnej
nádche. Ak príznaky trvajú dlhšie, už nemusí ísť o jednoduchú nádchu
a zdravotný stav by mal posúdiť lekár. Alergická nádcha sa prejavuje
vodnatým výtokom z nosa, veľmi častým kýchaním, nepríjemným pocitom
upchatého nosa a hlavne zhoršením v určitom prostredí, alebo pravidelným
opakovaním v tom istom ročnom období.
Veľmi nepríjemná je aj alergia na potraviny. Ako sa
prejavuje?

Mnohých určite prekvapí, že alergia na potraviny sa nemusí prejaviť len
bolesťami brucha, zvracaním a hnačkami. Často sa prejaví ekzémom,
žihľavkou, alebo život ohrozujúcim stavom – anafylaktickým šokom.
Veľmi často k takejto prudkej reakcii dochádza po konzumácii rôznych
druhov orechov. V USA je častá napríklad alergia na arašidy. Sú známe
úmrtia aj po požití extrémne malých množstiev alergénu. Išlo napríklad
o stopy arašidového oleja na príbore. Alergia na pele môže byť u časti
polinotikov komplikovaná skríženou alergickou reakciou na potraviny.
Najčastejšie sa vyskytuje skrížená alergia na peľ brezy a jablká a
orechy, trávy a paradajky, alebo peľ paliny a koreňovú zeleninu, hlavne na
zeler, ktorý nestráca schopnosť vyvolať alergické prejavy ani po tepelnej
úprave. Skrížená alergia sa môže prejaviť nielen v podobe alergických
príznakov tráviaceho traktu, ale aj žihľavkou, nádchou či astmatickým
záchvatom.
Začína leto, slnečné žiarenie naberá na sile a čoraz viac ľudí
sa sťažuje na alergiu na slnko. Ako sa prejavuje?

Alergia na slnko sa prejavuje hlavne žihľavkou najčastejšie na miestach
priameho pôsobenia UV lúčov, niekedy aj na miestach krytých tenkou
textíliou. Diagnostika nie je taká jednoduchá. Pri podozrení na tento typ
alergie treba vyhľadať kožného lekára, alebo alergológa. U takto
postihnutých jedincov sa používajú preventívne prostriedky s vysokým
ochranným faktorom a nasadzuje sa liečba antihistaminikami, podobne ako pri
iných alergických prejavoch.
Aké diagnostické metódy používate pri zisťovaní alergií a aká
je ich následná liečba, resp. potláčanie príznakov?

Diagnostika vyvolávajúceho alergénu sa často podobá detektívke. Zahŕňa
všetko, od rozpoznania okolností, za ktorých alergické prejavy vznikli, cez
kožné testy, hlavne pri alergiách dýchacích ciest, až po špecializované
laboratórne vyšetrenia.
Nie každý navštívi pri prvých príznakoch alergie lekára. Aké
komplikácie môžu nastať, pokiaľ človek alergiu prehliada, resp. nelieči
sa?

Každá neliečená alergia má tendenciu zhoršovať sa. Pri niektorých
alergických ochoreniach je to zvlášť markantné. Ako som už spomínal, je
niekedy otázkou krátkeho času, kedy alergická nádcha prerastie do
prieduškovej astmy. Pri neliečenej astme dochádza rýchlo k trvalým zmenám
v dýchacích cestách, ktoré môžu skončiť invaliditou. Často aj
dostatočne liečení pacienti ukončujú liečbu predčasne sami, lebo sa
cítia dobre a po krátkom čase sa čudujú, že sú na tom prinajlepšom znovu
tak, ako pred liečbou. Chcem zdôrazniť, že úspešná liečba alergií je
beh na dlhé trate. Alergia sa nedá vyliečiť za týždeň, ani za mesiac.
Liečba je zvyčajne komplexná a pri alergickej nádche a astme, kde je možná
alergénová imunoterapia, zjednodušene povedané vakcinácia, je potrebné
brať ju dostatočne dlho. Toto je najdôležitejšia súčasť liečby
z hľadiska dlhodobej prognózy ochorenia. Iba imunoterapia vedie k trvalému
zlepšeniu znášanlivosti vyvolávajúceho alergénu.
Aké alergie sú najrozšírenejšie v tomto období?
Máj a jún sú veľmi pekné mesiace roka, kedy príroda žije na plné
obrátky. Peľový alergici však prechádzajú obdobím ťažkých prejavov.
Nemôžu dýchať nosom, z ktorého im neustále tečie, pália ich oči,
slzia, bolí ich hlava a sú unavení. Dnes sú veľké možnosti, ako im
pomôcť. Niektoré antihistaminiká možno kúpiť v lekárni aj bez receptu.
Ale aj praktický lekár môže niektoré lieky predpísať bez doporučenia
špecialistu. Toho môže pacient vyhľadať neskôr.
Hovorí sa, že niektoré alergie vymiznú s vekom. Je na tom niečo
pravdy?

Je to iba čiastočná pravda. Najčastejšie sa vekom menia iba prejavy
alergie. Napríklad – jedinec, ktorý mal atopický ekzém v dojčenskom
veku, neskôr už ekzém nemá, ale má astmu, alebo alergickú nádchu.
Alergie sa môžu objaviť v rôznom veku. Znamená to, že človek
môže po prvýkrát alergicky zareagovať napríklad v 50-ke?

Áno. Bohužiaľ je to pravda. Alergické ochorenie môže prepuknúť
v ktoromkoľvek veku.
Čo odporúčate pacientom, ktorí sú napríklad alergickí na rôzne
pele, často sa však či už pracovne, alebo vo voľnom čase, pohybujú
v prírode? Alebo milovníkom zvierat alergickým na zvieraciu
srsť.

Bohužiaľ, pravidlá správnej liečby zahrňujú aj taký nekompromisný
imperatív, ako je odstránenie známeho vyvolávajúceho alergénu do
maximálne možnej miery z prostredia alergika. Tu si musí vybrať každý
sám, či si ponechá svojho zvieracieho miláčika a nezbaví sa astmy, alebo
sa ho vzdá a nebude sa dusiť. Bohužiaľ, iná alternatíva nie je. Aj pri
peľovej alergii platí – neexponovať sa zbytočne peľom. Teda obmedziť
pobyt vonku v kritickej sezóne na nevyhnutné minimum. Pre peľového alergika
nie sú vhodné športy, ako je napríklad futbal.
Existujú nejaké praktické rady „prvej pomoci“ pre
alergikov?

Urgentná prvá pomoc je potrebná predovšetkým pri alergii na včelu a osu,
ktorá môže spôsobiť život ohrozujúci anafylaktický šok. Taký jedinec
má mať pri sebe adrenalínové pero pre okamžité použitie, tabletku
antihistaminika a dve tabletky Prednisonu, ktoré užije ihneď po bodnutí
hmyzom.

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter