Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Výstava plagátov zaujala

Tomáš Olijár:
„Časť mojej tvorby vyjadruje, ako sa vyrovnávam s drsnou realitou“

V priestoroch mestského kultúrneho strediska sa nedávno uskutočnila
výstava plagátov maliara Tomáša Olijára pod názvom Poster-plagátová
tvorba. Tohto talentovaného mladého autora sme sa rozhodli vyspovedať viac.
V úvode nás zaujímalo, ako sa dostal k maľovaniu.

„Odkedy som spoznal ceruzku, tak som rád čmáral a machlil po
stole, po knihách a na iné rôzne materiály. V druhom ročníku na
základnej škole som nastúpil na ZUŠku do Svidníka k Imrichovi Makarovi,
ktorý ma pripravoval aj na talentovky na strednú umeleckú školu. Takže to
šlo so mnou hore vodou. Ale intenzívnejšie som sa začal venovať maľbe až
po škole, keďže som študoval grafiku na strednej v Prešove aj vysokej
v Banskej Bystrici,“
prezradil. Opýtali sme sa aj, či mal po
kom zdediť talent. Tomášova sestra aj otec hrá na akordeón, mamka je
zbehlá v odevníctve a babka je zase „homo univerzalis“, tá vie podľa
jeho slov úplne všetko. Spievala a tancovala vo folklórnom súbore, piekla
svadobné torty, šila pre svojich známych a stále je aktívna šoférka.
Tomáš nezabudol ani na svoje prvé dielo. Bola to krajinka namaľovaná
vodovými farbami. Získal aj viacero ocenení. „Najviac si
vážim ocenenie z Medzinárodnej detskej Shankarovej súťaže z roku
1998. Hodnotilo sa asi 10 000 prác a cenu mi odovzdával indický
veľvyslanec v Prešove, takže to bol pre mňa silný
zážitok.“
Tomáš momentálne vyučuje na Strednej
priemyselnej škole vo Svidníku grafický dizajn. Momentálne sa teda venuje
hlavne tejto výtvarnej oblasti, konkrétne vektorovej grafike, typografii,
grafickému spracovaniu textu a obrazu a podobne. „Moje
zamestnanie mi poskytuje nielen zdokonaľovanie sa v pedagogickom smere, ale aj
progres v rámci vlastnej tvorby. Naša škola disponuje ateliérmi kresby, PC
učebňami, fotoateliérom a grafickým štúdiom, čiže možnosti sú, len si
na ne treba nájsť čas mimo vyučovania. Zároveň sa snažím svojou tvorbou
žiakov motivovať, prebudiť v nich tvorivého ducha a ukázať, že sa to
dá. Posledné roky som sa začal venovať aj olejomaľbe, ktorá je pre mňa
istou formou meditácie.“
Keď Tomášovi skrsne v hlave
nejaký nápad, snaží sa ho zhmotniť v čo najadekvátnejšej forme, je
jedno či je to maľba, grafika, objekt, inštalácia. Výtvarník sa nemusí
držať len jednej formy, len jedného spôsobu vyjadrenia. Má širokú škálu
vyjadrovacích prostriedkov, je len a len na ňom, aké si zvolí médium,
ktoré zvizualizuje jeho myšlienku. „Takže moja odpoveď je, že
najradšej tvorím, ak sa dá, tak čo najčastejšie,“
netajil.
Opýtali sme sa aj na Tomášov vzor. „Hm, vzorov je obrovské
množstvo. Pred troma rokmi som bol v Moskve a Sankt Petersburgu, kde ma veľmi
zaujala ruská maľba v podaní Repina, Šiškina, Kuindžiho, Vasnetcova,
Aivazovského, Polenova, Vrubeľa až po Kandinského, ktorých som objavil
v Ruskom múzeu. Bol som ohromený. Keď nám skoro celé štúdium tlačili do
hláv len západné konceptuálne umenie, potom je to trochu šok. Nasledujúca
osemhodinová návšteva Ermitáže bola ako cesta dejinami umenia. Obrovská
zbierka umeleckých diel od antiky po 20.storočie uvedie človeka ako ja do
tranzu, ktorý ho len tak ľahko neopustí. Jednoducho vzorov a inšpirácie je
na každom kroku, len treba otvoriť myseľ, oči a
vnímať.“

Tomáš nemá vysnívané nič konkrétne, čo by chcel namaľovať.
„Na veľkom plátne má človek voľnosť a priestor, kde môže
poriadne mávnuť štetcom. Keď niekto chce, aby som robil na formát A3, mám
pocit, že mi káže plávať v mláke. Samozrejme, že úžasná grafika
môže byť aj 5×5 cm, no mňa v rámci maľby oslovili veľkoformátové
kompozície. Vasilij Kandinskij v knihe na vás možno nezapôsobí, ale ak
jeho dielo uvidíte v skutočnej veľkosti, ohúri vás tá
monumentálnosť.“
V spoločenskej sále mestského kultúrneho
strediska si môžete pozrieť jeho 25 plagátov a tiež plagát prezentujúci
výstavu. Deväť plagátov dotvoril práve pre tento pekný priestor
Kultúrneho strediska, kde samostatne vystavuje prvýkrát. Plagát je jedno
z médií, prostredníctvom ktorého široká verejnosť získava informácie
o rôznych udalostiach, kultúrnych podujatiach, firmách, službách,
produktoch a podobne, no nemusí slúžiť len komerčným účelom. Môže byť
aj miestom, kde človek vyjadrí svoj kritický názor a postoj k aktuálnym
spoločenským problémom. Plagát nemusí byť len propagandou vecí, ako to
neraz vidíme, ale môže byť aj propagáciou ideí. „Týmto
komunikačným prostriedkom som sa snažil v minimalistickej forme
zvizualizovať svoje myšlienky, úvahy, skepsu, či nesúhlas s istými
skutočnosťami, ktoré mi nie sú ľahostajné. Tieto plagáty sa dotýkajú
tém mediálnej manipulácie a propagandy, migračnej krízy, euroskepticizmu,
moci korporácií či vymývania mozgov. Týmto všetkým sme permanentne
bombardovaní a mnohí aj dezorientovaní v informačnom smogu, ktorí sa
musíme naučiť filtrovať ak si chceme ešte uchovať zvyšky svojej
ľudskosti. Časť mojej tvorby, ktorú tu prezentujem je v podstate moje
vyrovnávanie sa s drsnou realitou, je to forma arteterapie. A tu je
výsledok,“
dodal. Tomáš vystavoval niekoľko plagátov
v Podduklianskom osvetovom stredisku vo Svidníku pred rokom v septembri.
Momentálne je sedem plagátov v kaviarni Lӧwy v Bardejove. Možno sa mu
podarí výstava v Košiciach a potom niekde na západnom Slovensku. Výstava
potrvá do 18. novembra.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter