Adela Boldižárová radí dojčiacim matkám, ako bezproblémovo zvládnuť toto obdobie

<h3>„Primárnym účelom
dojčenia nie je príjem potravy, ale vytváranie mozgových prepojení.“

Hoci ľudia vnímajú dojčenie ako ten najprirodzenejší a najjednoduchší
spôsob kŕmenia malých detí, mnohé mamičky z vlastných skúseností
vedia, že nie je až také jednoduché. Niekedy totiž nestačí len snaha a
dobrý úmysel, potrebné sú aj odborné rady a podpora. Vo viacerých
slovenských mestách pôsobí občianske združenie MAMILA, ktoré sa zameriava
práve na túto problematiku. Poradkyne pri dojčení pomáhajú mamičkám pri
problémoch, ktoré sa počas neho môžu vyskytnúť. Keďže na 1. až
7. október pripadol Európsky týždeň dojčenia, požiadali sme o rozhovor
certifikovanú poradkyňu pri dojčení OZ MAMILA Mgr. Adelu Boldižárovú,
rodáčku zo Stropkova.

<p>Čo je hlavným zmyslom činnosti vášho občianskeho
združenia?

Prekážkou pre dojčenie sú často mnohé nesprávne predstavy, ktoré sú
natoľko rozšírené, že nie je jednoduché vyznať sa v tom, čo je pravda a
čo nie. Mamičke pri problémoch s dojčením radia babičky, tety, priateľky
s deťmi aj bezdetné. Mnohé z týchto rád sa dokonca vzácne zhodujú.
Koľkokrát si mamičky vypočujú tvrdenia typu – Netráp seba aj malú.
Niekedy to skrátka nejde. Veď ani ja som „nekojila“ a nič sa nestalo.
Získať kompetentnú radu je už ťažšie. My sme tu na to, aby sme mamičkám
poskytovali relevantné informácie a pomoc.
Prečo ste sa rozhodli pomáhať práve dojčiacim
matkám?

Po odklone dvoch generácií matiek od dojčenia prebieha v súčasnosti na
Slovensku jeho renesancia. O tejto téme vychádza mnoho článkov a
publikácií, dojčenie je jednoducho „in“. Niekto by si mohol povedať, že
je jedno, ako deti jedia, či sa túlia k mame alebo im dáme umelé mlieko.
Nie je to však pravda. Dojčenie je totiž omnoho viac, ako len prijímanie
potravy. Jeho primárnym účelom je vytváranie mozgových prepojení. Pri
dojčení sa matka s dieťaťom na seba pozerajú, dieťa cíti jej vôňu,
chuť mlieka, počuje jej hlas, dotýka sa teplej matkinej pokožky, spolu
s ňou sa pohybuje. Tým pádom sa stimulujú všetky jeho zmysly. Okrem toho,
mozog získava svoju konečnú podobu na základe vplyvu zážitkov z raného
obdobia života. Tieto zážitky pochádzajú z vytvárania vzťahovej väzby,
ktorú formuje (okrem iného) aj dojčenie. Matka dokáže dieťa dojčením
nakŕmiť, utíšiť, uspať, upokojiť. Dá mu pocit bezpečia, odstráni
bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu. Dojčenie dokáže znížiť
horúčku, ale aj zahriať, keď je zima. V konečnom dôsledku často pomôže
aj vtedy, keď nič iné nepomáha.
Nie vždy však stačí dobrý úmysel a predsavzatie dojčiť čo
najdlhšie.

Samozrejme. Dnes sa matky dozvedajú o dojčení určitú zmes osobných
skúseností a dojmov, ktoré nemuseli byť práve najlepšie. Nedostávajú sa
k nim vedecky overené fakty a správne informácie, preto často zažívajú
pocit zlyhania, keď sa im z nejakého dôvodu nepodarí dojčiť. Ideálne je
pripraviť sa a nájsť si správne informácie ešte pred pôrodom, alebo
následne podporu v dojčení založenú na postupoch, ktoré naozaj fungujú.
Pomoc, poradenstvo a podporu počas celej doby trvania dojčenia poskytuje
prostredníctvom svojich poradkýň aj OZ MAMILA (www.mamila.sk), ktoré sa tejto téme venuje už
takmer desať rokov.
V súvislosti s dojčením existuje niekoľko mýtov, ktoré
môžu ženu pomýliť. Ktoré sú tie najčastejšie?

Rodičia sa napríklad veľmi často stretávajú s mylným tvrdením, že
dieťa potrebuje pevný režim a harmonogram dojčenia. Preto často nastupuje
tréning, ktorý nie je potrebný. Bábätko sa počas prvých týždňov
prispôsobuje novému prostrediu, samo si určí svoj vlastný rytmus, netreba
mu ho násilne vnucovať. S tým súvisí aj názor, že dojčiť sa má
pravidelne každé tri hodiny po 10 až 15 minút na jednej strane. Naopak. Je
veľmi príjemné vedieť, že sa matka nemusí pozerať na hodinky. Stačí jej
sledovať svoje dieťa. Dojčenie je totiž omnoho viac, ako len prijímanie
potravy. Ani čas strávený na prsníku nič nepovie o tom, či sa bábätko
dobre napilo. Aj dieťa, ktoré je na prsníku dlho, nemusí byť zasýtené,
preto nás dĺžka dojčenia môže alebo zbytočne vyplašiť, alebo falošne
uspokojiť.
Najmä prvorodičky môžu mať niekedy problém zistiť, že je
dieťa hladné.

Hlad u dieťaťa sa dá spozorovať pomerne ľahko. Cmúľa si ručičky,
otáča hlavu, otvára ústa, rýchlo pohybuje očami, po prebudení je
aktívne, mrnčí, je nepokojné. Plač je už neskorým indikátorom hladu.
Niektoré matky sú nútené dokrmovať svoje deti aj preto, lebo
nemajú dostatok materského mlieka.

Pokiaľ matka čaká, kým sa jej po troch hodinách naplnia prsia, jej telo to
môže brať ako signál, že mlieka je nadbytok a prestane ho vytvárať. Je
dôležité a zároveň upokojujúce vedieť, že mlieko sa tvorí neustále a
jeho tvorba po prvých pár dňoch reaguje na dopyt. Čím viac sa prsník
vyprázdni, tým rýchlejšie sa mlieko tvorí. Základ je teda dojčiť na
požiadanie. Preto mamičky komentáre typu „Dieťa vypije všetko potrebné
mlieko z jedného prsníka do desať minút.“, „Robí si z vás
cumlík.“, „Takto si zničíte bradavky.“, „Prsia sa vám aj tak
nestihnú naplniť skôr ako za tri hodiny.“ a podobne, vôbec nemusia
trápiť.
Ako potom mamička zistí, že je dieťa sýte?
Najčastejšia metóda je váženie dieťaťa pred dojčením a po ňom. Avšak
kontrola dojčenia vážením nie je vhodná metóda vzhľadom na jej možnú
nepresnosť, ale i vzhľadom na to, že je pre matky stresujúca a neumožňuje
im začať dieťatko dojčiť hneď, ako o to prejaví záujem. Navyše
sťažuje to, aby mohlo piť dostatočne dlho, prípadne pokiaľ sa dobre
napilo, s matkou aj zaspať. Odpoveď na vašu otázku je teda pozorovanie
bábätka.
Čo v prípade, ak počas dojčenia zaspí, hoci má matka pocit,
že sa nenapilo dosť?

To, že dojčenie bábätko uspáva, je jednou z jeho vlastností, ktorú matka
isto ocení. Dojčenie je najjednoduchší spôsob, ako uspať unavené a
nespokojné dieťa. Vôbec nevadí, keď zaspí aj keď nie je dokonale
najedené. Taktiež netreba bábätko na dojčenie budiť, pokiaľ dlho spí. Ak
sa ho matka bude snažiť zobudiť, možno sa prisaje, ale je možné, že
zaspí skôr, ako sa poriadne nadojčí.
Ak spí tri, štyri, päť hodín, nech ho matka vyzlečie a položí na svoj
hrudník, aby malo kontakt s jej pokožkou. Keď sa začne prebúdzať, treba
ho priložiť k prsníku a nechať poriadne napiť.
Dojčenie si matky často spájajú s bolesťou.
A veľmi často na to dostanú odpoveď, že je to normálne, aby vydržali,
že bradavky si musia zvyknúť. Alebo dostanú nešťastnú radu, aby si
kúpili klobúčiky. Mnohé z nich práve pre bolesť dojčiť prestanú a
pritom správne dojčenie nebolí. Pokiaľ je bábätko správne prisaté, je
dojčenie bezbolestné. V opačnom prípade sa niekde stala chyba, treba ju
hľadať a odstrániť. Fľaša alebo klobúčiky príčinu nevyriešia. Čo sa
týka bolestivého naliatia prsníkov, to zvyčajne ustúpi do 48 hodín aj
samo. Pokiaľ chce matka proces urýchliť, môže si urobiť obklad zo
studených trochu roztlačených kapustných listov, ktoré si prikladá
dvakrát denne na 20 minút. Pomáhajú aj studené obklady.
Ako má matka dosiahnuť správne prisatie?
Pri dojčení na ľavom prsníku si položí bábätko na pravú ruku. Lakťom
jemne pritlačí jeho zadoček k svojmu telu. Spojené prsty sú na jeho pravom
líčku, palec z druhej strany pri ušku. Prejde jeho hornou perou po svojej
bradavke, od jedného kútika k druhému. Keď otvorí veľkú pusu, prisunie
hlavičku k prsníku skôr, ako ju začne zatvárať. Vždy prikladáme dieťa
k prsníku, nie prsník k dieťaťu. Spodná pera bábätka pokrýva
väčšiu, horná menšiu časť dvorca. Brada je úplne zaborená do prsníka,
nos sa ho však nedotýka. Matka si môže aj jemne lakťom pritisnúť k sebe
jeho zadoček a zápästím zatlačiť medzi ramienkami, aby bábätko spravilo
lepší záklon hlavy. Ak aj prisatie bolí, nech nedáva dieťa z prsníka
dole, ale upraví ho počas dojčenia. Správne prisatie si môže opäť
vyskúšať pri ďalšom dojčení. Je vhodné, ak bábätko nie je v perinke,
lebo tá často znemožňuje dobré prisatie.
Chcem zdôrazniť, že akýkoľvek typ prsníka a akákoľvek bradavka sú
vhodné na dojčenie a výroky ako – s týmto typom bradaviek v živote
nebudeš dojčiť, sú nezmysel.
Niektoré ženy majú obavy, či budú mať po pôrode pre svoje
dieťa dosť mlieka. Kedy sa vlastne začína tvoriť?

Prvé mlieko, tzv. kolostrum, sa začína tvoriť už v 16. týždni
tehotenstva. Je to jediná vhodná potrava pre dieťa po pôrode a má presne to
zloženie, ktoré dieťa potrebuje. V prsníkoch sa nachádza presne vo vhodnom
množstve, takže nehrozí, že dieťa bude kŕmené príliš veľkým
množstvom nevhodnej potravy, ako je to v prípade umelej výživy. Jeho
prvoradá úloha je ochranná. Pokrýva črevo, aby zabránilo priľnutiu
patogénov. Obsahuje množstvo protilátok, biele krvinky, najmä
polymorfonukleáry (90% buniek v kolostre), proteín lyzozým, pomáha
dieťaťu bojovať s infekciami. Kolostrum je zázračná tekutina a má veľa
minerálov, vitamínov a proteínov. Najmä hneď po pôrode je bohaté na
imunoglobulín A. Obsahuje taktiež laktoferín, interleukín 10 a epidermálny
rastový faktor. Okrem toho urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu
mikroflórou L bifidus. Keďže v prvých dňoch po pôrode pôsobí
laxatívne, jeho skoré a efektívne pitie zabraňuje vysokým hladinám
bilirubínu. Je najlepšou prevenciou proti hypoglykémii a hyperbilirubinémii.
Problém je, že deti sa často k tejto úžasnej a pre ne potrebnej strave
nemôžu dostať, alebo sa dostanú iba k jej časti. Dôvodom býva nesprávne
prisatie a poloha pri dojčení. Na tretí, štvrtý deň po pôrode sa
produkcia mlieka spravidla zvyšuje a pokiaľ matka nedojčí správnym
spôsobom, prsia sa nalejú, stvrdnú a bolia. Základným pravidlom je teda
dostatočne často a správne dojčiť počas prvých dní. Tým pádom sa
mlieko nebude v prsiach hromadiť a spolu s bábätkom sa naučíte
dojčiť.
Do akého veku je optimálne dieťa dojčiť?
Deti sa prestanú dojčiť, lebo ide o prirodzený vývojový míľnik, ktorý
dosiahnu. Stane sa to vtedy, keď sú pripravené, rovnako, ako keď začnú
chodiť, rozprávať a podobne. Väčšinou sa to udeje niekedy medzi tretím a
piatym rokom života.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter