Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Z histórie…

Š. Ducko na stránkach Slovenskej obrody sa začiatkom roka 1944 pokúsil
o sumarizáciu piatich rokov budovateľskej práce v okrese Stropkov. Uvádza
v nej, že keď sa poobzeráme po Stropkove, zbadáme vybudované chodníky,
upravené domy, námestie, zriadený park i renovované kostoly. Mesto dostalo
novú tvár. Podniky a podnikanie sa dostalo do slovenských rúk a hospodársky
ruch pulzuje mestom a jeho široké okolie má dosť úrodnej pôdy. Každý sa
živo zaujíma o vývoj vojny a vedú sa v tomto smere debaty. Aktivizovali sa
protifašistické sily v Stropkove. Územie okresu sa od leta 1944 stalo
miestom pôsobenia viacerých partizánskych skupín po vypuknutí SNP.
V okresoch Stropkov, Medzilaborce a Humenné sa v jesenných mesiacoch
1944 vytvorila rozsiahla partizánska oblasť s približne 24 obcami, tzv.
partizánska republika. Za neustáleho nemeckého prenasledovania začal sa
20. novembra 1944 známy pochod Čapajevovcov a s nimi spojených
partizánskych skupín v smere Závada – Korunková – Varechovce –
Havaj – Borov a Habura, ktorý sa skončil 24. novembra prielomom frontu a
spojením partizánov s vojskami 1. gardovej armády pri obci Kalinov. Deň,
ktorým sa okres zapísal do tragických análov druhej svetovej vojny, je
19. november 1944, keď nemeckí fašisti brutálne zavraždili 32 mužov
v Tokajíku a obec na druhý deň vypálili. Evakuácia Stropkovčanov bola
vyhlásená 21. septembra, kedy sa začala ich strastiplná cesta evakuantov
plná ľudského strádania. Stropkov bol oslobodený 28. novembra 1944, keď
jednotky 1. československého armádneho zboru v úzkej súčinnosti
s 271. streleckou divíziou na pravom krídle 1. gardovej armády vstúpili
do Stropkova. Veliteľom, ktorý sa prvý dostal do mestečka, bol podporučík
Vladimír Sisra.
Rok po oslobodení sa pri pohľade na mestečko, tisli slzy do očí. Boli tu
holé, bosé deti, starí a šediví starci, ktorí ešte v decembri
prespávali v stohoch slamy, otrhané ženy, ktoré žobrali o kúsok chleba.
Stáli tu desiatky zbúraných a vyhorených domov, všetky väčšie objekty
boli zničené a nevhodné na bývanie – ľudia nemali kde bývať.
Tak vyzeral Stropkov i celý kraj v okolí Ondavy, taký obraz sa naskytal
v decembri 1945. Zaradil sa tak rozsahom vojnových škôd medzi najväčšmi
zničené okresy Slovenska. Z 50 obcí okresu bolo 46 obcí so zničenými
alebo poškodenými domami. Ani jeden kraj nebol tak sústavne a systematicky
ničený, ako práve okres Stropkov. Rozsah škôd bol ťažko vyčísliteľný.
Pomoc Stropkovu a jeho okresu, ale aj ďalším okresom severovýchodného
Slovenska, sa stala ústrednou témou povojnových mesiacov…
Zdroj: BEŇKO, Ján a kol.. 1994. Stropkov, monografia mesta.
Neografia, a. s.. Martin, 1994. ISBN: 80-901392-5-6.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter