Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Z Domaše vylovili najväčšieho sumca na Slovensku

Obrovského sumčieho
velikána sa z dna Domaše podarilo vytiahnuť partii prešovských rybárov
minulú nedeľu. Hodinu pred polnocou prišiel záber, vtedy ešte nikto
netušil, že pôjde o doteraz najväčšieho sumca chyteného v slovenských
vodách. Rekordný sumec meral 264,5 metra, čím svojho predchodcu prekonal
o šesť centimetrov. Rybár Erik Zbiňovský jeho váhu odhaduje na 115 kíl,
ktorú si vypestoval počas približne 45 rokov skrývania sa vo vodnej
nádrži.

Pán Zbiňovský sa rybárčeniu venuje 42 rokov. Sumčiariť na Domašu
chodí približne 20 rokov. Za ten čas sa mu v týchto vodách podarilo
chytiť s priateľmi približne dvadsať veľkých sumcov. „Prvý
veľký úlovok a vtedy najväčšieho sumca na Slovensku sme chytili spoločne
s Jurajom Hrickom v roku 2003. Tohto roku sa nám podarilo tento rekord
prekonať.“
Rybárom sa sumca podarilo nalákať na
30 centimetrového karasa. „Metódy lovenia sú rôzne. Sumce
chytáme na vábničku, alebo na trhačku, ktorú sme použili aj
teraz,“
prezrádza pán Erik. Vytiahnuť rybu na breh nie je
jednoduché, v prípade takejto veľkej ryby to niekedy trvá aj niekoľko
desiatok minúť. „Mali sme šťastie, že sumec bol len
v 160 centimetrov hlbokej vode a nemohol využiť celú svoju dĺžku, silu
svojho tela, pretože je to druh ryby, ktorú okrem hlavy tvorí jeden veľký
sval. Je podstatne silnejší ako iné druhy rýb, ktoré majú oveľa väčšiu
brušnú dutinu. Zápasili sme s ním približne 25 minút, čo nie je až tak
veľa, ale dal nám zabrať,“
priznáva. Okrem rekordného sumca
sa pánovi Zbiňovskému s priateľmi podarilo pred troma týždňami na
Domaši chytiť ďalších dvoch krásavcov. Jeden z nich mal dva metre, druhý
meral 160 cm.
Počas jeho rybárskej kariéry sa mu podarilo uloviť už zopár podobne
veľkých sumcov aj v zahraničí. V sladkých vodách chytal od Talianska až
po Turecko. „Každá krajina je o ničom inom. Sumce sme začali
loviť, keď bol internet v plienkach, GPS navigácia neexistovala, čiže sme
si krajiny prešli sami bez akýchkoľvek pomôcok. Do týchto krajín sme sa
dostali len cez kontakty s ľuďmi, kde sa vtedy doposiaľ kultúrna Európa
nedostala, kde športoví rybári o takýchto vodách nechyrovali, možno sa
tam báli ísť. Prešli sme celý Balkán, Macedónsko, kde neexistoval
priemysel, krajina je panenská a v jej vodách sú obrovské ryby. Aj keď je
to krajina postihnutá pozostatkami vojny a sú v nej nepokoje. Prešli sme
Srbsko, Chorvátsko, Bulharsko, Poľsko či Grécko, ktoré má krásne, divoké
vody. Za 48 hodín sa nám poradilo chytiť 24 sumcov.“

Zážitkov z rybačiek má za dlhé roky strávené pri vode neskutočné
množstvo. Nezištne im poskytli pomoc cudzí ľudia. Pekné spomienky má pán
Zbiňovský na Turecko. „Precestovali sme polovicu Turecka, našli
sme si známych a hlavne stretli ochotných ľudí. Najbližšia dedina bola
vzdialená 25 kilometrov. Jeden miestny človek nám chodil každý deň na
traktore nabíjať baterku do dediny, pretože tam nebola žiadna elektrina.
Rovnako milý zážitok sa nám stal tiež pri jednej tureckej rieke, kde bola
hlboká voda a sumce sa dali loviť len na jednom mieste, v areáli továrne na
ťažbu štrku. Poslali sme nášho priateľa Turka, aby sa opýtal, či nás
pustia k vode. O chvíľu za nami prišiel riaditeľ továrne, doniesli stoly,
stoličky a hostili nás ďalšie tri dni. Dokonca nám ukázali ešte jednu
vodu, pri ktorej sme nachytali naozaj pekné sumce. Nemôžem povedať pol
krivého slova. Obyčajní ľudia tam sú milí, ochotní
pomôcť.“
Pri potulkách krajinami sa rybárom pritrafili aj
nepríjemnosti. Stalo sa im, že po nich strieľali, naháňali ich policajti a
boli svedkami prestreliek. Najťažší úlovok sa pánovi Erikovi podarilo
chytiť na juhu Európy. „Najväčšieho sumca sme chytili
v Taliansku. Bol o 4 centimetre menší, no skoro o tretinu ťažší ako
tento 264,5 centimetrový rekordér.“

Počas stretnutia pri pokojnej hladine Domaše sme sa pýtali aj na
skutočnosť, prečo sú najväčšie sumce ulovené vždy na prelome mesiacov
júl a august. „V tom čase je najteplejšia voda. Zo všetkých
rybích predátorov je sumec ryba, ktorá má najrýchlejší metabolizmus,
najrýchlejšie strávi potravu a na rozdiel napr. od zubáča, musí pri
teplote vody 26 – 27 stupňov žrať každých dvanásť hodín. Tým sa
zvyšuje jeho aktivita a v čase výkyvov počasia, tepla, búrok, prudkého
znižovania tlaku je to ideálny čas na chytanie sumcov,“

vysvetľuje.
Osud sumca ostáva tajomstvom aj naďalej. „Existujú takpovediac
dva tábory, jeden je za púšťanie ulovených rýb, druhý tvrdí, že takéto
veľké sumce do vody nepatria, pretože konzumujú iné ryby, napr. kapry. Je
to pravda, ale určite nie v takom rozsahu, v akom je to prezentované. Sumec
tu vždy bol, konzumoval čo konzumoval a ryby tu boli vždy aj bez zásahu
človeka. Aby sme ulahodili obom skupinám rybárov, jeho ďalší osud si
nechávame pre seba.“

Keďže bol sumec chytený v katastri obce Turany nad Ondavou, obrovského
sumca si prišiel osobne pozrieť aj starosta Ján Jakubov. „Tak
tomu sa povie naozaj kapitálny kus. Takýto úlovok sa nevidí často, preto
som bol prešovským rybárom osobne pogratulovať a zaželať im aj ďalšie
podobné a ešte väčšie rybárske úlovky,“
poprial starosta
Jakubov.
Ako správni rybári telom aj dušou do budúcna veria, že sa im podarí
chytiť aj väčšiu rybu ako teraz, či to bude v zahraničí alebo opäť na
Domaši, kde sa stále budú radi vracať.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter