Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Výtvarné diela, fotografie, ilustrácie… Rado Vana Ladomerského

Omen – znamenie
osudu

Uplynulá sobota v meste Stropkov patrila umeniu. V priestoroch
spoločenskej sály mestského kultúrneho strediska sa konala vernisáž
výstavy nášho rodáka Radovana Ladomerského, ktorý bol výtvarnými
kritikmi zaradený medzi postmodernistických nomádov. Nomád preto, že sú tu
tri rôzne štýly, ktorým sa R. Radomerský venuje. Hojnej účasti sa tešil
vedúci odboru školstva a kultúry T. Kubička, ktorý privítal vzácnych
hostí a všetkých milovníkov výtvarného umenia.

„Som rád, že sa nám v meste Stropkov v rámci OŠK
z času na čas darí zorganizovať aj výstavy autorov, ktorí prežili istý
čas v našom krásnom meste. Veľmi ma teda teší, že vás môžem
privítať na výstave nášho ďalšieho rodáka, ktorý prežil svoje detstvo
i mladosť tu v Stropkove, Radovana Ladomerského,“
povedal
v úvode vedúci OŠK T. Kubička.
V poradí už šestnásta samostatná výstava, no prvá v našom meste,
ktorá nesie názov Omen – znamenie osudu. Hudobnými hosťami vernisáže
boli Marek Wolf a Erich Boboš Prochádzka, duo bluesmanov, ktorí boli v roku
2016 vyhlásení za „Bluesmenov roka SR“.
„Dnešná vernisáž má pre mňa osobitný význam, pretože
s R. Ladomerským sa poznáme osobne, boli sme susedia. Počas inštalovania
výstavy sme dokonca spoločne spomínali na zbojstvá, ktoré sme okolo bytovky
navystrájali v rámci schovávačiek, futbalových turnajov, spoločne sme
behali po kopách čierneho uhlia pri Byhose. Spomínali sme tiež na
splavovanie Ondavy na ľadovej kryhe…“
prezradil T.
Kubička.
Stretnutie po dlhých rokoch je vždy naozaj príjemné a veľmi emotívne. Ako
sme sa ďalej dozvedeli, ani v detstve nikto z jeho kamarátov netušil, že
R. Ladomerský má rád výtvarné umenie a že sa mu venuje. Chodil dokonca na
vtedajšiu ľudovú školu umenia. V každej práci je skryté niečo z tohto
umelca. Je tam schovaný nejaký symbol.
Jeho obraz dokonca vlastní aj samotný Novak Djokovič, jeden bude vlastniť aj
srbský filmový režisér Emir Kusturica, ktorý mu R. Ladomerský odovzdá
v rámci filmového festivalu.
Tvorba R. Ladomerského je charakteristická veľkým množstvom portrétov.
Vedenie mesta sa preto rozhodlo, že by bolo vhodné mať nejakú pamiatku od R.
Ladomerského, rovnako ako majú dielo na pamiatku od P. Kocáka. Mesto preto
požiadalo autora a nášho rodáka o dva portréty, ktoré boli slávnostne
odovzdané mestu práve počas vernisáže výstavy.
„Som rád, že ste sa rozhodli prísť na túto výstavu. Pre mňa
je to už 16. samostatná výstava a myslel som si, že to bude rutina, ale nie
je to tak. Je to asi tým, že som stropkovský rodák a vyrastal som tu. Vidím
ľudí, ktorých som desiatky rokov nevidel. Teraz ste sa prišli pozrieť na
to, čo som vytvoril, čo vzniká… Je to pre mňa veľká
česť,“
povedal R. Ladomerský a dodal, že mesto si objednalo
dva portréty. „Dohodli sme sa na tom, že z dôvodu
pripravovaných osláv stého výročia stropkovského futbalu to bude portrét
Lukáša Vereša (Vyšehradského). Bolo mi cťou stvárniť túto osobnosť,
ktorá bude pravdepodobne skrášľovať priestory futbalového klubu. Ďalšou
osobnosťou je Metod Dominik Trčka, ktorý bol blahoslavený Jánom Pavlom a
ktorého pozostatky sú uložené v Michalovciach. Zomrel mučeníckou smrťou
v Leopoldove. Nejedná sa o štandardný portrét, lebo ostatný drôt na
obraze symbolizuje jeden rok jeho života. Drôtov je na obraze osem, čo
symbolizuje počet rokov, ktoré strávil v rôznych väzniciach v rámci
bývalého Československa,“
priblížil R. Ladomerský.
Dodal, že do každého obrazu sa snaží niečo skryť, niečo čo o ňom
vypovedá.
„Napríklad pri portréte M. D. Trčku je ukryté znamenie,
v ktorom som sa narodil. Detské ilustrácie, ktorým sa venujem dokonca vyšli
aj v knižnej podobe. Postavičky sú mojim výmyslom. Nikdy sa nikomu
nesnažím vsugerovať prečo ten – ktorý obraz vznikol a čo je tam
namaľované. Vždy je to na pozorovateľovi,“
povedal a dodal,
že si každý k tomu musí vytvoriť svoju vlastnú rozprávku.
„Popart ako taký ma fascinuje v tom, že portréty sa síce
snažím robiť minimalisticky, ale majú zároveň vystihnúť tú podstatu
človeka, ktorý je vyobrazený. Je tu tiež zahrnutá aj figurálna tvorba,
valhally sú mojim meditačným svetom. Pri Dunaji, kde žijem, mám miesto, kde
tieto valhally staviam. Vždy nejakým spôsobom potom zmiznu. Beriem to tak,
že mi niekto vyčistil plátno, či už príroda, alebo ľudia. Môžem
povedať, že k dnešnému dňu je ich 632, ktoré vznikli a zanikli. Filozofia
je založená na balanse a spojení niečoho, čo by sa za normálnych
okolností asi spojiť nedalo,“
prezradil a všetkým
prítomným zaprial príjemný kultúrny zážitok. Poďakoval tiež svojim
rodičom, ktorým vďačí za všetko. „Zjavne dobre namiešali
farby…,“
uzavrel s úsmevom R. Ladomerský.
Výstava je sprístupnená širokej verejnosti v priestoroch spoločenskej
sály kultúrneho strediska.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter