Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vypaľovanie trávy a spaľovanie odpadov z domácností

S príchodom jari a slnečného počasia sa aj tento rok čoraz častejšie
stretávame s vypaľovaním trávy a bylinných porastov. V mnohých
prípadoch sa končí vypaľovanie zásahom hasičov. V našom okrese v tomto
roku už hasiči zasahovali viackrát pričom rozsiahle požiare boli
zaznamenané v katastrálnych územiach obce Breznice a mesta Stropkov.

Vypaľovanie suchej trávy, suchých porastov, bylín a kríkov neprospieva
ekosystémom. Poškodzuje sa štruktúra povrchovej vrstvy pôdy, jej odkrytím
sa zvyšuje erózna ohrozenosť a zem rýchlejšie vysychá. Vypaľovanie trávy
napomáha rozširovaniu odolnejších agresívnych druhov rastlín, spaľujú sa
vývojové štádiá mnohých drobných živočíchov čo negatívne ovplyvňuje
potravinovú základňu vyšších živočíchov. Plošným vypaľovaním môže
dôjsť k likvidácii celých populácií menej mobilných druhov
Najmenej dvakrát do roka sa majitelia záhrad snažia zbaviť nechceného
odpadu. Na jar je to suchá tráva a na jeseň popadané lístie či drevo zo
stromov. Opadnuté lístie a suchú trávu záhradkári často spaľujú vo
svojich záhradách alebo v dvoroch obytných domov. Neraz aj spolu
s ostatným komunálnym odpadom. Tento spôsob, ako sa zbaviť odpadu, škodí
nielen okolitému prostrediu, ale pomalým spôsobom zabíja aj ľudí. Dusivý
dym, vznikajúci spaľovaním lístia či suchej trávy, obsahuje oxid
uhoľnatý, uhľovodíky, oxid dusný, dechtové látky a nebezpečné dioxíny.
Sú to prevažne syntetické látky s vážnymi trvalými negatívnymi
účinkami na divožijúce druhy, ekosystémy a ľudské zdravie. U človeka
môžu vyvolať poškodenie imunitného či nervového systému a dokonca majú
aj rakovinotvorné účinky. Keďže nič sa nestratí bez stopy, všetky
mikročastice, ktoré sa dostanú do atmosféry, sa vo forme dažďa, snehu či
hmly opäť vrátia do pôdy. Okrem uvedených rizík spôsobuje spaľovanie
lístia a suchej trávy aj likvidáciu užitočného hmyzu a pôdotvorných
mikroorganizmov, čím sa ničí úrodná vrstva pôdy. Navyše, spaľovaním
organického materiálu vypúšťame do ovzdušia vynikajúce hnojivo, ktoré
môžeme získať kompostovaním.
V súčasnosti je v platnosti niekoľko zákonov, ktoré vypaľovanie trávy,
porastov bylín a kríkov ako aj spaľovanie odpadov zo záhrad a domácnosti
zakazujú.
Zákon NR SR č. 314/2001 o požiarnej ochrane, ktorý zakazuje zakladať oheň
tam, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu a ďalej zakazuje vypaľovať
porasty bylín, kríkov a stromov, zákon NR SR č. 438/2002 Z.z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore a mení
zákon NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi.
Zákon o odpadoch 223/2001 o odpadoch v znení noviel, ktorý zakazuje
zneškodňovať všetok zelený odpad zo záhrad, parkov, cintorínov a iných
verejných priestranstiev ktorý sa musí zhodnocovať napr. kompostovaním.
Iný odpad (napr. plasty, papier, sklo…) sa môže zneškodňovať iba
v zariadeniach, ktoré sú k tomuto účelu špeciálne vybudované (
separačné linky, riadené skládky odpadov, spaľovne odpadu). Od 1. januára
2006 špeciálne platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov,
cintorínov, verejnej zelene a pod. Tento „zelený“ odpad je možné iba
zhodnocovať napr. kompostovaním.
Zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení noviel, kde podľa §
127 občianskeho zákonníka, na základe ktorého „vlastník veci sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. … Nesmie na mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami
…“
V prípade porušenia zákona o odpadoch má v právomoci zakročiť obec, ak
bol porušený zákon o ochrane pred požiarmi, tak je to v kompetencii
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.
Podľa zákona o ochrane pred požiarmi fyzické osoby spaľovať (nie
vypaľovať) bioodpad môžu. Právnické osoby, teda firmy, nesmú dokonca
spaľovať ani takýto odpad, iba ak majú súhlasné stanovisko od Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, avšak ich povinnosťou je
dohliadnuť na to, aby nedošlo k požiaru. Rozdiel medzi spaľovaním a
vypaľovaním je v tom, že sa vypaľuje porast na koreni (najčastejšie je to
vypaľovanie trávy na lúke) a spaľuje sa materiál či odpad, ktorý je
zrezaný a uložený na kôpku. Spáliť takýto odpad podľa zákona o ochrane
pred požiarmi je možné a od hasičov pokutu nemôžu dostať, avšak ak ich
zbadajú mestskí policajti, bez pokuty by sa to nemalo zaobísť. Problémom je
teda nezladená legislatíva, ktorá na jednej strane vypaľovanie zakazuje
úplne, ale spaľovanie je za určitých okolností možné.
Výška pokút za vypaľovanie trávy a spaľovanie odpadu je rôzna. Ak sa
postupuje podľa zákona o odpadoch, tak v blokovom konaní je pokuta do
33 eur a v správnom konaní do 166 eur. Ak sa postupuje podľa zákona
o ochrane pred požiarmi, tak v blokovom konaní od hasičov môže byť
uložená pokuta do 33 eur a v správnom konaní do 332 eur. Právnické
osoby majú prísnejšie postihy a v prípade, že dôjde k správnemu
konaniu, zákon umožňuje postihnúť ich pokutou do 16 596 eur. Pokiaľ by
došlo k opätovnému vypaľovaniu tráv, môže sa pokuta vyšplhať až na
33 194 eur. V prípade ak požiar spôsobí veľkú škodu, hrozí fyzickým a
právnickým osobám trestné stíhanie. Vypaľovanie trávy je nielen
protizákonné ale aj nebezpečné a nie sú zriedkavé prípady, že ľudia
naň doplatia životom
Čo by ste ste mali urobiť ak ste svedkom vypaľovania trávy a a odpadov?
Ak niekoho vidíte, ako spaľuje alebo vidíte odkiaľ sa šíri nepríjemný
dym, upovedomte o tom mestskú políciu (t.č. 159) vo vašom meste/obci. Ak ju
nemáte, zavolajte na mestský/obecný úrad alebo na štátnu políciu
(t.č.158)
Čo robiť v prípade už rozšíreného požiaru?
Bezodkladne ohlásiť vznik požiaru na ohlasovňu požiarov – t. č.
150 resp. 112, alebo zabezpečiť jeho ohlásenie.
Uviesť: kde horí (presnú adresu a tel. číslo), čo horí, kto volá.
Ďalej je potrebné uviesť podrobnejšie informácie o požiari, vyčkať na
spätný telefonát ohlasovne požiarov a riadiť sa jej pokynmi.
Samozrejme, aj pri zbavovaní sa bioodpadu zo záhrad existuje alternatíva,
ktorá je v súlade s predpismi. Záhradkári sa môžu bioodpadu zbaviť
kompostovaním vo vlastných zariadeniach na kompostovanie, alebo v prípade
organizovaného zberu bioodpadu uložením v pristavených a na to určených
veľkokapacitných kontajneroch s následným uložením na určených
zberných dvoroch. Nevzniká pri tom riziko požiaru, kompostovaním sa odpad
zhodnocuje a navyše vám pritom nehrozia žiadne pokuty. Každý, kto má
záhradu si urcite môže najst miesto, kde odpad, ktorý v záhrade vzniká,
skompostuje. Informácie o kompostovaní nájdete napr. na stránke www.priateliazeme.sk/spz v časti
bioodpady.
Ing. Michal Malina, OUŽP Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter