<p>Mestá Stropkov a Svidník realizujú v týchto dňoch dva takmer identické
projekty. Ešte v roku 2013 boli úspešné v rámci výzvy Ministerstva
školstva SR zameranej na vzdelávanie miestnych seniorov nad 50 rokov.
Stropkovská samospráva získala na tento účel nenávratný finančný
príspevok 114 811,85 eur (celková výška projektu 120 855 eur), svidnícka
152 609,52 eur (celková výška 160 641,60 eur). Seniori sa vďaka
dotáciám môžu vzdelávať vo výučbe jazykov, zdokonalení sebaobrany,
plávaní, speve, výpočtovej technike a ďalších vybraných aktivitách.</p>
<p>Podľa vyjadrenia kompetentných pracovníkov pripravovali obe mestá svoje
projekty nezávisle od seba, pri ich koncipovaní s nikým nespolupracovali a
vzdelávacie aktivity pripravovali vyslovene vo vlastnej réžii. Pri pohľade
na zainteresované osoby a firmy, ktoré sa v súčasnosti podieľajú na
realizácii projektov, však transparentnosť a dobrý úmysel samospráv
dostávajú vážne trhliny.<br>
<strong>Tajnosti bývalého prednostu</strong><br>
Pred Stropkovčanmi bola príprava projektu dokonale utajená. V roku
2013 o ňom nevedela verejnosť ani poslanci a naše noviny o ňom
informovali až dva mesiace po podpise zmluvy vtedajšieho primátora
s ministerstvom. Téma sa neskôr dostala aj na rokovanie zastupiteľstva.
Poslancom vtedajšej opozície sa nepozdávalo, že o projekte za vyše
120 tisíc eur nič nevedia. Navyše, v tom čase už bežali výberové
konania na dodávku niektorých služieb, hoci v mestskom rozpočte nebol na
povinnú spoluúčasť vyčlenený ani cent. Na zastupiteľstve tiež odznelo,
že na pokyn bývalého prednostu MsÚ, dnes riaditeľa Úradu práce Ivana
Klebana, mali byť výzvy na predkladanie ponúk zverejnené tak, aby sa o nich
dozvedelo čo najmenej potenciálnych záujemcov. Poslancom to potvrdil vedúci
správneho odboru MsÚ Marián Vašš. Pripomeňme, že na rozdiel od ostatných
verejných súťaží, ktoré sú zverejňované na úradnej tabuli, boli
všetky výzvy súvisiace s projektom oznamované tým najmenej transparentným
spôsobom. „Na rozdiel od ostatných verejných súťaží boli zverejňované
na internetovej stránke mesta v sekcii O meste, podsekcii Inštitúcie a
následne Ďalšie inštitúcie – Denné centrum,“ skonštatovala na
zastupiteľstve stropkovská hlavná kontrolórka Jana Soóšová.
Zvláštnosťou celého procesu výberu dodávateľov pre jednotlivé aktivity
je aj skutočnosť, že od zverejnenia výzvy po uzávierku súťaže uplynulo
v niektorých prípadoch len necelých päť pracovných dní, pri výbere
dodávateľa na štúdiu vzdelávacích potrieb dokonca len necelé tri
pracovné dni. Spoločným znakom analyzovaných súťaží bol tiež termín
zverejnenia – spravidla v piatok popoludní.<br>
<strong>Rovnaký rukopis v oboch mestách</strong><br>
Ako napokon výberové konania dopadli? Z dostupných zdrojov sme sa dostali
k podkladom z desiatich z nich (piatim v Stropkove a piatim vo Svidníku) na
dodávku rôznych tovarov a služieb. Osem sa v oboch mestách týkalo
rovnakého predmetu dodávky – od výpočtovej techniky až po vypracovanie
štúdie vzdelávacích potrieb. Ďalšie dva riešili zabezpečenie publicity
projektu a vstupné na športoviská pre frekventantov kurzov. Spolu teda išlo
o desať výberových konaní, do ktorých boli prizvané vybrané subjekty.
Až šesť z nich vyhrali firmy priamo alebo nepriamo napojené na bratov
Hirčkovcov zo Svidníka. Jeden z nich, Ján, sa v novembri 2014 stal
poslancom mestského zastupiteľstva vo Svidníku. Vo zvyšných štyroch
(vydanie hudobného CD a dodávka výpočtovej techniky) boli úspešné
spoločnosti zo Sniny a Šale. Manažérom projektov v oboch mestách je
Jaroslav Džopko, ktorý dlhodobo spolupracuje so spomínanými bratmi a ich
spoločnosťami a v realizačnom tíme je, resp. bolo, viacero ďalších im
blízkych ľudí. Personálne obsadenie projektu mal v Stropkove podľa J.
Džopka na starosti bývalý prednosta Ivan Kleban. Aj ten má k Hirčkovcom
viac než blízko. Stačí si spomenúť na vzdelávacie projekty realizované
počas jeho prvého pôsobenia na Úrade práce v rokoch 2006 až 2010,
ministerstvom pozastavený projekt vzdelávania stropkovských Rómov za vyše
300 tisíc eur či výstavbu 70 bytov v bývalom internáte, ktoré od nich
malo mesto odkúpiť.<br>
<strong>Úspech slávili spriaznené firmy</strong><br>
Prejdime však k jednotlivým verejným súťažiam. Tú prvú, na vypracovanie
Štúdie vzdelávacích potrieb (za 2955,50 eur v Stropkove a 2967 eur vo
Svidníku), vyhrala v oboch mestách spoločnosť Media Lukas, s.r.o.,
Michalovce. Ďalšími účastníkmi verejnej súťaže boli bratom blízke
firmy Korona, n. o., Svidník a Profi Advance, s.r.o., Stropkov. Konateľom
spoločnosti Media Lukas je osoba, ktorá v septembri 2012 prebrala majoritný
podiel v spoločnosti M.H.B. Car, s.r.o. Tá dovtedy patrila Mariánovi a
Jánovi Hirčkovcom. Mimochodom, práve od tejto firmy nadobudol I. Kleban
v roku 2010 svoju Škodu Octavia. Spomínaný konateľ už od februára
2014 v M.H.B. Cars nefiguruje. Spoločnosť Media Lukas, s.r.o., je uvedená
aj v registri dlžníkov Sociálnej poisťovne. K 26. marcu 2015 jej mala
dlhovať 37 610,50 eur. Zdravotnej poisťovni Dôvera dlhuje podľa verejne
dostupných údajov 3918,58 eur. Keď sme sa v tejto súvislosti opýtali
projektového manažéra J. Džopka, či je takáto spoločnosť dôveryhodným
partnerom samospráv odpovedal: <strong><em>„Mne stačilo to, že splnila
predmet zákazky. Je pre mňa dôveryhodný partner. Splnil podmienku, aktivitu,
ktorá mu bola zadaná.“</em></strong> Ani to však nie je celkom pravda,
keďže podľa správy stropkovskej kontrolórky z roku 2014 boli v štúdii
uvedené nesprávne údaje a vo februári minulého roka ju mesto vrátilo firme
na prepracovanie.<br>
Pre zainteresovaných mala zdarný priebeh aj verejná súťaž na zabezpečenie
grafických služieb k projektu. V Stropkove (s cenou 6594 eur) i Svidníku
(za 6580 eur) ju vyhrala nezisková organizácia Korona. Jej riaditeľom je
Juraj Majerník, v správnej rade sedia Ján a Marián Hirčkovci a Ladislav
Mackanič. Ten sa v roku 2010 podieľal na predvolebnej kampani bývalého
primátora Petra Obrimčáka. Korona, inak vydavateľ svidníckeho týždenníka
Dukla, bola úspešná aj pri zákazke na zabezpečenie publicity projektu za
1670 eur. Firmy blízke Svidníčanom boli vybrané aj do užšej súťaže na
zabezpečenie nahrávania hudobného CD pre seniorov. Zákazky (na 7200 a
7800 eur) v oboch mestách napokon získal Inštitút Vzdelávania Mateja
Korvína, s.r.o., Snina. Zrejme len náhodou predložila svidnícka neziskovka
Euroeduca (založená v roku 2006 firmou J. a M. Hirčkovcov) pre mesto
Svidník len o 50 eur vyššiu ponuku ako spomínaný víťaz (v Stropkove to
bolo o 200 eur viac).<br>
Na ďalšiu z ich firiem sa však šťastie usmialo v súťaži na
zabezpečenie vstupného na športoviská pre frekventantov vzdelávania.
Pracovník zodpovedný za výberové konania oslovil vo Svidníku trojicu
subjektov – Jozefa Dirgu (cenovú ponuku napokon nepredložil), VK Slávia
Svidník, s.r.o. (kde je konateľom J. Hirčko) a VK Stropkov, s.r.o. –
schránkovú firmu sídliacu na adrese stropkovskej mestskej haly, kde je
konateľom riaditeľ vyššie spomínanej neziskovky Korona J. Majerník (firma
v minulosti vydávala občasník Stropkovský kuriér). Víťazom sa stala VK
Slávia Svidník, ktorá má svidníckej samospráve zabezpečiť uvedené
služby za 4480 eur.<br>
Pristavme sa ešte pri ďalšej z verejných súťaží s identickým
rukopisom manažéra a ďalších ľudí stojacich za projektmi. V oboch
mestách vyhrala súťaž za dodávku výpočtovej techniky (po 5 ks
dataprojektorov a po 10 ks notebookov) firma Mivasoft, spol. s r.o., Šaľa.
Vo Svidníku dodala techniku za 7250 eur, v Stropkove za 7475 eur.
Jednotková cena za notebooky značky Acer s operačným systémom Windows
8 Professional predstavovala pri oboch samosprávach 580 eur. Rozdiel bol
v modeloch dodaných notebookov pre jednotlivé mestá. Z dostupných zdrojov
sa dá zistiť, že v tom čase bolo možné kúpiť identické typy notebookov
s rovnakou konfiguráciou omnoho lacnejšie a na jednom kuse ušetriť zhruba
sto eur.<br>
Podčiarknuté, zhrnuté – človek dlhodobo spolupracujúci s firmami
svidníckeho mestského poslanca je za dosiaľ neznámych okolností vybraný za
manažéra dvoch „nezávislých“ projektov podávaných dvoma samosprávami.
Následne dostane za úlohu zorganizovať desať verejných súťaží na takmer
55 tisíc eur. Šesť z nich vyhrajú blízke firmy, do zvyšku sú priamo
zainteresované ako ich účastníci. Projektový manažér však má na oba
projekty k dispozícii ďalší balík presahujúci 200 tisíc (!) eur (6
miliónov niekdajších korún), ktorý je určený na ďalšie činnosti
súvisiace s projektmi (tvorba vzdelávacích programov, učebných zdrojov,
odmeny pre externistov…) Ako s nimi naložil, ako prebiehal výber lektorov a
ďalších spolupracovníkov a ich odmeňovanie, sa verejnosť, aspoň nateraz,
nemá možnosť dozvedieť.</p>