Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Aj Austrália je už domovom niekoľkých Stropkovčanov

<h3>Alan Šafranko:
„Štvormiliónové Sydney je omnoho pokojnejšie ako maličká
Bratislava“

35-ročný Stropkovčan Alan žije v Austrálii už desiaty rok.
Vyštudovaný učiteľ pracoval už počas vysokej školy vo Veľkej Británii
i Spojených štátoch, aby napokon na niekoľko rokov zakotvil v Bratislave.
Skúsenosti z práce v cestovnej kancelárii sa rozhodol zúročiť
v austrálskom Sydney, kde začínal ako študent. Krajina protinožcov ho
lákala už na strednej škole, a to aj z dôvodu, že „na druhom konci
sveta“ dlhé roky žijú jeho príbuzní s rodinami. Spolu s manželkou
Katkou a synom Jankom bývajú v tichej štvrti neďaleko centra najväčšieho
mesta Austrálie. Aj keď svoj návrat na Slovensko nevylučuje, nový domov mu
prirástol k srdcu a vyhovuje mu aj životný štýl obyvateľov ďalekej
Austrálie.

<p>Aké boli tvoje začiatky u protinožcov?
Ťažké ako všade. Je jedno, či ideš do Bratislavy alebo na druhý koniec
Zeme. Bola tu aj mierna jazyková bariéra. Austrálska angličtina je úplne
iná, na akú sú zvyknutí Európania, prípadne Američania. Majú iný slang,
hlcú niektoré hlásky… Ale na druhej strane tam majú väčší poriadok.
A na rozdiel od Spojených štátov tam takmer neexistuje nelegálna práca.
V Austrálii vás načierno zamestná naozaj málokto, maximálne nejaký
Číňan. Navyše, ak už ľudia robia načierno, zarobia menej, ako keby robili
legálne. Je pravdou, že na začiatku sme ako študenti mohli robiť len
20 hodín týždenne. Aj keď, dalo sa to obchádzať. Z 20 hodín sa totiž
uživiť nedá. Každý začínal obvyklými prácami – reštaurácie,
upratovanie, tí šťastnejší sa dostali do supermarketov. Tam už je to fajn,
lebo je presne stanovená pracovná doba, ktorá sa aj dodržiava. Nikto tam
pracovníkov nezneužíva, nie je problém s platením. V Austrálii celkovo
nefunguje u nás zaužívaný systém, aby ste v práci ostávali dlhšie ako
je stanovená pracovná doba.
Takže aj ty si do Austrálie vycestoval študovať…
Áno, podobne ako väčšina Európanov. Druhá skupina sú ľudia, ktorí si
zažiadajú o rezidentúru, trvalý pobyt, priamo z domovskej krajiny. Bežné
je to tak, že ľudia tam rok-dva pôsobia ako študenti a keď spĺňajú
všetky podmienky, požiadajú o rezidentúru. Proces jej povoľovania je
pomerne dlhý. Môj brat čaká na rozhodnutie už tri roky. Získať trvalé
bydlisko v Austrálii je to najťažšie z celého imigračného procesu.
Následné získanie občianstva je už len otázka času a je na každom, či
oňho zažiada alebo nie. Imigračná politika je teda dosť tvrdá. Na jednej
strane je dobré, že tam nechcú pustiť hocikoho. Aj keď paradoxne sa tam na
lodiach stále dostane obrovské množstvo utečencov. Cudzinci im však
v zásade neprekážajú. Ak samozrejme nerobia problémy.
Oproti Slovensku to bol určite značný kultúrny i profesionálny
rozdiel. Ako na teba zapôsobila táto krajina?

Veľmi pozitívne, aj keď všade je to spočiatku ťažké. Ľudia sú tam
veselší a vedia si užívať život. Ktokoľvek si po práci môže zahrať
golf, tenis, squash – športy, ktoré si u nás môže dovoliť málokto.
Celkovo sú tam obrovské možnosti trávenia voľného času a je jedno, či sa
jedná o metropolu alebo malé mestečko. Okrem toho, na Slovensku vraj ľudia
nemajú čas na voľnočasové aktivity. Zoberte si aký neskutočne hektický
je život napríklad v Bratislave. Sydney má skoro desaťkrát viac
obyvateľov, ale Bratislava je trikrát uponáhľanejšia. A pritom, ak do
centra Sydney prídu ľudia z Perthu alebo Brisbane, teda menších miest,
povedia, aké je to tu hektické. (úsmev) Jednoducho, vládne tam úplne
uvoľnená pohodová atmosféra. Akurát ja im to tam tak trochu kazím –
lebo zo Slovenska som zvyknutý robiť veľa a rýchlo. (smiech) No a okrem toho
je tam väčšinu roka príjemné slnečné počasie. Napríklad na Vianoce nie
sú ničím výnimočné teploty nad 40 stupňov.
Kde v súčasnosti pracuješ?
Pracujem v podobnej profesii ako v Bratislave, teda v cestovnej kancelárii.
Akurát s tým rozdielom, že vtedy sme sa špecializovali na študentské
zájazdy, teraz zabezpečujeme kompletný servis služobných ciest obchodných
spoločností. V tejto oblasti robím už vyše šesť rokov, z toho päť
v tej istej firme. Máme zmluvné firmy, ktoré cestujú po celom svete a my im
zabezpečujeme letenky, objednávame hotely, autá alebo vybavujeme víza.
Spomenul si zložitý imigračný proces. Čo pre cudzinca znamená
získanie povolenia na trvalý pobyt, teda rezidentúry?

V podstate získate štatút Austrálčana. Nevzťahujú sa na vás žiadne
obmedzenia na pracovnom trhu a ako som spomínal, získanie občianstva je už
len formalita. My sme na rezidentúru čakali desať mesiacov a krátko na to
sme sa stali aj občanmi Austrálie. Pritom stačí, ak o to zažiada jeden
z rodiny a následný súhlas sa vzťahuje na všetkých ostatných členov.
A nemusia byť ani zosobášení, stačí ak spolu preukázateľne žijú
minimálne rok spolu.
Neprišiel si vzhľadom na zmenu slovenského zákona spred niekoľkých
rokov o naše občianstvo?

My sme to austrálske získali ešte pred tým, ako tu tento zákon a zákaz
dvojitého občianstva vstúpil do platnosti. V súčasnosti teda máme
dvojité občianstvo. Mám však veľa známych, ktorí požiadali
o občianstvo v Austrálii alebo Kanade a boli akurát v procese
posudzovania, keď to vstúpilo do platnosti. Vznikli im tak nemalé
problémy.
Čo ťa po príchode do Austrálie prekvapilo, prípadne zaskočilo, na
čo si nebol pripravený?

Nič negatívne, práve naopak, príjemne ma prekvapil ich životný štýl. Tam
sa napríklad nikto nesťažuje. U nás, keď sa niekoho opýtaš ako sa má,
tak „ani sa nepýtaj, je to zlé.“ Tam ti každý povie: „OK, výborne.“
Ani im sa samozrejme nevyhýbajú problémy. Z času na čas to doľahne na
každého, ale Austrálčania sú veľkí optimisti a do budúcnosti sa
pozerajú pozitívne. Veľa času trávia v spoločnosti, na posedeniach
s priateľmi, na grilovačkách či v kaviarňach. Tých je v Sydney
„milión“. V čase, kedy sú u nás ľudia zvyknutí sedieť doma, tam sú
všetci vonku a zabávajú sa. Pravdou však je, že len minimálne sa ich
dotýka problém nezamestnanosti. Takisto platy sú tam nepomerne vyššie ako
u nás. A čo sa týka cien, s výnimkou nákladov na bývanie vo veľkých
mestách, ktoré sú naozaj vysoké, je všetko ostatné porovnateľné s nami.
Oveľa vyššie je aj daňové zaťaženie, ktoré sa odvíja od výšky
príjmu. Lenže ľudia vidia, kam ich peniaze idú. Všetko je tam udržiavané,
čisté, vykosené, upratané. Je tam milión parkov. Takisto nízka
kriminalita. Stratíš peňaženku a vrátia ti ju tak, ako si ju stratil aj
s peniazmi.
Hovorí sa, že najčastejšou témou rozhovorov Slovákov je politika a
futbal. O čom sa „pri pive“ diskutuje v Austrálii?

Politiku nerozoberajú takmer vôbec. Bavia sa o športe. No a potom reality
show. Vysielajú tam rovnaké formáty ako u nás, takže toto sa dosť
preberá. Nerozprávajú sa ani o práci. Nesťažujú sa a ak sa im niečo
nepáči, dajú výpoveď a za krátky čas majú nové zamestnanie. S tým tam
naozaj nie je problém. Ak si napríklad v Sydney niekto nenájde prácu ani za
tri mesiace, tak je vážne lenivý. Tam nepracuje len ten, kto nechce.
Študenti to možno majú trochu ťažšie, ale ani oni nemajú s prácou
zásadný problém. Nezamestnanosť je tam asi na úrovni 5 – 6 %. Počas
krízy stúpla na osem. Keď som kolegom hovoril, že u nás sa niekde pohybuje
aj nad 30 %, tak to nevedeli pochopiť.
Spomenul si krízu, ako sa vlastne prejavila tam?
Chvíľku doľahla aj na Austráliu. A citeľne sa to dotklo aj oblasti,
v ktorej pracujem. Pretože firmy začali šetriť na služobných cestách.
Z mesiaca na mesiac nám vtedy klesli tržby o 40%. Prišlo aj prepúšťanie,
ale postupne sa to dostalo do starých koľají a do pol roka sa už o kríze
hovorilo len v minulom čase. Zarazilo ma preto, keď som si tu zapol správy a
z každej strany sa hovorí o kríze. To je však pre politikov fantastická
výhovorka. Pýtam sa však, aká kríza? Ak máme na Slovensku krízu, tak
úroková sadzba na hypotéky nemôže byť taká vysoká, aká je.
V Austrálii sú úročené od 6 do 7 %, ale ich ekonomika je kdesi úplne
inde ako naša. Veď si len spomeňme, že v USA počas krízy klesli úroky
takmer na nulu.
Chýba ti Slovensko?
Priznám sa, že ani nie. Manželke ako bývalej lyžiarke chýba sneh, mne
vôbec. Dokonca je tam čoraz viac slovenských či českých reštaurácií,
takže aj naše výrobky sú tam k dispozícii. A nechýba mi ani toto
zamračené počasie, ktoré akurát teraz začína (úsmev).
Vašu budúcnosť teda zrejme vidíš v Austrálii…
Ja áno, aj keď manželka nevylučuje návrat na Slovensko. Ak sa však
vrátime, tak len kvôli rodičom. Ale svoju budúcnosť si predstavujem
v Austrálii. Paradoxne, veľa Slovákov, ktorí sem prišli v rovnakom čase
ako my, je už dávno preč. Buď nemali na to, aby tu zostali, vrátili sa
späť na Slovensko, alebo odišli do inej krajiny. Na druhej strane, veľa
z tých, ktorí sa vrátili na Slovensko, prišli po krátkom čase opäť do
Austrálie, pretože doma nevideli možnosti na sebarealizáciu. V podstate, ak
by som sa aj vrátil na Slovensko, vzhľadom na charakter mojej práce a
súčasné technologické možnosti by som mohol v pohode pracovať pre
austrálsku firmu aj odtiaľ. Mám tu stále veľa kamarátov a pri
návštevách Slovenska sa stále máme s kým stretnúť.
Aké máš dojmy zo Stropkova?
Vyzerá to tu sále rovnako, akurát stromy sú zakaždým vyššie. (úsmev)
Ale nie, vyzerá to tu celkom dobre, lepšie ako pred rokmi. Pekné je námestie
a takisto v kaštieli sa mi veľmi páčilo. Už tu však málokoho poznám.
Prísť tu na týždeň-dva, to je v pohode.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter