Zo svojho?

<p><em>Projekty zamerané na aktívne starnutie seniorov určite netreba
zavrhovať. Kvôli objektivite treba uviesť, že aj ten aktuálny má
pozitívny prínos pre viacerých dôchodcov v meste a vďaka dotácii sa majú
možnosť angažovať v aktivitách, ktoré by z vlastných prostriedkov
nedokázali utiahnuť. Druhá strana mince je, že skupina „podnikateľov“
si pod rúškom vznešených cieľov postavila biznis na aktivitách, spravidla
financovaných z eurofondov. Po vstupe Slovenska do EÚ sa tu vytvorila spleť
firiem, ktoré práve na poli takýchto činností zacítili svoju
príležitosť a pohodlne dlhé roky parazitujú na verejných
financiách.</em><br>
<em>Je namieste otázka, či podobné samosprávne projekty nie je možné
realizovať lacnejšie, resp. získaný veľkorysý balík peňazí využiť
tak, aby v plnej miere transparentne smeroval do vzdelávania a podporných
aktivít. Málokto si totiž uvedomuje, že mestám, ktoré takto neuvážene a
za výdatnej pomoci rôznych podnikavcov mrhajú verejnými zdrojmi hrozí, že
o pár rokov budú musieť získané dotácie vracať. Nad bezzubými
kontrolami slovenských ministerských úradníkov sú totiž ešte vyššie
inštancie v rámci európskych štruktúr. Dôkazom sú zastavené desiatky
miliónov z eurofondov, ktoré zatiahnu Slováci zo štátneho rozpočtu.
A nie raz nám Európska komisia vyčítala šafárenie s dotáciami určeným
na rôzne vzdelávacie projekty určené Rómom či ostatným znevýhodneným
skupinám obyvateľstva.</em><br>
<em>V súvislosti so svidníckymi podnikateľmi ešte jeden postreh. U susedov
sa im pripisujú (nepochybne oprávnené) zásluhy o rozvoj tamojšieho
volejbalu. Priemerný klub dostali medzi slovenskú špičku, angažovali
odborníkov a v meste doteraz úspešne aj vďaka nim funguje početná
mládežnícka základňa. Bratia nezabúdajú prízvukovať, koľko volejbalu
obetovali a financovali ho takpovediac „zo svojho“. Pri takomto
konštatovaní sa však treba pristaviť a vrátiť do nedávnej minulosti
slovenského športu. Možno je prezentovaná súvislosť prehnaná, ale… Aj
Rezešovci dostali svojho času priemerné futbalové mužstvo z Košíc do
výšin. Ich 1. FC sa ako prvý slovenský klub dostal do skupinovej fázy Ligy
majstrov. V dnes už zaniknutom Všešportovom areáli hrali proti Košičanom
velikáni ako Manchester United či Juventus Turín. Nákladnú futbalovú
zábavku takisto financovali „zo svojho“. Presnejšie z príjmov plynúcich
z niekdajšieho štátneho gigantu VSž, ktorý nakoniec dostali na kolená. Ak
teda dnes ktokoľvek vyhlasuje, že vznešené aktivity na poli športu či
kultúry financuje z vlastného vrecka, verejnosť i štátne orgány by mohlo
zaujímať, čo tvorí zdroj príjmov takýchto dobrodincov. Následne zistíme,
že zásluhy, ktoré si pripisuje úzka skupina „podnikateľov“ si
v podstate môže prisvojiť každý daňový poplatník. Pretože práve
verejné zdroje (vrátane európskych) tvoria gro príjmov tejto novodobej
„kapitálotvornej vrstvy“, ktorá svoj pozitívny imidž buduje cez podporu
všeobecne stratových aktivít.</em></p>