Zemplínsky arcidiakonát patril od 11. storočia pod správu Jágerskej
diecézy. Arcidiakon bol podriadený jágerskému biskupovi a zároveň bol
jedným z kanonikov diecézy. Najstaršia správa o arcidiakonovi sa vyskytuje
v listine z roku 1262 a to v zozname hodnostárov Jágerskej kapituly.
Arcidiakonát vznikol pravdepodobne ešte v prvej polovici 13. storočia alebo
skôr. Správy spred roka 1262 o arcidiakonáte chýbajú, čo môže
svedčiť o tom, že úrad arcidiakona nemusel byť obsadený, prípadne
arcidiakon v tom čase ešte nebol kanonikom kapituly. Najviac verejnoprávnych
listín, v ktorých sa arcidiakon vyskytoval, bolo vydaných Jágerskou
kapitulou a mohli sme ho nájsť v zozname hodnostárov. Natrafili sme aj na
listiny, ktoré sám vydal, prípadne bol predmetom ich obsahu.
Mnoho cenných informácií bolo v pápežských listinách. Arcidiakoni sa
v nich začali vyskytovať ešte v prvej polovici 14. storočia. Z nich sme
zistili ich predikáty a najmä úrady, ktoré vykonávali. Ako sme si všimli,
tak okrem biskupa aj pápež mal právo, ako najvyššia cirkevná autorita
dosadzovať arcidiakonov do úradov. Tieto listiny nám pomohli určiť, kedy
arcidiakoni začali vykonávať službu v úrade a následne aj to, po kom
nastúpili alebo s kým si úrad vymenili.
V listinách sme našli aj tituly, ktoré arcidiakoni používali. Nebolo ich
veľa, ale vieme, že okrem cirkevných úradov zastávali aj svetské úrady a
niektorí študovali aj na európskych univerzitách najmä občianske, ale aj
kanonické právo. V štúdiu začali ešte pred tým, ako vykonávali svoj
úrad. Výnimkou bol arcidiakon Oktavián, ktorému pápež povolil štúdium
v Padove v roku 1411. Oktavián začal študovať občianske právo ešte
pred tým, ako vykonával funkciu arcidiakona, ale počas tohto úradu
v štúdiu občianskeho práva pokračoval. Ďalším významným arcidiakonom
bol Peter, ktorý okrem svojich cirkevných úradov plnil funkciu radcu na dvore
kráľa Žigmunda Luxemburského.
Arcidiakoni mali právo dosadzovať kňazov do fár, právo súdiť a
rozhodovať o majetkových (dedičských) sporoch, prípadne ľahkých
zločinoch. Ich kompetencie boli obmedzené, ale ich postavenie v rámci
diecézy bolo jedno z významných.
Nižšou funkciou od arcidiakona bol vicearcidiakon. Vicearcidiakoni boli
volení kňazi, ktorí sa starali o cirkevný život vo farnostiach. Táto
funkcia vznikla niekedy začiatkom 14. storočia, prípadne v druhej polovici
13. storočia. Prvé doklady o nich sa vyskytli v súpise pápežských
desiatkov z rokov 1332 – 1337. Povinnosti arcidiakona voči kontrole
cirkevného života vo farnostiach prešli na vicearcidiakona. Dokázali sme,
že v Zemplíne boli vicearcidiakoni traja, ktorí sa starali o Horný
Zemplín, Dolný Zemplín a o Medzibodrožie. Podarilo sa nám zistiť, ktoré
farnosti a fary boli centrami daného vicearcidiakonátu.
Súdne kompetencie vicearcidiakona voči arcidiakonovi boli obmedzené a
poväčšine plnili jeho nariadenia, čo dokázali niektoré listiny.
V niektorých prípadoch boli v pozícii vypočúvateľa, ktorý zaznamenal
spor a posunul ho kompetentnej osobe.
Centrom Hornozemplínskeho vicearcidiakonátu boli farnosti v obciach
Trhovište, Michalovce, Čičva, Budkovce, Staré a Humenné.
V Dolnozemplínskom vicearciakonáte to boli Zemplínska Teplica a Sečovce.
Centrom Medzibodrožského vicearcidiakonátu boli Boťany, Bačka, Boľ a
nakoniec Veľké Trakany.
V Zemplínskom arcidiakonáte sa nachádzalo 70 farností spolu s ich
filiálnymi farami. Najviac farností bolo v Trebišovskom dištrikte (43).
Prvé doklady o farnostiach boli najmä v súpisoch pápežských desiatkov.
Zaplatené desiatky počas rokov 1332 – 1337 nám prezrádzajú, koľko
filiálnych fár mal pod svojou správou farský kostol, ako prosperoval a
koľko farníkov mal k dispozícii. Z niektorých odvedených desiatkov je
zrejmé, že farnosti po roku 1337 pomaly zanikali alebo sa stali filiálnymi
farami.
V Zemplíne sa nachádzalo približne 60 pravoslávnych farností.
V niektorých obciach sa existencia kostola dokázala len archeologickým
výskumom, prípadne niektoré obce na tento výskum ešte čakajú.
Zoznam arcidiakonov a vicearcidiakonov v zemplínskom arcidiakonáte
Teraz uvádzame zoznamy arcidiakonov a vicearcidiakonov, pretože v literatúre
od Kovácsa, Bélu: Az Egri egyházmegye története 1596-ig. Jáger:
Egyetemi Nyomda, 1987, sa daný zoznam nezhoduje s našimi výsledkami.
Ďalšie literatúry tento zoznam ani neuvádzajú, prípadne je len
stručný.
Ako bolo už spomenuté, prvým zemplínskym arcidiakonom bol Peter, ktorý sa
prvýkrát spomínal v listine z roku 1262. Nevieme presne dokedy zastával
svoj úrad, ale muselo to byť len do roku 1272, keď sa v listinách už
vyskytuje arcidiakon Ladislav. Ten sa poslednýkrát vyskytol v listine z roku
1282.
Nasledujúci arcidiakoni:
3. Štefan – 1283
4. Vavrinec – 1284- (1287)
5. Martin – 1287
6. Štefan – 1287- (1291)
7. Šimon – 1291- (1307)
8. Peter – 1307 – 1343
9. Mikuláš – 1343- (1344)
10. Ján – 1345
11. Ondrej – 1345
12. Ján – 1346 – 1351
13. Peter – 1351 – 1353
14. Ondrej – 1353 – 1360
15. Ladislav – 1361- 1363
16. Mikuláš – 1364 – 1367
17. Alexander – 1367 – 1374
18. Mikuláš – 1375- 1378
19. Ján – 1379 – 1407
20. Oktavián – 1411 – 1413
21. Peter – 1413 – 1430
22. Mikuláš – 1430 – 1452
23. Juraj – 1456 – 1460
24. Urbán – 1492 – 1504
25. Tomáš – 1511 – 1516
26. Mikuláš – 1516 – 1527
Vicearcidiakoni:
Medzibodrožie:
1. Michal – 1332 – 1337
2. Benedikt – 1340
3. Ján – 1376
4. Pavol – 1380
5. Anton – 1434
Dolný Zemplín:
1. Štefan – 1332 – 1337
2. Havel – 1411
Horný Zemplín:
1. Tiba – 1332 – 1337
2. Mikuláš – 1349
3. Štefan – 1361
4. Pavol – 1391
5. Vincent – 1410
6. Martin – 1411
7. Peter – 1443
8. Tomáš – 1464
9. Leonard – 1513
Zdroj: ŠMAJDA, Ľuboslav, Bc.: Zemplínsky archidiakonát
v stredoveku a ranom novoveku. Diplomová práca. Trnava: Trnavská
univerzita v Trnave, 2016, 99 strán. (Tento článok je Záverom diplomovej
práce)
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda
![]() |
![]() |